 Škvrny salamandry-1.jpg)
Folklór (246)
Rok na Gemeri – Zimný festival zvykov a obyčají Gemera 20. – 23. 11. 2024 Rožňava, Rejdová
Napísal(a) Kleinová,Hlaváčová
K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. „Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov – stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov. Ide o naozaj výnimočné podujatie, ktoré je očakávanou bodkou za festivalovou sezónou v Košickom kraji,“ hovorí predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Medzi novinky festivalu patrí séria zážitkových aktivít pre verejnosť v tradičnej drevenici v Rejdovej, kde nositelia tradícií vytvoria autentickú predvianočnú atmosféru a podčiarknu magickú podstatu stridžích dní.
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič
Napísal(a) Marta Mikitová
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch 8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám
Napísal(a) TASR
Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.
Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry. "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Sviatky folklóru po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry Gemera-Malohontu
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry nielen regiónu Gemer-Malohont.
Organizátori podujatia Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Klenovec, v spolupráci s Občianskym združením RODON Klenovec a celým autorským tímom Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí.
Slávnosti získali regionálnu značku tradičné podujatie Gemera-Malohontu a sú členom národnej sekcie CIOFF. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. – 30. júna 2024 v obci Klenovec.
V scénických programoch sa počas troch dní vystrieda viac ako 1 000 účinkujúcich. Nebudú chýbať zruční remeselní majstri na tvorivých remeselných dielňach, či Jarmoku ľudových remesiel, ako aj gastronomické špeciality a výstavy. GMFS obohatia zahraniční hostia, a to zo Srbska, Poľska a Maďarska.
Rontouka všetkými zmyslami pozýva milovníkov folklóru do Rimavskej Soboty
Napísal(a) S. Zvarová
Dramaturgička slávností Klenovská rontouka a odborná pracovníčka pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote pani Stanislava Zvarová aj prostredníctvom našej stránky pozýva milovníkov folklóru na podujatie Rontouka všetkými zmyslami, ktorým je propagačné podujatie 45. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka. Aktivita sa bude konať v piatok 17. mája 2024 od 17:00 v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
Organizátorom tejto aktivity sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec.
Program:
17:00
Turíčny sprievod mestom Rimavská Sobota
Na Luciu s programom Od jeseni do Krašuna s detským Lykovčekom z Revúcej
Napísal(a) O. Doboš
My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz – strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.
Dvanásty ročník si zapísal detský folklórny festival pod názvom Gemerská podkovička, ktorý sa uskutočnil v piatok 10. novembra 2023 v Metskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Podkovičku má „pod palcom“ Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a tohto roku sa naň do centra stredného Gemera pripravilo šesť detských súbor z okresov Revúca a Rimavská Sobota.
Dozvedeli sme sa, že festival organizátori rozdelil na niekoľko častí. Dopoludnia sa účastníkom festivalu venovali učitelia tanca z Hriňovej a Klenovca na tvorivých dielňach. Popoludní zase na niektoré remeselné techniky dohliadali známi lektori GMOS.
V hlavnej časti programu, ktorý sa začal o 17-ej hodine sa na javisku divadelnej sály postupne predstavili speváčka Dominika Jakubejová z Revúcej, Detský folklórny súbor Lykovček z Revúcej s vedúcimi Alenou Ďurkovičovou, Mariannou Poprockou a Natáliou Poprockou.
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Napísal(a) MG od
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.
Divadelné dosky Mestského domu kultúry v Revúcej boli 19. mája 2023 svedkami nezvyčajnej udalosti. Pod vedením skúseného divadelného režiséra Michala Spišáka divadelní ochotníci z Revúcej i Tisovca mali večer predstavenie novonaštudovanej hry dávneho chyžnianskeho rodáka Sama Tomášika Svadba pod Kohútom. Na tomto predstavení bol aj náš známy Peter Poboček a svojím objektívom fotoparátu zvečnil niektoré obrazy tejto hry aj pre našich čitateľov. Svadby bývali a ešte stále bývajú nezabudnuteľným folklórom, ktorý sa stáročia odohráva medzi našimi krajanmi. Mnohé sa stali presnou kópiou toho, čo sa obyčajne v sobotu dialo medzi svadobčanmi nevesty i mladoženícha a svadobných materí a svadobných otcov. Existujú večne zapísané postavy starejších, družbov i svatovcov, ktorí sa na túto udalosť pripravovali veľmi zodpovedne. Učili sa texty postáv tak, ako ich napísali ich autori pred niekoľkými storočiami. Ešte i dnes si spomínam, ako prišiel za mnou strýko, ktorý vydával dcéru a ja som jej mal robiť družbu. Samozrejme, že mi priniesol ručne písanú knižôčku s textami, ktoré mi pripadali ako spred vyše sto rokov. Dokonca i znenie bolo akési staromódne a podobalo sa na českú reč.
Viac...
Postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov Eniki – beniki, regionálne kolo Zlatá strunka, pozýva do Hnúšte
Napísal(a) S. Zvarova
Pozývame Vás na Eniki – beniki, 29. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov, regionálne kolo Zlatá strunka, 26. marca 2023 (nedeľa) od 15:00 v Dome kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti.
Organizátor: Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Odborný garant súťaže je Národné osvetové centrum.
Podujatie sa realizuje s finančnou podporou Národného osvetového centra a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na koncert v podaní hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej.
Zuzana Homolová dlhé roky učí deti a mládež výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole v Bratislave. Nedávno získala ocenenie za celoživotné dielo a úctyhodných 46 rokov oddanej práce v školstve. Hudba bola pre ňu vždy skôr koníčkom. Napriek tomu patrí k najuznávanejším pesničkárkam na Slovensku a v Čechách. V týchto dňoch jej v zostave Trojka Zuzany Homolovej vychádza nový album Šak je to láska zlá.
Eniki beniki, regionálna postupová súťaž a prehliadka detských folklórnych súborov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje súťažnú prehliadku folklórnych kolektívov pre deti a mládež s názvom Eniki beniki. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave.
Súťažná prehliadka pre okres Rožňava sa bude konať 17. marca o 9:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Víťazi ďalej postúpia do krajského kola, ktoré sa koná 1. apríla v Košiciach v Kulturparku.
Uzávierka prihlášok je do 6. marca 2023.
Neváhajte a prihlasujte sa sem:
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-