Vytlačiť túto stránku
streda, 24 február 2016 17:15

Mokrolúckym nárečím: Dojička

Napísal(a) Ján Dacho
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

doj gumaky 1aV novšé dobe zmo mali v ďedžine aj JRD. Chovali tam kravi aj jelovinu. Pre mliako od kráv chodžil zafšesu rano motor, tak dojički miseli chodžič dojič rano už o treťé. Mali zmo tam ednú Marču, parädnú dojičku, tá nigdaj nezaspala.

Ale mala takiho veseliho muže, šva pálenku "nenávidel". Každú nišil f tom svojom "kotlu". No a z kršmi se vracel obišejne ftodi, koj už žena spala. A tak ráz prišól domó pozďe, potúžení borovičkó a pivom. Lehnúl si spač, ale od toho piva ho mechúr skoro zobudžil a tak misel stávač. Vara se mu bars nekcelo na dvar a ak vinšól do kuchini, tak tam pri dveroch najšól ženino gumovia čižmi, šva nosila do kravina. Pekne krásne se jé do obidvoch vimošil, bo zásobi mal velkia a zas zalehnúl.
Nadranom žena sátla do roboťi, do kravina. Tma ak v roku, ani nezapalovala svetlo, len tak pri baterke se oblekla, už se len obúč. Vopchala noho do čižmi, len tak zné vistriaklo, skoro se zlekla, ale hneďž zapáchla, šva je to. Obúva druhú šižmu, aj tá plná. No bohdaj tebe, Jano, bulo švihlo koj si pil. Schičila čižmu, tú plnú a viléla Janovi na hlavu róno f posteli. Hneďž búl pri rozume a veďel kelo bije, ale nemohól ništ, bo šva si "navaril" to mal.

(Zdroj: O. Herich, J. Dacho: Šva sä stálo..., 2002)

 

 

Čítať 2399 krát Naposledy zmenené streda, 24 február 2016 19:33