Bartholomaides.
Železo dolovali už v r. 1243 koncom 19 a v 20 storočí bola obec známou ťažbou bohatých ložísk magnezitu.

Obec má pečať sv. Nikolaja, biskupa pravoslávnej Ruthénskej s nápisom: "SIGILLIUM DE VILLA OCHTINA". Uvádza v práci L. Bartholomaides, MEMORABILIA PROVINCIAE CSETNEK. O najstaršej pečati neďalekých Slavošoviec, ako aj usporiadaní obce a zakladateľoch papierne v súvislosti s jeho rodinou sa zmieňuje obdobne. Jeho korene siahajú do Klenovca, kde sa 16. novembra 1754 narodil, zomrel v Ochtinej 18. apríla 1825, blízkej jeho srdcu a tvorbe. V novembri si pripomíname 260 rokov od jeho narodenia. Rodina pochádzala z Turca. Ako 6 - ročný začal chodiť do ľudovej školy v Klenovci, v r. 1768 - 1772 študoval v Dobšinej, v r. 1772 - 1775 prešiel na evanjelické lýceum do Kežmarku. Z jeho pôsobísk možno spomenúť Kraskovo, Rimavskú Baňu, ale aj univerzitu vo Wittenbergu, kde študoval v r. 1781 - 1782. Tu vydal aj svoje prvé dielo "De Bohemis Kishontensibus, etc"
V lete sa vrátil do Ratkovej, aby sa ujal funkcie rektora a kantora. Koncom roka prijal miesto evanjelického farára v Ochtinej, kde pôsobil až do konca svojho života. Na kňazskej stanici v Ochtinej sa 10. januára 1785 oženil s Katarínou Mártonovou, inak nazývanou Davides, šľachtičnou zo Štítnika. Manželstvo bolo požehnané synom Jánom Ladislavom, narodeným 10.1.1787 v Ochtinej a dcérou Apolóniu, narodenou 17.2.1799. Vo veku 54 rokov 6. januára 1815 vo veku 54 rokov ho opustila nemocná manželka. V súvislosti so spomenutou papierňou v Slavošovciach sa dozvedáme, že dcéra Apolónia sa 11. apríla 1820 vydala za Karola Gyůrkyho, vlastníka a riaditeľa papierne v Ochtinej.
Usiloval sa aj o povýšenie do šľachtického stavu, jeho žiadosť ale zamieti z dôvodov, že kňazský stav je rovný so šľachtickým, týka sa len osoby kňaza a nie jeho rodiny. V r. 1795 sa Bartolomeides stal dekanom škôl Štítnickej doliny, bol aj seniorálnym notárom, konseniorom a v r. 1822 seniorom.
18.apríla 1825 zomiera vo svjom pôsobisku v Ochtinej. Pohrebný obrad vykonal jeho syn, kazateľ z Uhorského, Ján.

Významným dielom pre Gemer bolo jeho dielo Comitatus Gőmőriensis notitia historico-geographico-statistica, týkajúce sa výskumu osídlenia Gemera a Malohontu. Význam jeho diela a osobnosti dokumentuje aj regest listín, pôvodne uložených na fare, kde pôsobil a dokončil svoj plodný a tvorivý život. Pozoruhodnou o.i. bola aj nová cirkevná kronika v r. 1793 vedená latinsky: "Nóvum Protocollon Ecclesiae Ochtinensis et Rochfaluensis". V r. 1784 vydal v B. Bystrici "Spis užitečný a veľmi potrebný od doktora Grobiana", v r. 1792 v Berlíne spis "Utrpný los, ktorí nevinní kazatele evanjeličtí z Uher od r. 1672 až do roku 1776 jak ve své vlasti, tak zvláště na španielských galiách znášali a zažili hodnověrne vypsaný", v r. 1794 - 1796 ako pedagóg vydal aj niekoľko učebníc, napísaných slovakizovaným jazykom "Kralické biblie", okrem množstva ďalších diel zaujímavým pre náš región bolo dielo vydané vc r. 1799 "Memorabilia provinciae Csetnek" v skutočnosti monografia štítnického panstva. Dielo doplnil vlastnou mapou. jeho posldených prác, vydaných v r. 1810 v období silnejúcej maďarizácie, ktoré vyšlo v Levoči, spis "De Sajone" patriace k jeho geografickým prácam, týkajúce sa rieky Slanej. 16. apríla ako sme už predtým uviedli, zomiera v Ochtinej vo veku 70rokov, 5 mesiacov a 2 dni. Pochovaný je jeho životného skonu.
Bartholomaides bol významným funkcionárom v cirkvi ktorej slúžil, hodnotné sú jeho filozoficko - osvietenské aspekty, písal historické a jazykovedné spisy, zaujímavé a pokrokové sú na svoju dobu skúmania, pôsobil aj ako pedagóg, dospel k záverom o nutnosti zreformovania vtedajšieho systému školstva. Aj v tejto sfére mal svoje opodstatnené miesto. Pozoruhodné bolo jeho poznanie o povinnosti používať len predpísané učebnice (otvoriť cestu iniciatíve jednotlivých pedagógov). Okrem toho že vynikal ako historik a geograf, pozoruhodné bolo jeho vedecké zameranie. Mal blízky vzťah ku Gemeru a Malohontu. Bol Gemerským osvietencom, ktorého život a dielo si v tomto roku pripomíname. Žil plným životom, bol priekopníkom, osobnosťou celým svojim životom, ktorý v obci Ochtiná prežil.
Použité materiály: Obzor Gemera Malohontu, Ročník XXV. č. 1
Milan Sajenko
Fotografie: Božena Miháliková a autor (1)

Smerom od Rožňavy a Plešivca môžeme navštíviť starú banícku obec Ochtinú, cez ktorú často prechádzame bez toho, aby sme poznali jej historickú minulosť, hodnotu aj pre prítomnosť. Možno sem prísť autobusom po cestnej komunikácii vedúcej až do Čiernej Lehoty, cyklotrasou, prípadne zaujímavou prírodou od Hrádku, známeho Ochtinskou aragonitovou jaskyňou.