Bartholomaides.
Železo dolovali už v r. 1243 koncom 19 a v 20 storočí bola obec známou ťažbou bohatých ložísk magnezitu.

Obec má pečať sv. Nikolaja, biskupa pravoslávnej Ruthénskej s nápisom: "SIGILLIUM DE VILLA OCHTINA". Uvádza v práci L. Bartholomaides, MEMORABILIA PROVINCIAE CSETNEK. O najstaršej pečati neďalekých Slavošoviec, ako aj usporiadaní obce a zakladateľoch papierne v súvislosti s jeho rodinou sa zmieňuje obdobne. Jeho korene siahajú do Klenovca, kde sa 16. novembra 1754 narodil, zomrel v Ochtinej 18. apríla 1825, blízkej jeho srdcu a tvorbe. V novembri si pripomíname 260 rokov od jeho narodenia. Rodina pochádzala z Turca. Ako 6 - ročný začal chodiť do ľudovej školy v Klenovci, v r. 1768 - 1772 študoval v Dobšinej, v r. 1772 - 1775 prešiel na evanjelické lýceum do Kežmarku. Z jeho pôsobísk možno spomenúť Kraskovo, Rimavskú Baňu, ale aj univerzitu vo Wittenbergu, kde študoval v r. 1781 - 1782. Tu vydal aj svoje prvé dielo "De Bohemis Kishontensibus, etc"
V lete sa vrátil do Ratkovej, aby sa ujal funkcie rektora a kantora. Koncom roka prijal miesto evanjelického farára v Ochtinej, kde pôsobil až do konca svojho života. Na kňazskej stanici v Ochtinej sa 10. januára 1785 oženil s Katarínou Mártonovou, inak nazývanou Davides, šľachtičnou zo Štítnika. Manželstvo bolo požehnané synom Jánom Ladislavom, narodeným 10.1.1787 v Ochtinej a dcérou Apolóniu, narodenou 17.2.1799. Vo veku 54 rokov 6. januára 1815 vo veku 54 rokov ho opustila nemocná manželka. V súvislosti so spomenutou papierňou v Slavošovciach sa dozvedáme, že dcéra Apolónia sa 11. apríla 1820 vydala za Karola Gyůrkyho, vlastníka a riaditeľa papierne v Ochtinej.
Usiloval sa aj o povýšenie do šľachtického stavu, jeho žiadosť ale zamieti z dôvodov, že kňazský stav je rovný so šľachtickým, týka sa len osoby kňaza a nie jeho rodiny. V r. 1795 sa Bartolomeides stal dekanom škôl Štítnickej doliny, bol aj seniorálnym notárom, konseniorom a v r. 1822 seniorom.
18.apríla 1825 zomiera vo svjom pôsobisku v Ochtinej. Pohrebný obrad vykonal jeho syn, kazateľ z Uhorského, Ján.

Významným dielom pre Gemer bolo jeho dielo Comitatus Gőmőriensis notitia historico-geographico-statistica, týkajúce sa výskumu osídlenia Gemera a Malohontu. Význam jeho diela a osobnosti dokumentuje aj regest listín, pôvodne uložených na fare, kde pôsobil a dokončil svoj plodný a tvorivý život. Pozoruhodnou o.i. bola aj nová cirkevná kronika v r. 1793 vedená latinsky: "Nóvum Protocollon Ecclesiae Ochtinensis et Rochfaluensis". V r. 1784 vydal v B. Bystrici "Spis užitečný a veľmi potrebný od doktora Grobiana", v r. 1792 v Berlíne spis "Utrpný los, ktorí nevinní kazatele evanjeličtí z Uher od r. 1672 až do roku 1776 jak ve své vlasti, tak zvláště na španielských galiách znášali a zažili hodnověrne vypsaný", v r. 1794 - 1796 ako pedagóg vydal aj niekoľko učebníc, napísaných slovakizovaným jazykom "Kralické biblie", okrem množstva ďalších diel zaujímavým pre náš región bolo dielo vydané vc r. 1799 "Memorabilia provinciae Csetnek" v skutočnosti monografia štítnického panstva. Dielo doplnil vlastnou mapou. jeho posldených prác, vydaných v r. 1810 v období silnejúcej maďarizácie, ktoré vyšlo v Levoči, spis "De Sajone" patriace k jeho geografickým prácam, týkajúce sa rieky Slanej. 16. apríla ako sme už predtým uviedli, zomiera v Ochtinej vo veku 70rokov, 5 mesiacov a 2 dni. Pochovaný je jeho životného skonu.
Bartholomaides bol významným funkcionárom v cirkvi ktorej slúžil, hodnotné sú jeho filozoficko - osvietenské aspekty, písal historické a jazykovedné spisy, zaujímavé a pokrokové sú na svoju dobu skúmania, pôsobil aj ako pedagóg, dospel k záverom o nutnosti zreformovania vtedajšieho systému školstva. Aj v tejto sfére mal svoje opodstatnené miesto. Pozoruhodné bolo jeho poznanie o povinnosti používať len predpísané učebnice (otvoriť cestu iniciatíve jednotlivých pedagógov). Okrem toho že vynikal ako historik a geograf, pozoruhodné bolo jeho vedecké zameranie. Mal blízky vzťah ku Gemeru a Malohontu. Bol Gemerským osvietencom, ktorého život a dielo si v tomto roku pripomíname. Žil plným životom, bol priekopníkom, osobnosťou celým svojim životom, ktorý v obci Ochtiná prežil.
Použité materiály: Obzor Gemera Malohontu, Ročník XXV. č. 1
Milan Sajenko
Fotografie: Božena Miháliková a autor (1)


































Smerom od Rožňavy a Plešivca môžeme navštíviť starú banícku obec Ochtinú, cez ktorú často prechádzame bez toho, aby sme poznali jej historickú minulosť, hodnotu aj pre prítomnosť. Možno sem prísť autobusom po cestnej komunikácii vedúcej až do Čiernej Lehoty, cyklotrasou, prípadne zaujímavou prírodou od Hrádku, známeho Ochtinskou aragonitovou jaskyňou. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a