Károly Pápai sa narodil 20. decembra 1861 v Pápe.  V roku 1880 začal univerzitné štúdium ako študent práva. Po jednom roku prestúpil na filozofickú fakultu, pričom navštevoval aj prednášky antropológa Auréla Töröka. V roku 1885 v Budapešti získal učiteľský diplom a doktorát z filozofie. Károly Pápai sa zaujímal o mnohé oblasti, plynule hovoril po nemecky, ovládal angličtinu, francúzštinu aj taliančinu, osvojil si tiež ruštinu. Vedel, že bez nej nemôže uskutočňovať seriózny výskum, keďže cestoval i do Ruska a realizoval antropologický výskum v Západnej Sibíri. Po návrate domov trávil dlhší čas aj medzi Palócmi. 

Počas života navštívil  okolie  Šiah, Szécsénya a pohoria Karancs, ako aj región Medves, kde vykonával etnografický a antropologický výskum. Z približne 100 fotografií, ktoré tam vznikli a ktoré vo svojich fondoch uchováva Národopisné múzeum v Budapešti, pochádza i výber prezentovaný v rámci výstavy. Návštevníci môžu vidieť fotografie z lokalít Nová Bašta, Hajnáčka, Hrušovo, Šurice, Pinciná, Šahy, Rimóc, Hollókő, Lapujtő. 

Väčšina Pápaiho fotografií má antropologický charakter, pričom sa snažil zachytiť vybrané tváre spredu aj z profilu, aby zdokumentoval telesné črty. Po tom, čo si získal dôveru obyvateľov vykonával popri fotografovaní aj merania tela, hlavy, čela, nosa, očí a podobne. U Palócov ho zaujali najmä typy s tmavšími vlasmi, očami i farbou pokožky. 

Pápai navštevoval vybrané dediny s fotoaparátom  so sklenenými negatívmi. Na jednu sklenenú platňu s rozmermi 13 × 18 cm v niektorých prípadoch zhotovil aj dve snímky tak, že vždy zakryl jednu jej polovicu. Zo zachovaného materiálu je zrejmé, že tento postup sa mu nie vždy podarilo dokonale zvládnuť, no napriek tomu je väčšina jeho fotografií stále geniálna a jedinečná.

Výstava potrvá do 31. decembra 2026.

Mgr. Szilvia Tóth, PR manažérka