Károly Pápai sa narodil 20. decembra 1861 v Pápe. V roku 1880 začal univerzitné štúdium ako študent práva. Po jednom roku prestúpil na filozofickú fakultu, pričom navštevoval aj prednášky antropológa Auréla Töröka. V roku 1885 v Budapešti získal učiteľský diplom a doktorát z filozofie. Károly Pápai sa zaujímal o mnohé oblasti, plynule hovoril po nemecky, ovládal angličtinu, francúzštinu aj taliančinu, osvojil si tiež ruštinu. Vedel, že bez nej nemôže uskutočňovať seriózny výskum, keďže cestoval i do Ruska a realizoval antropologický výskum v Západnej Sibíri. Po návrate domov trávil dlhší čas aj medzi Palócmi.
Počas života navštívil okolie Šiah, Szécsénya a pohoria Karancs, ako aj región Medves, kde vykonával etnografický a antropologický výskum. Z približne 100 fotografií, ktoré tam vznikli a ktoré vo svojich fondoch uchováva Národopisné múzeum v Budapešti, pochádza i výber prezentovaný v rámci výstavy. Návštevníci môžu vidieť fotografie z lokalít Nová Bašta, Hajnáčka, Hrušovo, Šurice, Pinciná, Šahy, Rimóc, Hollókő, Lapujtő.
Väčšina Pápaiho fotografií má antropologický charakter, pričom sa snažil zachytiť vybrané tváre spredu aj z profilu, aby zdokumentoval telesné črty. Po tom, čo si získal dôveru obyvateľov vykonával popri fotografovaní aj merania tela, hlavy, čela, nosa, očí a podobne. U Palócov ho zaujali najmä typy s tmavšími vlasmi, očami i farbou pokožky.
Pápai navštevoval vybrané dediny s fotoaparátom so sklenenými negatívmi. Na jednu sklenenú platňu s rozmermi 13 × 18 cm v niektorých prípadoch zhotovil aj dve snímky tak, že vždy zakryl jednu jej polovicu. Zo zachovaného materiálu je zrejmé, že tento postup sa mu nie vždy podarilo dokonale zvládnuť, no napriek tomu je väčšina jeho fotografií stále geniálna a jedinečná.
Výstava potrvá do 31. decembra 2026.
Mgr. Szilvia Tóth, PR manažérka
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a