Múzeá (735)
štvrtok, 05 november 2026 13:11
Predmet mesiaca november: Ležiaky ručných rotačných mlynčekov (žarnovov)
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Rimavská Sobota - Medzi pozoruhodné archeologické nálezy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum získalo do svojich zbierok v roku 2025, patria dva ležiaky ručných rotačných mlynčekov (žarnovov). Prvý bol náhodne objavený približne v roku 2005 pri hubárčení na výšinnom opevnenom hradisku Pohanský hrad v katastri obce Stará Bašta. Druhý sa našiel v roku 1983 počas výstavby rodinného domu v Hajnáčke. Jeho pôvod nie je jednoznačný – nemožno vylúčiť, že aj tento ležiak žarnova pochádza z Pohanského hradu a do Hajnáčky sa dostal sekundárne.
Oba predmety majú asymetrický kruhový pôdorys, kónicky profilované pracovné plochy a stredový otvor súvisiaci s konštrukciou a osadením mlynčeka.
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 29 október 2026 10:14
Pravek a podzemie očami detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo sprievodné podujatie k výstave Odlesky tmy v líniách farieb. Múzejno - pedagogické aktivity pod názvom „Keď sa pravek prihovára... “ prenesú žiakov materských a základných škôl do fascinujúceho sveta podzemia a praveku.
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Zverejnené v
Múzeá
utorok, 27 október 2026 13:32
Jesenné prázdniny v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Sz. Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo počas jesenných prázdnin tvorivé aktivity, ktoré návštevníkov zavedú do sveta tradícií aj prírody. V dňoch 29. a 30. októbra 2026 si môžu deti, rodičia i ďalší záujemcovia vyskúšať dve tematické dielne inšpirované aktuálnymi výstavami múzea: Palóci a Svet pod lupou – fascinujúci život hmyzu.
Jesenné prázdniny nemusia byť iba o oddychu doma. Gemersko-malohontské múzeum ponúka návštevníkom možnosť stráviť voľné dni kreatívne, objavovať zaujímavosti zo sveta kultúry a prírody a odniesť si domov vlastnoručne vytvorený výrobok. Pripravené aktivity nadväzujú na dve aktuálne výstavy, ktoré približujú rozmanité stránky nášho sveta – život a tradície Palócov aj fascinujúci život hmyzu.
Zverejnené v
Múzeá
piatok, 23 október 2026 17:47
Múmia Tasheritnetiak dostáva novú tvár. V Gemersko-malohontskom múzeu prebieha výnimočný vedecký projekt
Napísal(a) Mgr. Szilvia Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote intenzívne pracuje na novej stálej expozícii, ktorá vzniká v rámci projektu Interreg a verejnosti by mala byť sprístupnená v priebehu roka 2027. Jedným z jej ústredných exponátov bude najvzácnejší zbierkový predmet múzea – približne 3000-ročná egyptská ženská múmia Tasheritnetiak.
Nový výskum priniesol prelomové poznatky
Výskum tohto výnimočného nálezu priniesol v posledných rokoch nové vedecké zistenia. Dňa 4. decembra 2024 absolvovala múmia CT vyšetrenie v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhotovené snímky boli na jar 2025 podrobené podrobnej antropologickej analýze na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Zverejnené v
Múzeá
streda, 07 október 2026 18:25
Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho: História Panónie z roku 1690
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum získalo v roku 2025 dotáciu z Národného kultúrneho fondu Maďarska na reštaurovanie vzácnej starej tlače z knižnice múzea, diela Antónia Bonfiniho: História Panónie alebo Dejiny Uhorska v IV. dekádach... doplnené... prácami Jána Sambucusa... Rozsiahle, viac ako 800 stranové dielo bolo vydané v latinčine v Kolíne nad Rýnom v roku 1690: Antonio Bonfini Historia Pannonica: Sive Hungaricarum Rerum Decades IV... Accedunt Tractatus... Auctore Joanne Sambuco .. Coloniae Agrippinae M. DC. LXXXX. Autor diela, Antonio Bonfini sa narodil v roku 1427 v Ascoli Piceno (Taliansko).
Zverejnené v
Múzeá
piatok, 02 október 2026 18:29
Svet pod lupou: Rimavská Sobota ukáže fascinujúci život 40-tisíc druhov hmyzu
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová,
8. októbra 2026 o 16:00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Svet pod lupou – fascinujúci život hmyzu“, ktorá návštevníkom predstaví známe aj menej známe skupiny a druhy hmyzu a zaujímavosti z ich života. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň jej hlavným partnerom.
Odhaduje sa, že na Zemi žije približne 5,5 miliónov druhov hmyzu, z ktorých je približne len 1 milión popísaných a pomenovaných. Predstavujú teda približne polovicu všetkých druhov eukaryotických organizmov, vrátane rastlín a húb. Na Slovensku žije odhadom 35 000 – 40 000 druhov.
Zverejnené v
Múzeá
streda, 23 september 2026 10:53
Výnimočná fotografická výstava Lászlóa Gordona v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Gemersko-turniansky kras je svetom plným vzácnych prírodných unikátov, jedinečných mikrohabitatov a druhov, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Žiaľ, mnohé z nich z našej krajiny potichu miznú. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť autorskú fotografickú výstavu uznávaného prírodovedca, zoológa a ochranára MVDr. Lászlóa Gordona s názvom Prírodné hodnoty Gemersko-turnianskeho krasu v obrazoch. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 1. októbra 2026 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Návštevníci Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 budú môcť až do konca januára 2027 obdivovať jedinečné zábery vzácnej flóry, fauny a krasových útvarov prírody regiónu Gemer.
Návštevníci Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 budú môcť až do konca januára 2027 obdivovať jedinečné zábery vzácnej flóry, fauny a krasových útvarov prírody regiónu Gemer.
Zverejnené v
Múzeá
sobota, 19 september 2026 14:55
Vzácne fotografie Károlya Pápaiho z Budapešti uvidíte v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Sz. Tóth
Rimavská Sobota - Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s múzeom Bélu Dornyayho v Šalgotarjáne pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu s názvom Palóci. Fotografie Károlya Pápaiho zo zbierky Národopisného múzea v Budapešti. Výstava prezentuje výber zo 100 fotografií, ktoré nafotil Károly Pápai počas svojho etnografického a antropologického výskumu na území Palócov v roku 1890. Fotografie budú doplnené zbierkovými predmetmi z fondov Gemersko-malohontského múzea. Vernisáž, s kurátorským výkladom Máté Györgya, sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 25. septembra 2026 o 16.00 hod. v rámci podujatia Svetový deň cestovného ruchu.
Zverejnené v
Múzeá
piatok, 04 september 2026 10:08
Košický kraj si uctí tradíciu baníctva. Banícke múzeum v Rožňave otvorí vynovenú expozíciu
Napísal(a) R. Šimko
Najväčší sviatok baníkov v regióne prinesie tento rok významnú novinku. Banícke múzeum v Rožňave si pripomenie tradície baníckeho remesla pietnym aktom, sprievodom a celodenným programom pre verejnosť. Súčasťou osláv bude slávnostné otvorenie zmodernizovanej speleologickej časti Expozície prírody Slovenského krasu s novými interaktívnymi prvkami.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, oslávi sviatok baníctva – Deň baníkov. Podujatie sa uskutoční v stredu 9. septembra 2026 od 10.00 do 15.00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel.
Zverejnené v
Múzeá
sobota, 08 august 2026 10:20
Konzolový stolík z obdobia klasicizmu Predmet mesiaca august 2026 v GMM
Napísal(a) I. Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci svojej pravidelnej prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ predstavuje v auguste verejnosti jedinečný reštaurovaný konzolový stolík z obdobia klasicizmu, datovaný do rokov 1850 – 1870. Návštevníci si tento vzácny exponát môžu pozrieť v priestoroch múzea od 1. do 31. augusta 2026.
Tento konzolový stolík pôvodne tvoril komplet so závesným zrkadlom s tympanónovou nadstavbou. Je vyhotovený zo smrekového a lipového dreva v kombinácii s glejo-kriedovou masou, ktorá verne imituje rezbárske detaily.
Zverejnené v
Múzeá
Viac...
piatok, 07 august 2026 14:19
Zlatá horúčka sa vracia do Rožňavy. Príde muž, ktorý ryžoval zlato od Aljašky po Južnú Ameriku
Napísal(a) R. Šimko
Múzejné Geopiatky finišujú so skutočným zlatokopom! Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých malých dobrodruhov na veľké finále letnej série podujatí Geopiatky. Po skamenelinách, zlate a skalách príde 21. augusta 2026 ten najväčší zážitok – hľadanie pravého zlata po boku skutočného zlatokopa!
Počas júla a augusta sa deti aj dospelí premenili na vedcov, paleontológov a baníkov. Séria odštartovala 3. júla hľadaním skamenelín, presunula sa k ryžovaniu zlata a pokračovala rozpojovaním hornín. Teraz je čas spojiť všetko dokopy – a povýšiť to na úplne inú úroveň.
Zverejnené v
Múzeá
piatok, 31 júl 2026 13:51
Geopiatky v Baníckom múzeu v Rožňave pokračujú rozpojovaním hornín
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre malých aj veľkých milovníkov histórie Zeme a prírody obľúbené letné podujatie Geopiatky. Aj počas augusta čakajú na návštevníkov ďalšie zo série štyroch tematických piatkov plných objavovania, vedy a zábavy.
Séria odštartovala v piatok 3. júla 2026 aktivitou s názvom „Hľadanie skamenelín“, ktorá záujemcov preniesla priamo do fascinujúceho sveta paleontológie. Posledný júlový piatok pokračoval ryžovaním zlata, tentokrát si mladí bádatelia vyskúšajú rozpojovanie hornín.
„Návštevníci objavia fascinujúci svet hornín a minerálov, ktoré formovali a dodnes formujú banícku históriu Gemera. Prezradíme, čo všetko sa z týchto surovín vyrába a ktoré z nich sa v našom regióne ťažia až po súčasnosť.
Zverejnené v
Múzeá
pondelok, 27 júl 2026 13:18
Pozývame Vás do Baníckeho múzea v Rožňave na podujatie Hravo za kameninou
Napísal(a) R. Šimko
Letné prázdniny vrcholia a vy opäť vymýšľate program pre svoje ratolesti? Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má pre vás skvelý tip. Spojte zábavu, históriu a kreativitu na jednom mieste. Pozývame vás na zážitkové podujatie „Hravo za kameninou“, ktoré premení obyčajný augustový deň na nezabudnuteľný rodinný zážitok.
Podujatie je navrhnuté tak, aby vtiahlo do deja malých aj veľkých. Deti sa môžu tešiť na program vychádzajúci z osvedčeného formátu, ktorý si už obľúbili školské skupiny, no tentoraz je ušitý na mieru rodinám s deťmi.
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 16 júl 2026 15:49
Najstaršie knižné pamiatky v knižnici Gemersko-malohontského múzea zreštaurovali
Napísal(a) I. Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum má zreštaurované 4 staré tlače, ktoré sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách z 15. storočia. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Gemersko-malohontské múzeum aktuálne zabezpečilo zreštaurovanie 4 vzácnych knižničných dokumentov z knižnice múzea, v ktorých sa reálne spája stredovek s novovekom. Jedná sa o knihy zo 16. a 17. storočia, vytlačené na ručnom papieri, na ktorých väzbu boli však druhotne použité fragmenty zo stredovekých kódexov pochádzajúcich z 15. storočia. Tieto zachované časti zo stredovekých rukopisných kníh, napísaných na pergamene, sú najstaršími knižnými pamiatkami v knižnici múzea.
Boli sme zvedaví na obsah a datovanie rukopisných textov a nôt na zachovaných pergamenových fragmentoch, použitých na väzby predmetných starých tlačí.
Zverejnené v
Múzeá
Strana 1 z 53
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-