Gejza Kolesár, rodák z malebnej dedinky Meliata v rožňavskom okrese, prepadol čaru umeleckej fotografie už počas vysokoškolských štúdií v Košiciach v 70. rokoch, kedy pôsobil vo fotoklube Strojfoto Košice. Po návrate do rodného kraja úzko prepojil svoje fotografické aktivity s okresom Rožňava a v súčasnosti patrí medzi kľúčových členov miestneho fotoklubu Pix-XL Rožňava,
Múzeá (722)
štvrtok, 16 júl 2026 15:49
Najstaršie knižné pamiatky v knižnici Gemersko-malohontského múzea zreštaurovali
Napísal(a) I. Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum má zreštaurované 4 staré tlače, ktoré sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách z 15. storočia. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Gemersko-malohontské múzeum aktuálne zabezpečilo zreštaurovanie 4 vzácnych knižničných dokumentov z knižnice múzea, v ktorých sa reálne spája stredovek s novovekom. Jedná sa o knihy zo 16. a 17. storočia, vytlačené na ručnom papieri, na ktorých väzbu boli však druhotne použité fragmenty zo stredovekých kódexov pochádzajúcich z 15. storočia. Tieto zachované časti zo stredovekých rukopisných kníh, napísaných na pergamene, sú najstaršími knižnými pamiatkami v knižnici múzea.
Boli sme zvedaví na obsah a datovanie rukopisných textov a nôt na zachovaných pergamenových fragmentoch, použitých na väzby predmetných starých tlačí.
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 16 júl 2026 10:30
Múzejné Geopiatky pokračujú v Rožňave ryžovaním zlata
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre malých aj veľkých milovníkov histórie Zeme a prírody obľúbené letné podujatie Geopiatky. Počas júla a augusta čaká na návštevníkov séria štyroch tematických piatkov plných objavovania, vedy a zábavy. Séria odštartovala v piatok 3. júla 2026 aktivitou s názvom „Hľadanie skamenelín“, ktorá záujemcov preniesla priamo do fascinujúceho sveta paleontológie. Posledný júlový piatok – 31. júla 2026 – bude program pokračovať ryžovaním zlata. Návštevníci si na vlastnej koži vyskúšajú, aké to je hľadať vzácny kov v regióne, ktorý mu vďačí za svoj vznik.
Zverejnené v
Múzeá
nedeľa, 05 júl 2026 14:58
Predmet mesiaca júl: Busta maliara Jenőa Mátrai-Makovitsa (1896 – 1967)
Napísal(a) A. Kolár
Predmetom mesiaca júl je sochársky autoportrét maďarského maliara Jenőa Mátrai-Makovitsa, ktorý sa len nedávno dostal do zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea. Vďaka Fondu na podporu umenia sa podarilo získať maliarovu pozostalosť, ktorú doposiaľ spravoval jeho vnuk žijúci v Maďarsku. Ide o súbor 105 kusov predmetov, medzi ktorými nachádzame, okrem predmetnej busty, významnú kolekciu malieb, kresieb a grafík, ale aj osobné fotografie či Makovitsovu skautskú výložku.
Maliar Jenő Mátrai-Makovits sa narodil v roku 1896 v Rimavskej Sobote. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti spolu s Edmundom Gwerkom a Mikulášom Galandom.
Zverejnené v
Múzeá
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na podujatie Deň prírody Slovenského krasu, ktorý sa uskutoční v piatok 10. júla 2026 od 9:00 do 15:00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel. Jedným z bodov bohatého programu bude slávnostné otvorenie novej expozície jaskyniarstva.
Návštevníci sa môžu tešiť na pútavé prednášky uznávaného jaskyniara Gabiho Lešinského, ako aj odborníkov z Národného parku Slovenský kras. Pre rodiny s deťmi a priaznivcov adrenalínu bude pripravený jedinečný speleologický trenažér.
Zverejnené v
Múzeá
pondelok, 29 jún 2026 08:44
Banícke múzeum v Rožňave otvára výstavu, ktorá pomáha deťom s rakovinou
Napísal(a) Š.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta výnimočné kultúrne podujatie. Pri príležitosti významného životného jubilea renomovaného regionálneho umelca Gejzu Kolesára sa uskutoční jeho doteraz najväčšia samostatná výstava s názvom „75 záberov slobody“. Slávnostná vernisáž prebehne 2. júla 2026 o 16.00 v priestoroch galérie. Výstava potrvá do 21.8.2026.
Zverejnené v
Múzeá
piatok, 12 jún 2026 11:15
Banícke múzeum v Rožňave oživuje príbeh kameninovej krásy: Školákov čakajú interaktívne prehliadky aj tvorivé dielne
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo k svojej najnovšej exkluzívnej výstave Príbeh kameninovej krásy sériu pútavých sprievodných podujatí. V období od 15. do 25. júna 2026 sa priestory Galérie Baníckeho múzea zaplnia žiakmi a študentmi, pre ktorých sú pripravené tematické komentované prehliadky spojené s tvorivými dielňami a múzejno-pedagogickými aktivitami.
Cieľom tohto špeciálneho programu je priblížiť mladšej generácii slávnu tradíciu rožňavskej kameninovej manufaktúry, ktorá v meste úspešne pôsobila v rokoch 1810 až 1905 a po celé generácie zásadne formovala kultúrnu identitu regiónu Gemer. Deti a mládež tak majú jedinečnú šancu spoznať, ako sa pod rukami starých majstrov menila obyčajná hlina na maľovanú nádheru.
Zverejnené v
Múzeá
piatok, 05 jún 2026 14:00
Európske dni archeológie 2026 aj s Gemersko-malohontským múzeom
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko–malohontské múzeum sa dňa 14. júna 2026 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2026 sa tradične pripája aj Gemersko–malohontské múzeum. Múzeum dňa 14. júna 2026 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Po stopách Osmanov. Obhliadka zaniknutého Tureckého hradu.
Účastníci podujatia sa v sprievode archeológa múzea PhDr. Alexandra Botoša vydajú na obhliadku zaniknutého Tureckého hradu na Sobôtke,
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 04 jún 2026 14:16
Príbeh kameninovej krásy priblíži slávnu tradíciu rožňavskej kameniny
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára brány do histórie miestnej manufaktúry na výrobu kameniny, ktoré po celé generácie formovalo identitu regiónu Gemer.
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 sa vo štvrtok 11. júna 2026 o 16.00 uskutoční vernisáž výstavy s názvom Príbeh kameninovej krásy.
„Výstava ponúka verejnosti jedinečný pohľad na rožňavské kameninové výrobky a odhaľuje fascinujúcu cestu, počas ktorej sa obyčajná hlina v rukách vtedajších majstrov menila na maľovanú nádheru,“ uviedla autorka výstavy Sylvia Holečková.
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 21 máj 2026 14:21
Noc múzeí v Rimavskej Sobote prenesie návštevníkov do stredoveku a predstaví Gotickú cestu
Napísal(a) Sz. To'th
Rimavská Sobota, 21. máj 2026 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií. V sobotu 23. mája 2026 od 16:00 hod. otvorí svoje brány v netradičnom čase a návštevníkom všetkých vekových kategórií ponúkne objavovanie histórie v nevšednej atmosfére. Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie v regióne, sa v roku 2026 uskutoční už po dvadsiaty druhý raz.
Hlavným bodom programu bude o 17:00 hod. vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo“. Expozícia prezentuje 12 stredovekých sakrálnych kostolov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava vznikla v spolupráci so združením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok v regióne.
Zverejnené v
Múzeá
utorok, 19 máj 2026 14:01
Komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Podujatie nadväzuje na výstavu venovanú významnému jubileu Rožňavského biskupstva a približuje historické, kultúrne a duchovné súvislosti, ktoré ovplyvňovali vývoj mesta a regiónu počas uplynulých storočí.
Pre študentov stredných škôl sú pripravené komentované prehliadky výstavy priamo s autorkou výstavy Mgr. Silviou Lörinčíkovou, PhD., alebo s dekanom Farnosti Rožňava Mgr. Patrikom Balázsom.
Zverejnené v
Múzeá
Viac...
utorok, 19 máj 2026 13:40
Výstava „Gotická cesta – Európske dedičstvo“ v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Sz. Tóth
Rimavská Sobota – 23. mája 2026 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo". Výstava sa zameriava na prezentáciu 12 stredovekých sakrálnych objektov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava je koncipovaná ako dvojjazyčná (slovensko-maďarská) a vznikla v spolupráci so družením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok na Gotickej ceste.
Zverejnené v
Múzeá
pondelok, 18 máj 2026 20:35
Obraz ako svedok doby – história v dielach Evy Wilson
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo rovnako aj pre študentov stredných škôl múzejno-pedagogickú aktivitu nadväzujúcu na výstavu Evy Wilson Maľba, kresba, drevorezba. Podujatie ponúkne mladým návštevníkom možnosť objaviť prepojenie výtvarného umenia, histórie a kultúrneho dedičstva prostredníctvom diel regionálnej výtvarníčky.
Aktivita bude prebiehať za účasti samotnej autorky výstavy Evy Wilson a jej súčasťou bude komentovaná prehliadka výstavy, diskusia so študentmi o vystavených dielach a ich historickom kontexte, ako aj tvorivý workshop zameraný na skupinovú tvorbu koláže. „Sme veľmi radi, že v rámci pripravovanej múzejno-pedagogickej aktivity budú mať študenti stredných škôl jedinečnú príležitosť osobne sa stretnúť s Evou Wilson,
Zverejnené v
Múzeá
streda, 13 máj 2026 10:48
Noc múzeí a galérií 2026 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Sz. Tóth
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií, ktorá každoročne otvára dvere kultúrnych inštitúcií v netradičnom čase. V sobotu 23. mája 2026 tak múzeum privíta návštevníkov všetkých vekových kategórií a ponúkne im jedinečný priestor na objavovanie histórie a kultúry v nevšednej atmosfére.
Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie svojho druhu, sa uskutoční už po dvadsiaty druhý raz. V roku 2026 sa Noc múzeí a galérií koná počas štvrtej májovej soboty. Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pri tejto príležitosti atraktívny program, ktorého súčasťou bude aj vernisáž jedinečnej výstavy.
Zverejnené v
Múzeá
streda, 06 máj 2026 11:13
V Rožňave pripravili finisáž výstavy Prierez tvorbou študentov gymnázia Eventus z Jágru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje finisáž výstavy Prierez tvorbou, ktorá symbolicky uzavrie výstavu výtvarných prác študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus. Podujatie sa uskutoční 7. mája 2026 so začiatkom o 8.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Je určené pre študentov stredných škôl a ponúkne jedinečnú príležitosť nahliadnuť do sveta súčasného výtvarného umenia mladých autorov.
Program podujatia začne komentovanou prehliadkou výstavy, ktorá predstavuje takmer 40 výtvarných diel študentov gymnázia z maďarského Jágru. Následne budú mať študenti možnosť zúčastniť sa spoločného rozboru vystavených prác a nakoniec ich bude čakať tvorivý workshop. Pod vedením Évy Kelemen a Ónodi Mátyása si vyskúšajú výtvarnú techniku ebru.
Zverejnené v
Múzeá
Strana 1 z 52
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
4. júl – Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
5. júl – Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár.
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
7. júl – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista.
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
10. júl – Libuša Mináčová (3.10.1925 Rimavská Sobota – 10.7.2006 Bratislava) – spisovateľka a publicistka.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
11. júl – Johanna Gyürkyová, rod. Markušová (11.7.1796 Ochtiná – 20.8.1865 Slavošovce) – zakladateľka slavošovských papierní, podnikateľka.
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
11. júl – Karol Nandrásky (2.12.1927 Jelšava – 11.7.2016 Bratislava) – evanjelický biblický teológ a filozof, vysokoškolský pedagóg.
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
12. júl – Ivan Krasko (12.7.1876 Lukovištia – 3.3.1958 Bratislava, pochovaný je v Lukovištiach) – básnik, prozaik, prekladateľ, chemický inžinier.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
12. júl – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
14. júl – Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry, publicista, evanjelický farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
22. júl – Gejza Andráši (Andrássy) (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 v Budapešť) – podnikateľ, politik.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
24. júl – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, výskumník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
26. júl – Juraj Kazamek (28.2.1882 Betliar – 26.7.1956 Koblenz) – hudobný skladateľ, husľový virtuóz, pedagóg.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-