Múzeá (707)
Noc múzeí a galérií opäť aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Dňom 23. mája 2026 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť zapája do celoeurópskej iniciatívy, 22. ročníka Noci múzeí a galérií. Okrem individuálnych prehliadok otvorených expozícii múzeum pripravilo bohatý program.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si návštevníci budú môcť prehliadnuť stálu Expozíciu výtvarného umenia regionálnych autorov a rovnako aj dočasné výstavy – autorskú výstavu Evy Wilson Maľba, kresba, drevorezba a výstavu 250 rokov Rožňavskej diecézy. Od 17.00 hod. do 18.00 hod. bude pre rodiny s deťmi pripravený workshop pod názvom Noc malých šľachticov, počas ktorého sa prostredníctvom výstavy Evy Wilson detskí návštevníci hravou formou zoznámia so svetom šľachtických rodov v našom regióne, v tvorivej dielni si vyrobia svoj vlastný šľachtický list a budú symbolicky povýšení na malých šľachticov.
Deň Zeme pripravujú v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Správou NP Slovenský kras pripravuje pre žiakov materských a základných škôl podujatie Deň Zeme v múzeu, zamerané na vzdelávacie a environmentálne aktivity s dôrazom na ochranu prírody a vodný svet okolo nás. Podujatie sa uskutoční 28. apríla 2026 v Zážitkovom centre Sentinel. Je určené pre žiakov materských a základných škôl. Program podujatia je koncipovaný tak, aby hravou a zážitkovou formou priblížil žiakom tému mokradí a ich obyvateľov ako jedného z najdôležitejších ekosystémov na Zemi.
Súčasťou podujatia bude interaktívny program Ropuchy – naši malí pomocníci z mokradí, ktorý menším žiakom predstaví životný cyklus ropuchy bradavičnatej a jej dôležitú úlohu v ekosystéme.
Banícke múzeum v Rožňave pripravuje výstavu študentov z maďarského Jágru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje výstavu Prierez tvorbou / Egri keresztmetszet, ktorá predstaví takmer 40 výtvarných diel študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus z maďarského Jágru. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. apríla 2026 (utorok) o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). Výstava bude pre verejnosť sprístupnená do 7. mája 2026. Výstava ponúkne pestrý výber prác vytvorených rôznymi technikami a priblíži rozmanité prístupy mladých autorov k súčasnému výtvarnému umeniu. „Eventus umelecko-odborné gymnázium je odhodlané poskytovať svojim študentom kvalitné umelecké vzdelanie a inšpirujúce tvorivé prostredie. V našej inštitúcii dostávajú priestor tradičné aj súčasné umelecké smery, ktoré podporujú rozvoj individuálneho pohľadu každého žiaka.
Akvizícia výrobkov kameninovej manufaktúry v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Historická zbierka Baníckeho múzea v Rožňave sa v roku 2026 rozrástla o vzácne dedičstvo našich predkov. Do zbierkového fondu rožňavského múzea pribudli cenné predmety, ktoré sú hodnotnou a významnou pamiatkou na pôsobenie kameninovej manufaktúry v Rožňave.
Kameninová manufaktúra v Rožňave vyvíjala činnosť v rokoch 1810 – 1905. Počas svojej takmer 100-ročnej existencie vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov. Ich originalitu zabezpečovala slepá značka. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu – úžitkové aj dekoratívne. Mimo regionálnych trhov sa rožňavské výrobky najviac predávali v Budapešti a Debrecíne. Najdrahšie boli farebne dekorované výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854.
Gemersko-malohontské múzeum sa mení na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) V. Čierna
Najstaršia kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja prechádza významnou premenou. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začína rozsiahlu rekonštrukciu vďaka projektu #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko – Slovensko (HUSK) vo výške 892 891,64 eur.
Banskobystrický samosprávny kraj zároveň zabezpečuje dofinancovanie zo svojich zdrojov
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Napísal(a) É. Kerényi
Prezentácia nového katalógu Gemersko-malohontského múzea s názvom POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV sa uskutoční 17. marca 2026 o 16:00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku. Spoznajte tento katalóg očami jej autorky PhDr. Évy Kerényi, PhD., historičky a riaditeľky Gemersko-malohontského múzea. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia. Vstupné: 3 eurá.
Eva Wilson sa predstaví v Rožňave maľbou, kresbou a drevorezbou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Výstavu výtvarníčky Evy Wilson s názvom Maľba, kresba, drevorezba, ktorej vernisáž sa uskutoční 20. marca 2026 (piatok) o 17. hod., pripravuje Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstava predstaví doposiaľ najkomplexnejší výber diel z jej bohatej tvorby a priblíži návštevníkom umelecký svet autorky, ktorá sa vo svojej práci venuje viacerým výtvarným technikám a prostredníctvom nich prináša osobnú výpoveď o živote, prírode i medziľudských vzťahoch.
Tvorba výtvarníčky vychádza z impresionistického cítenia, ktoré sa opiera o výraznú farebnosť a emotívnu výpoveď. „Obraz je ako báseň, je intímnou výpoveďou autorovej duše, preto rada používam personifikáciu javov a obrazné metafory,“ uvádza Eva Wilson.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, to bude opäť pred veľkonočnými sviatkami hýriť jarnými farbami. V rámci podujatia Veľkonočné tvorivé dielne v múzeu sa žiaci materských a základných škôl 1. stupňa môžu tešiť na tvorivú aktivitu spojenú s témou obnovy prírody a jarnými zvyklosťami.
Podujatie bude symbolicky prepojené s výstavou sôch Petra Kuraja Pamäť kovu. Počas prehliadky výstavy budú môcť žiaci vidieť výsledky autorovej snahy a zároveň radosti premieňať použité na nové. Následne sa ich pozornosť bude sústreďovať na premenu prírody počas jarného obdobia, jarné zvyklosti a tradície.
Proces reštaurovania 4 starých tlačí a ich ručne popísaných pergamenových väzieb z 15. storočia * Predmet mesiaca marec 2026
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca marec sú štyri staré tlače zo 16. a 17. storočia z knižnice múzea. Tieto vzácne tlače sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách, ktoré pochádzajú až z 15. storočia. Knihy sú vystavené v štádiu reštaurovania v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. marca 2026. Návštevníci múzea tak majú možnosť prehliadnuť si ich v procese ich reštaurovania. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Slovenské národné múzeum v Betliari hlási novinky, ktoré si nemôžete nechať ujsť!
Napísal(a) J. Krajčiová
Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar pozýva verejnosť na prehliadku novootvorených priestorov. Vstúpte s nami do sveta aristokracie! Po rokoch opäť otvárame pre verejnosť hosťovské apartmány v kaštieli Betliar. Práve v týchto priestoroch ubytovávali Andrássyovci hostí, ktorí prichádzali do Betliara najmä na honosné poľovačky. Apartmány tvoria spálne a spoločenské miestnosti, ktoré ukrývajú viaceré zaujímavosti. Napríklad v ich predsieni môžete vidieť predchodcu ústredného kúrenia – železné dvere v rohoch, cez ktoré služobníctvo prikladalo do pecí zvonka, aby nerušilo hostí.
Máme pre vás aj ďalšiu novinku – „exponát mesiaca“. Aj takto vám chceme priblížiť poklady, ktoré ukrývajú naše depozitáre.
Viac...
Čas pre radosť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, určený najmä seniorom
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých seniorov na podujatie Čas pre radosť v Galérii. Jeho účastníci sa môžu tešiť na spoznávanie kultúrneho dedičstva regiónu spojené so zážitkovým maľovaním na plátno. Úvod podujatia sa uskutoční priamo na výstave Baníctvo vo výtvarnom umení. Múzejníci prevedú účastníkov výstavou a oni budú mať možnosť pozorovať ako jednotliví umelci videli tému baníctva a hutníctva v regióne. Na výstave si budú môcť prezrieť diela od Júliusa Bukovinského, Bélu Bacskaia, Atillu Duncsáka, Vincenta Blanára, Júliusa Szabóa, Kálmána Tichyho, Ádáma Szentpéteryho, Miroslava Bonka, Arpáda Račka a ďalších. Výstava nebude mať pre nich len edukatívny význam, ale poslúži im rovnako ako inšpirácia pre následné tvorenie.
Jarné dobrodružstvo v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Počas jarných prázdnin Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na prázdninujúce deti a pripravilo pre ne tvorivú aktivitu pod názvom Jarné dobrodružstvo v Galérii. Úvodná časť aktivity bude prebiehať na výstave sôch Petra Kuraja s názvom Pamäť kovu. Účastníci aktivity budú mať možnosť nielen sa zoznámiť so samotnou výstavou, ale cez pohybové aktivity budú skúmať ťažisko a vyváženie vybraných sôch. Múzejníci neobídu ani tému recyklácie materiálu v sochárstve, ktorá je výrazným a neoddeliteľným aspektom tvorby Petra Kuraja. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu. Detičky si vlastnoručne vyrobia sochy z alobalu a drôtu. Budú mať možnosť modelovať nielen vybrané tvary, ale dokonca sa pokúsia zachytiť aj samotný pohyb.
Prednáška o práci detí a žien v baníctve pred vyše sto rokmi
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s ďalším sprievodným podujatím k výstave Baníctvo vo výtvarnom umení, a to s prednáškou pod názvom Práca detí a žien v baníctve. Prednáška je určená žiakom 2. stupňa základných škôl. Prednášajúca žiakom priblíži obdobia, v ktorých deti boli prirodzenou súčasťou pracovného procesu v baníckom odvetví. Už v ranom veku pomáhali v baniach alebo pri činnostiach súvisiacich s ťažbou, často z dôvodu chudoby, nedostatku sociálneho zabezpečenia a potreby prispieť k prežitiu rodiny. Osobitná pozornosť bude venovaná aj ženám, ktoré zohrávali významnú, hoci často prehliadanú úlohu.
Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Ako sprievodné podujatie k výstave Na hranici dvoch svetov pripravilo Gemersko-malohontské múzeum dňa 18. februára 2026 o 9.30 hodine pre školy a o 16.00 hodine pre verejnosť prednášku s názvom Dedičstvo Osmanov v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Autorom prednášky je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. V prednáške autor stručne priblíži pôvod a dejiny Osmanov, ako aj ich expanziu v Európe, so zameraním na regióny Gemera-Malohontu a Novohradu. Predstaví unikátnu lokalitu a archeologické nálezisko – Turecký hrad, ktorý je situovaný na brehu rieky Rimavy v časti Sobôtka pri Rimavskej Sobote. Je to najsevernejšie položená osmanská pevnosť v Karpatskej kotline. Predstavuje tzv. nížinný (vodný) typ hradu. Je zaujímavosťou, že návštevník nemusí k hradu vystupovať, ale naopak zostupuje k nemu.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-