Vytlačiť túto stránku
streda, 30 december 2020 16:44

Navždy od nás odišiel PaedDr. Milan Sajenko, náš známy Gemerčan Doporučený

Napísal(a) mg
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa  29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.

Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.

Milan Sajenko sa narodil 1. marca 1933 v Radotíne pri Prahe rodičom Alexejovi a Anne, rodenej  Pozemskej.

Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.

Najmä počas vyhlásenia Slovenského národného povstania rodičia všemožne pomáhali povstalcom, a neskôr aj partizánom. V ich dome sa schádzali najmä partizánskí velitelia. Podporu mali aj u vedenia a robotníkov v Slavošovských papierňach. Mladý 11-ročný Milanko si hrôzy a nebezpečenstvo vojny neuvedomoval. Preňho bolo poctou stretnutie s partizánmi, podržať a uviazať im koňa, poťažkať si samopal... Základnú školu Milanko absolvoval v Slavošovciach. Chodil do školy, ktorú navštevoval aj velikán slovenských rozprávok Pavel Emanuel Dobšinský. No ani vo sne ho nenapadlo, že raz v tejto škole bude aj on učiteľom a dokonca aj riaditeľom.

Vojna skončila a po ukončení základnej školy navštevoval Gymnázium v Rožňave, ktoré ukončil v školskom roku 1950/1951. Nastúpil ako učiteľ v Dobšinej. Na vlastnú žiadosť bol v roku 1957 preložený na ZŠ v Slavošovciach, ktorú neopustil celý život. Diaľkovým štúdiom v roku 1958 ukončil úspešne Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. V roku 1960 bol menovaný za riaditeľa ZŠ v Slavošovciach a v tejto funkcii zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1990.

 V roku 1956 uzavrel manželstvo s Margitou, rod. Galovou zo Štítnika, s ktorou vychovali dvoch synov a dcérku. Po takmer 10-ročnom zdravotnom  trápení Milana manželka navždy opustila.

Od začiatku svojej pedagogickej činnosti sa intenzívne zaoberal získavaním a zhromažďovaním materiálov o protifašistickom odboji v okolí Slavošoviec, o histórii obce a histórii Slavošovských papierní a neskôr o týchto udalostiach publikoval. V obci založil „Izbu revolučných tradícií“, kde zhromaždil najmä písomnosti z obdobia protifašistického odboja. Žiaľ, po prevrate bola výstava demontovaná a odvezená do Rožňavy, kde „zapadla prachom“.

Milan Sajenko má osobnú zásluhu na zriadení múzea Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach, v ktorom zhromaždil dokumenty a publikácie Dobšinského a ďalšie artefakty z obdobia, kedy tento náš Homér pôsobil v Slavošovciach. V múzeu bol niekoľkoročným sprievodcom jeho návštevníkov. Taktiež má osobnú zásluhu na sprístupnení Slavošovského tunela pod Homôlkou (dĺžka tunela je viac ako 2400 m), ktorý bol stavaný v rokoch 1941-1945 medzi Slavošovciami a Magnezitovcami, ale po skončení 2. svetovej vojny stratil na aktuálnosti a nebol dokončený. Dnes je turistickou atrakciou a každoročne na jeseň sa v ňom usporadúvajú aj hudobné koncerty. Ako poslanec Obecného zastupiteľstva v Slavošovciach pôsobil ako jeden najstarších poslancov v SR.

Svojimi príspevkami obohacoval aj webovú stránku Maj Gemer, ktorá s veľkou úctou uverejňovala jeho spomienky nielen na život v Slavošovciach, ale aj blízkom okolí.

PaedDr. Milan Sajenko zanechal po sebe, najmä v Slavošovciach, veľký kus svojej energie, ktorú rád pretavoval  tými najkrajšími skutkami do rôznej podoby pre súčasníkov a ich nasledovníkov.

Česť jeho nesmrteľnej pamiatke!

Celej rodine Milana Sajenku vyslovujeme úprimnú sústrasť.

 

Čítať 3273 krát Naposledy zmenené streda, 30 december 2020 17:57

2 komentáre

  • Odkaz na komentáre Ján Benedikty piatok, 08 január 2021 16:40 Napísal(a) Ján Benedikty

    Odišiel vzácny človek, môj prvý učiteľ dejepisu, riaditeľ OSŠ a ZDŠ P.E.Dobšinského, náš rodák zo Slavošoviec, môj dobrý priateľ. Ako som ho poznal ja ?
    Jeho hoby bola história. Venoval sa histórii obce od jej založenia cez vznik papierne a života na dedine až po dnešok. Publikoval, fotografoval a zaznamenával miestne meteorologické údaje. Zaslúžil sa o zriadenie pamätnej izby rodáka P.E.Dobšinského, zozbieral veľa faktov a pôsobil tu ako odborný sprievodca. Aktívne pracoval v spoločenskom a kultúrnom dianí obce. Prispel k propagácii tunela pod Homôlkou, aj ako turistický sprievodca. Miloval prírodu a rád zbieral hríby a samorasty. Mal som ho rád, ale nemal som možnosť mu poďakovať a rozlúčiť sa sním. Chceli sme sa stretnúť, ale ...
    Za to všetko, čo som aj nemenoval, patrí mu vďaka a úcta za všetko, navyše aj zápis do obecnej kroniky zlatým písmom.
    Česť jeho pamiatke !
    Pozostalej rodine vyslovujem úprimnú sústrasť.
    Ing. Ján Benedikty, CSc.

  • Odkaz na komentáre Emil Švický streda, 30 december 2020 19:23 Napísal(a) Emil Švický

    Úprimnú sústrasť rodine, navštevoval som ZŠ v Slavošovciach v 1955 - 1958, pamätám si pána učiteľa Sajenka a spomínam. Doc. Mvdr. Emil Švický