(Devetákovičovú), učiteľku v Starej Pazove, Oľgu (Gođevac), zubnú lekárku v Belehrade a syna Branislava, agronóma v Padine a Kovačici (jeho dcéra Jarmila je vydatá za Jánom Struhárom, dlhodobým redaktorom Rádio-televízie Nový Sad, od ktorej sme získali tieto podrobnejšie údaje o rode Viergovcov, za čo jej vďaka!).
Učiteľ Štefan Vierg okrem svojej pedagogickej činnosti bol aktívny aj ako dopisovateľ do mnohých vtedajších slovenských novín a časopisov – Dolnozemského Slováka, Národnej jednoty, Nášho slniečka, Národného kalendára a Hlasu ľudu. Aktívne sledoval aradáčske kultúrne a iné udalosti. Na žiadosť Historického archívu v Zreňanine napísal dejiny Aradáča, posielal o Aradáči do novín každú zaujímavú správu a udalosť a takto zviditeľňoval túto osadu aj v širších kontextoch, za čo sa mu dostalo nejedno uznanie. Je aj zakladateľom Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči v roku 1932, ale i zakladateľom a tiež veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru. V práci v kultúrnej oblasti, ako jeho predchodcovia, sa dovtedy v Aradáči spomínajú najmä učitelia - bratia Daniel a Jozef Kolényovci, ktorí šírili aj lásku ku knihe a venovali sa aj výchove starších a najmä mládeže (sú i zakladatelia Vzájomnej pomocnice a iných spolkov). V ich práci potom na kultúrnom a cirkevnom poli pokračovali učitelia Ján Demčák (starý otec akademika Jána Kmeťa) a Štefan Vierg, ktorí v roku 1920 založili aj Čítací spolok, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky, príležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia.
Učiteľ Vierg mal veľmi čulé styky i so Slovenskom, jeho dlhoročný priateľ a známy slovenský spisovateľ Elo Šándor bol častým hosťom v jeho dome a táto známosť sa datuje ešte od ich detstva a mladosti. Ba čo viac, na Univerzite v Bratislave študovali spolu aj ich dcéry a pán učiteľ Štefan Vierg sprostredkoval v roku 1948 svojmu priateľovi spisovateľovi aj román Jána Čajaka ml. Zypa Cupák na posúdenie a tento strhnutý čajakovským humorom a dolnozemskou náturou napísal aj dlhšiu recenziu, ktorá sa v učiteľovej pozostalosti zachovala podnes.
Nuž ako vidieť, Aradáč má svoje zaujímavé postavy a bohatú minulosť, dobre je občas do nich nazrieť a sprítomniť si ich.
Viera Benková
Báčsky Petrovec, Srbsko
november 2011
{gallery}kultura/dolnazem/vierg{/gallery}
{jcomments on}