×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/dolnazem/vierg
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/dolnazem/vierg
streda, 16 november 2011 08:52

Do histórie Slovenského Aradáča v Srbsku sa zapísal aj učiteľ Štefan Vierg, rodák z Revúcej Doporučený

Napísal(a) Viera Benková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Štefan ViergŠtefan Vierg sa narodil v roku 1892 v Revúcej (v slávnom slovenskom mestečku s ešte slávnejšou povesťou gymnázia!) a diplom učiteľa získal na Učiteľskom ústave v Prešove, kde sa stretával aj so študentami z Dolnej zeme, čo malo veľký vplyv na jeho ďalší život. Počas štúdií bol suplikantom u Jozefa Gregora Tajovského a pod jeho vplyvom si obľúbil slovenskú literatúru, zaobstarával si všetky vydania Matice slovenskej, ale aj dolnozemských autorov. Tak sa v roku 1910 dostal potom za kantora-učiteľa do Slovenského Aradáča v Srbsku, kde zotrval až do svojej smrti v roku 1975. Učiteľ Vierg sa v Aradáči oženil s vnučkou Leopolda Abafyho Máriou Abafyovou, s ktorou mal tri deti – dcéru Máriu

(Devetákovičovú), učiteľku v Starej Pazove, Oľgu (Gođevac), zubnú lekárku v Belehrade a syna Branislava, agronóma v Padine a Kovačici  (jeho dcéra Jarmila je vydatá za Jánom Struhárom, dlhodobým redaktorom Rádio-televízie Nový Sad, od ktorej sme získali tieto podrobnejšie údaje o rode Viergovcov, za čo jej vďaka!).
Učiteľ Štefan Vierg okrem svojej pedagogickej činnosti bol aktívny aj ako dopisovateľ do mnohých vtedajších slovenských novín a časopisov – Dolnozemského Slováka, Národnej jednoty, Nášho slniečka, Národného kalendára a Hlasu ľudu. Aktívne sledoval aradáčske kultúrne a iné udalosti. Na žiadosť Historického archívu v Zreňanine napísal dejiny Aradáča, posielal o Aradáči do novín každú zaujímavú správu a udalosť a takto zviditeľňoval túto osadu aj v širších kontextoch, za čo sa mu dostalo nejedno uznanie. Je aj zakladateľom Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči v roku 1932, ale i zakladateľom a tiež veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru. V práci v kultúrnej oblasti, ako jeho predchodcovia, sa dovtedy v Aradáči spomínajú najmä učitelia - bratia Daniel a Jozef Kolényovci, ktorí šírili aj lásku ku knihe a venovali sa aj výchove starších a najmä mládeže (sú i zakladatelia Vzájomnej pomocnice a iných spolkov). V ich práci potom na kultúrnom a cirkevnom poli pokračovali učitelia Ján Demčák (starý otec akademika Jána Kmeťa) a Štefan Vierg, ktorí v roku 1920 založili aj Čítací spolok, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky, príležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia.
Učiteľ Vierg mal veľmi čulé styky i so Slovenskom, jeho dlhoročný priateľ a známy slovenský spisovateľ Elo Šándor bol častým hosťom v jeho dome a táto známosť sa datuje ešte od ich detstva a mladosti. Ba čo viac, na Univerzite v Bratislave študovali spolu aj ich dcéry a pán učiteľ Štefan Vierg sprostredkoval v roku 1948 svojmu priateľovi spisovateľovi aj román Jána Čajaka ml. Zypa Cupák na posúdenie a tento strhnutý čajakovským humorom a dolnozemskou náturou napísal aj dlhšiu recenziu, ktorá sa v učiteľovej pozostalosti zachovala podnes.
Nuž ako vidieť, Aradáč má svoje zaujímavé postavy a bohatú minulosť, dobre je občas do nich nazrieť a sprítomniť si ich.
Viera Benková
Báčsky Petrovec, Srbsko
november 2011

{gallery}kultura/dolnazem/vierg{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 2539 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:13

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!