Osobnosti Gemera (89)
Unikátny online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi – Tichý génius Pavol Jozef Šafárik
Napísal(a) DMS Rožňava
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Matica slovenská pripravili unikátny online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi pre školy i záujemcov o národné dejiny. Dielo bude slúžiť aj ako reprezentačné video univerzity.
Šafárik pochádzal z Kobeliarova, z evanjelickej učiteľskej rodiny na hornom Gemeri. Získal kvalitné vzdelanie na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Bol riaditeľom srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, no významnejšie pôsobil neskôr v Prahe. Tu sa vypracoval na jednu z vedúcich osobností vedeckého života. Stal sa priekopníkom slavistiky a dôležitou postavou českého i slovenského národného obrodenia.
Stopäťdesiat rokov uplynulo od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku
Napísal(a) MG od
Stopäťdesiat rokov od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku uplynulo 2. júna 2021. Bol známy pod pseudonymom Hostivít Tisovský. Narodil sa 4. decembra 1843 v Tisovci. Vyrastal v rodinnom kruhu národnouvedomelého učiteľa Daniela Lojku. Základné vzdelanie získal v rodisku, odkiaľ odišiel na gymnázium v Rimavskej Sobote, ale do tretej triedy už nastúpil v Levoči. V tom období levočské gymnázium nemalo takú úroveň ako v časoch štúrovských. Preto bolo treba hľadať školu s vyššou úrovňou, ako o tom píše Lojkov priateľ Ivan Branislav Zoch: „Tu rozletel sa chýr po Slovensku o znamenite vtedy zriadenom gymnáziu v Těšíne. Mnoho starostlivých otcov putovalo do Těšína. I rozvlážlivý otec Hostivítov, trebárs mu to ohľadom na materiálny stav i ťažko padlo, rozhodnul sa za Těšín a doviezol tu oboch synov svojich v jeseni r. 1856.“ To sú slová, ktoré do knižky Revúca – kolíska slovenského stredného školstva, napísal známy revúcky autor Dušan Dubovský.
Sedemnásteho mája tohto roku vzdelanostná obec Slovenska, no najmä horného Gemera, si pripomína 140. výročie narodenia významného vedca európskeho významu akademika Jura Hronca. Narodil sa v roku 1881 i vyrastal v Gočove, v malej obci na hornom Gemeri. Ako zakladateľ slovenského technického vysokého školstva a prvý rektor Štátnej vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji viacerých technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku a veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Je autorom značného počtu vedeckých prác, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc a je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia. K tomuto výročiu nášho slávneho rodáka som vybral jeho spomienku na svoju mladosť, ktorú spoluautori Ondrej Hronec s manželkou Danielou Hroncovou Faklovou priblížili v knižnej publikácii Jur Hronec z Gočova.
Bolo nás päť detí: Zuzka, Jano, Mišo, Ďuro a ja. Zuzka a Mišo zomreli... Ja som sa rodičom narodil už dosť neskoro, keď už boli starší. Ako malé dieťa som vraj matku veľmi trápil, lebo som málo spával – preto mi varievala makovinu.
Pripomíname si narodeniny nášho národovca Pavla Emanuela Dobšinského aj pripojeným videom
Napísal(a) MM
Evanjelický kňaz, folklorista, zberateľ a vydavateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, básnik, literárny historik Pavol Emanuel Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Umrel 22.10.1885 v Drienčanoch. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave, v Miškovci a na evanjelickom lýceu v Levoči. V roku 1850 zložil kňazskú skúšku. V rokoch 1848/49 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850-52 pôsobil v Levoči ako asistent u evanjelického farára a etnografa, kde sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1855-58 pôsobil ako evanjelický farár v Rožňavskom Bystrom, v rokoch 1858-61 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, napokon sa od roku 1861 usadil v Drienčanoch. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Jána Čajaka, Jána Bottu, či Ľudovíta Kubániho.
V dňoch 23. – 24. septembra 2020 sa v Revúcej konali spomienkové dni k 130. výročiu narodenia Revúčana, armádneho generála in memoriam Rudolfa Viesta.
Spomienková slávnosť sa konala vo štvrtok podvečer pri buste generála Rudolfa Michala Viesta. Pamiatku nášho rodáka si kladením vencov uctili v zastúpení: čestná stráž prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, ministra obrany SR Jaroslava Naďa, zástupcovia 2. Mechanizovanej brigády Prešov, Klubu generálov Slovenskej republiky, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, primátor mesta Július Buchta a ďalší pozvaní hostia. Čestná stráž, čestné salvy a hymna SR v podaní Vojenskej hudby Banská Bystrica umocnili tento pietny akt, po ktorom primátor mesta privítal hostí na území nášho mesta a na spomienkovej slávnosti. „Som veľmi rád, že okamihy minulosti silného ľudského príbehu nás aj dnes zaviedli k tejto buste, aby sme si pripomenuli ich dosah nielen na našu prítomnosť, ale aj budúcnosť pre ďalšie generácie. Pretože práve výročia narodenia nežijúcich osobností nám pripomínajú ich prínos pre našu spoločnosť.
Spomienkové slávnosti Jura Hronca – matematika svetového formátu – v Gočove
Napísal(a) Daniela Hroncová-Faklová
Mohli by sme mu dať prívlastok „matematik z Gemera“ a boli by sme presní. Narodil sa v doline rieky Slanej, strávil tam roky detstva i ranej mladosti; tu absolvoval ľudovú školu i rožňavské gymnázium, a spod Stromiša odchádzal za štúdiami do sveta. Rodnému kraju sa nikdy nespreneveril, práve naopak. Miestom večného odpočinku Jura Hronca sa stalo rodné Gočovo.
Akademik Jur Hronec (1881- 1959), matematik svetového formátu, vedec, pedagóg, predseda Matice slovenskej i Slovenského národného múzea, kultúrny činovník, zakladateľ a spoluorganizátor piatich slovenských vysokých škôl zomrel 1. decembra presne pred šesťdesiatimi rokmi v Bratislave. Napriek plynutiu času jeho verní rodáci, ale i tí, ktorí čerpali z Hroncovej studnice vedomostí a poznania, si i po desaťročiach spomínajú na významného rodáka, skvelého pedagóga, uznávaného vedca, jedinečného organizátora – jednoducho slovenského vzdelanca.
Juraja KAZAMEKA poznali kedysi nielen v Betliari a Gemeri, ale aj v šírom svete
Napísal(a) Mikitová Marta
Presne pred 93 rokmi, dňa 10.12.1926, koncertoval vo Vládnej budove v Bratislave huslista Juraj Kazamek. Klavírny sprievod mu robil Gustáv Koričánsky. Pre našinca, ktorý sa zaoberá kultúrou či históriou Gemera, to musí byť dôležitý údaj, ktorý nás zbližuje s betliarskym rodákom Jurajom Kazamekom (1882-1956), meno ktorého v hudobnom svete malo v tom čase vysoký cveng. V súčasnosti si ho znovu pripomeňme a spoločne sa zamyslime nad obsahom článku Mariána ŠIMKULIČA, ktorý v týchto dňoch uverejnil týždenník Slovenské národné noviny vo svojom 48. čísle. Myslíme si, že jeho prevzatím aspoň trošku pozdvihneme uvedomelosť a zvýšime znalosti mladších a potešíme starších čitateľov webstránky Maj Gemer.
Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa
Napísal(a) MG od
Vo vysielaní Slovenského rozhlasu odznela vo štvrtok 27. júna 2019 stručná, ale smutná správa. Vo veku 73 rokov zomrel známy slovenský spisovateľ a scenárista Peter Glocko. Peter Glocko sa narodil 2. júna 1946 v obci Muráň. Bol teda Gemerčanom a po celý život sa hrdo k svojmu rodisku i regiónu hlásil a rád sa do neho vracal. Vo svojej práci sa zameral na modernú autorskú rozprávku a historické a psychologické romány pre mládež. Pripomeňme si aj preto niektoré podstatné úseky jeho plodného života.
V Slavošovciach si pripomenuli 191. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) Erika Potomczyková
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Narodil v obci Slavošovce 16.3.1828 v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch 22.10.1885.
Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov.
Armádny generál in memoriam Rudolf Viest a jeho nedožité 128. výročie narodenia
Napísal(a) Juraj Genčanský
S najvyššími vojenskými poctami a za účasti hostí sme si v Revúcej pripomenuli 128. výročie narodenia nášho významného rodáka a otvorili sme stálu expozíciu o jeho živote v Múzeu Prvého slovenského gymnázia.
„V roku 1939 som opúšťal Slovensko, vtedy, keď na ňom bola pečať hanby. Vraciam sa po viac ako piatich rokoch a na Slovensku je pečať odvahy a hrdinstva,“ zapísal do svojho denníka brigádny generál Rudolf Viest po tom, ako ho po vypuknutí Slovenského národného povstania prezident Beneš vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku. Viest priletel do Banskej Bystrice 7. októbra 1944,
Viac...
Mgr. Vincent Blanár významná osobnosť nášho mesta Revúca a gemerského regiónu,
Napísal(a) Viera Kasperová
je aktívny výtvarník a dlhoročný pedagóg žijúci a tvoriaci umelec medzi nami Revúčanmi.
Narodil sa 14. februára 1934 v Čakanovciach, okres Košice. Maturoval na Pedagogickej škole v Košiciach a bol poslucháčom Vyššej pedagogickej školy v Prešove, kde študoval aprobáciu výtvarná výchova – ruský jazyk. Výtvarné umenie absolvoval u prof. Štefana Hapáka, doc. Jaromíra Hlavsu a doc. Júliusa Mušku. Pôsobil a učil v Zlatej Idke, v Nižnej Slanej, na základných školách v Revúcej a od roku 1991 až do nástupu do dôchodku pôsobil v Základnej umeleckej škole v našom meste. Je zakladateľom Pamätnej izby povstaleckého básnika Jána Brocku, ktorá bola nainštalovaná v priestoroch Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici, kde bol riaditeľom.
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 85 rokov od narodenia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
V Rožňavskom Bystrom si tiež pripomenuli 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou Rožňavské Bystré a ECAV Rožňavské Bystré sa rozhodli 15. marca 2018 osláviť 190. výročie narodenia nášho národného dejateľa, evanjelického farára a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v rokoch 1855 - 1858 pôsobil v Rožňavskom Bystrom ako evanjelický farár. Predsedníčka MO MS Marta Molnárová všetkých srdečne privítala a zavesila malý spomienkový venček k pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na evanjelickom kostole. Starostka obce pani Želmíra Gonosová prítomným vyrozprávala životný príbeh Pavla Emanuela Dobšinského a pani farárka ThDr. Zuzana Poláková
Na oslavách 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského v Slavošovciach aj najvyšší predstavitelia Matice slovenskej
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 16.3.2018 sme sa v Slavošovciach stretli pri krásnej spomienke 190. výročia narodenia nášho národného dejateľa a zberateľa rozprávok, rodáka zo Slavošoviec Pavla Emanuela Dobšinského. Bol, je a stále to bude veľká osobnosť tejto obce, na ktorú si dôstojne zaspomínali - vedenie obce, starosta obce Ing. Štefan Bašták, poslanci Obecného zastupiteľstva obce Slavošovce, predstavitelia Matice slovenskej, predseda MS JUDr. Marián Gešper, podpredseda MS Mgr. Marek Hanuska, tajomník MS ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, členovia Výboru MS Ing. Martin Gallík, Mgr. Michal Terrai, starosta družobnej obce Drienčany Peter Švoňava, s občanmi, pán riaditeľ SHP Slavošovce, a. s. Ing. Vladimír Lenárt,
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-