Na tom koňu prišou a von jej povedau, žebi sa porichtovala. A ona si porichtovala ťie háboški do obrúska a pot pazuchu si zväla a sadla si gu ňemu na koňa a išli het. Von že jej povedau tak: „Má milá, mesášok svieťi, ši sa ťi mňa ňebojíš?“. Ona že mu povedala: „Šože bi som sa ja ťebä bála, ve som dosď razí s tebou spala“ To že väcej razí tak povedau. Potom že prišli na cintorín a že jej povedau žebi si ľahla tam. Ta ftoďi že jej vlasi už dupkom stáli, ale ona že mu povedala, žebi si von skorej ľahnúu, že ona nevie. Ta že von išou do ťej jami, ona spusťila za ňim ťen batožok a potom uťekala het.
A prišla do edňiho mlina, bo svetlo buloa tam že búu mlinár umreťi! Ona si skoro sadla na starú pec a na ťej peci že dlho sedela. Von že prišou tam, ťen voják, kolo pou dvanácťej. To mtrví búu a tomu mrtvimu, šo ležou na ťej ďeskej volau: „ Omrlí, omrlí vstávaj, moju milú s peci dávaj!“ Ťen spusťiu ednú ruku. Potom zas zavolau a ten spusťiu ednú nohu. A ona že volala „Kohúťiki spievajte, ňeviňej dušiške zahinúť ňedajťe!“ Tu ťen vojág že sa rozľáu na kolimaš pod oblokom. A ťen mlinár, šo sa drápau hore gu peci, pri ťej peci že sa rozľáu na kolimaš. Ona sa zachráňila, uťekala hecťaďe.
Rozprávala Zuzana Halušková
Zapísala Mgr. Katarína Lešková 1974
{jcomments on}
Choďievali ráz mláďenci z ďievkami do edňej chiži na prátki. A tam choďievali chlapcou, ďieušatá prádli, chlapci len tak sa ihrali o viseňá. A že kotrimu sa dakotrá ďievka pášila, ta tú ďievku volau, že za ňu visí. A potom prišla gu ňemu ďievka a bozkala ho zas ona ďalej videla za ňeho, pre toho chlapca. Chlapci viseli pre ďieušatá a ďieušatá pre chlapcou. A edná tam ňemala frajéra. Šitkie tam mali frajérou, len edná ňemala. To že tá tag povedala, šo sa tag hambila, že šo bi aspom dákí šert prišou, ta že bi sa aj tomu upísala, len kobi prišou.