Na tom koňu prišou a von jej povedau, žebi sa porichtovala. A ona si porichtovala ťie háboški do obrúska a pot pazuchu si zväla a sadla si gu ňemu na koňa a išli het. Von že jej povedau tak: „Má milá, mesášok svieťi, ši sa ťi mňa ňebojíš?“. Ona že mu povedala: „Šože bi som sa ja ťebä bála, ve som dosď razí s tebou spala“ To že väcej razí tak povedau. Potom že prišli na cintorín a že jej povedau žebi si ľahla tam. Ta ftoďi že jej vlasi už dupkom stáli, ale ona že mu povedala, žebi si von skorej ľahnúu, že ona nevie. Ta že von išou do ťej jami, ona spusťila za ňim ťen batožok a potom uťekala het.
A prišla do edňiho mlina, bo svetlo buloa tam že búu mlinár umreťi! Ona si skoro sadla na starú pec a na ťej peci že dlho sedela. Von že prišou tam, ťen voják, kolo pou dvanácťej. To mtrví búu a tomu mrtvimu, šo ležou na ťej ďeskej volau: „ Omrlí, omrlí vstávaj, moju milú s peci dávaj!“ Ťen spusťiu ednú ruku. Potom zas zavolau a ten spusťiu ednú nohu. A ona že volala „Kohúťiki spievajte, ňeviňej dušiške zahinúť ňedajťe!“ Tu ťen vojág že sa rozľáu na kolimaš pod oblokom. A ťen mlinár, šo sa drápau hore gu peci, pri ťej peci že sa rozľáu na kolimaš. Ona sa zachráňila, uťekala hecťaďe.
Rozprávala Zuzana Halušková
Zapísala Mgr. Katarína Lešková 1974
{jcomments on}


























Choďievali ráz mláďenci z ďievkami do edňej chiži na prátki. A tam choďievali chlapcou, ďieušatá prádli, chlapci len tak sa ihrali o viseňá. A že kotrimu sa dakotrá ďievka pášila, ta tú ďievku volau, že za ňu visí. A potom prišla gu ňemu ďievka a bozkala ho zas ona ďalej videla za ňeho, pre toho chlapca. Chlapci viseli pre ďieušatá a ďieušatá pre chlapcou. A edná tam ňemala frajéra. Šitkie tam mali frajérou, len edná ňemala. To že tá tag povedala, šo sa tag hambila, že šo bi aspom dákí šert prišou, ta že bi sa aj tomu upísala, len kobi prišou.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a