nadporučíka Danilenka - Chovanca, zúčastnil sa bojov v okolí Štubnianskych Teplíc, Čepčína, Turčianskej Belej, Liptovskej Belej, Liptovskej Revúcej a Starých Hôr.
„V bojoch s fašistami som sa dostal do zajatia. Odvliekli ma do Nemecka. Po skončení vojny som sa odtiaľ po veľkých útrapách, na kosť vychudnutý, ale šťastný, vrátil domov 5. júna 1945,“ uvádza vo svojom životopise O. Palacko a dodáva: „Život, ten mierový, mi pripadal taký krásny, že som si ho túžil vyspievať. Aj to sa mi podarilo. Ako člen speváckeho súboru Lúčnice a neskôr Vojenského umeleckého súboru som spieval o mieri, o mladosti.“ Jeho vojenská dráha začala v roku1951 vo Vojenskom umeleckom súbore, vymenovaním do dôstojníckej hodnosti poručík. Následne pôsobil v ZKD Martin v hodnosti nadporučíka.
V rokoch 1963 až 1969 pracoval na KVS v Bratislave. V roku 1970 sa stal tajomníkom Rady obrany hlavného mesta SSR. Zároveň absolvoval aj štúdium Vojenskej politickej akadémie. Na svoju protifašistickú činnosti O. Palacko nadviazal ako člen Predsedníctva Mestského výboru SZPB. Súčasťou jeho aktivít sa stalo organizačné zabezpečovanie celomestských akcií pri významných výročiach. Ondrej Palacko bol odborným poradcom pri nakrúcaní viacerých filmov s vojnovou a odbojovou tematikou. Napríklad: Kapitán Dabač (Na fotografii je O. Palacko pri nakrúcaní filmu s jeho hlavným protagonistom L. Chudíkom.), Prerušená pieseň v gruzínsko-slovenskej koprodukcii, Jánošík, Smrť sa volá Engelchen, Bíla obloha, Kapitán Dabač, 1959 – spolupracovník, Pieseň o sivom holubovi, 1961 – odborná spolupráca, Predjarie, 1961 – vojenský poradca, Prerušená pieseň, 1960 – pyrotechnik, Stopy na Sitne, 1968 – odborná spolupráca, Jánošik, Bílá obloha, Smrť sa volá Engelchen, Predjarie, Jakubko, a iné.
A.P.
picasa_albumid=6038132936375041537

Ondrej Palacko (13. 10. 1928 –13. 12. 1998). Narodil sa v rodine lesníka v Kobeliarove (v okrese Rožňava). „Keď sa u nás v horárni na Muráni začali vo februári 1944 tajne stretávať partizáni, od prvých chvíľ som si povedal, že musím odísť s nimi. Otec ma spočiatku odhováral, sestry a mamka, pochopiteľne, nesmeli o ničom vedieť. Nakoniec súhlasil a tak som v jeden septembrový deň polotajne odišiel z domu." Záslužná činnosť Ondreja Palacka bola ocenená množstvo štátnych i zväzových vyznamenaní, pamätných medailí a odznakov: Za službu vlasti, Za zásluhy o obranu vlasti, Za zásluhy o výstavbu, Pamätná medaila p rezidenta ČSSR (k 20. výročiu SNP), Čestná