Bratislava (45)
V Slovenskom národnom múzeu predstavia verejnosti vzácne slovenské odevné artefakty
Napísal(a) D. Brisudová
Výstava Inšpirácie v Slovenskom národnom múzeu predstaví verejnosti vzácne slovenské odevné artefakty, ale aj tvorbu popredných slovenských módnych návrhárova dizajnérov, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpirovali majstrovstvom našich predkov. Výstava, ktorá sa koná v SNM na Vajanského nábreží v Bratislave bude prístupná verejnosti od 15. mája do 1. novembra 2015. Tradičný ľudový odev a textil patrí k najpôsobivejším častiam ľudovej kultúry Slovenska. Jeho vývoj vrcholí od 2. polovice 19. do konca 1. polovice 20. storočia, kedy sa postupne zamieňal za priemyselne a remeselne šité konfekčné a mestské odevné súčasti.Podobu ľudového odevu formovali viaceré významné faktory,ale aj spoločenské a historické determinanty. Tradičným materiálom na výrobu ľudového odevu a textilu boli ľan, konope, vlna a kožušina, popri nich od 18. storočia do vidieckeho prostredia prenikali aj nové materiály ako bavlna, hodváb či textílie vyrábané v manufaktúrach a továrňach (kartún, brokáty, vlnené tkaniny, jemné bavlnené textílie).
Od konca 18. storočia a predovšetkým v 19. storočí sa na Slovensku zintenzívnilo používanie farebných textílií a na väčšine územia sa stala obľúbenou modrotlač. Okrem tkaných farebných vzorov bolo obľúbenou výzdobnou technikou vyšívanie a paličkovanie, ktoré sú v súčasnosti inšpiráciou aj pre šperkársku tvorbu realizovanúz netextilného materiálu. Ľudová kultúra a ľudový odev už od konca 19. storočia inšpirovali umelcov a výrobcov rôznych profesií a ich záujem pretrváva až do dnešných dní. Zaujal aj množstvo slovenských tvorcov rôznych zameraní. Na výstave návštevníci uvidia návrhy a diela jedenástich tvorcov - módnych návrhárok, dizajnérok a výtvarníčok Jany Gavalcovej, Michaely Juhász, Kláry Brunovskej či Ľubice Poncik, čipkárok Lýdie Pekarikovej, Kataríny Búranovej, šperkárok Marty Filovej, modrotlačiarov Petra Trnku, Mateja Rabadu, Moniky Benczeovej vyrábajúcej odevné doplnky z ovčej vlny a paličkárov zo združenia Povabnica Turca. Výstava Inšpirácie je prístupná verejnosti v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 15. mája do 1. novembra 2015. Viac informácií o výstave je k dispozícii na oficiálnom webe múzea www.snm.sk.
Slovensko-slovinská dimenzia ako spoločný projekt prostredníctvom výstavy
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Filozofická fakulta UK v Bratislave, Veľvyslanectvo Slovinskej republiky na Slovensku a Slovenské národné múzeum pripravili spoločný projekt Slovensko-slovinská dimenzia. Výstava je prezentáciou kultúrno-historických a súčasných paralel a rozdielov oboch krajín pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky Rade EÚ a 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky.
Deň víťazstva na Slavíne oslávil aj červenoarmejec plk. v.v. Ladislav Sládek z Gemera
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Na základe osobného pozvania mimoriadných a splnomocnených veľvyslancov Ruskej federácie v SR JE Alexeja Leonidoviča Fedotova a Bieloruskej republiky v SR JE Vladimíra Serpikova a riaditeľa kancelárie veľvyslanectva Kazašskej republiky v SR radcu Sayana Kuľžanova, sa dňa 9. mája 2016 od 15.00 hodine pri príležitosti štátneho sviatku spomenutých troch krajín zúčastnil spomienkových osláv Dňa víťazstva a konca druhej svetovej vojny v Európe

































Iba nedávno navždy dotĺklo srdce nášho popredného herca Leopolda Haverla. Na jeho šľachetnosť si spomenul aj Jozef Pupala, jeden z dobrovoľných darcov krvi na Gemeri, ktorý svoj názor na máloznámu činnosť umelca prejavil aj v liste, ktorý v týchto dňoch poslal jeho
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-