nej – v prieniku Stratenskej tiesňavy. Zrejme aj ona má podiel na tom, že v útrobách jaskyne sa nachádza gigantický podzemný ľadovec.

Pripomeňme si niektoré fakty aj prostredníctvom textu, ktorý pri príležitosti otvorenia sezóny pripravila Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň a Košice Región Turizmus:

„Jaskyňa je genetickou súčasťou obrovského, viac ako 28 km dlhého Dobšinsko-stratenského jaskynného systému.

V roku 2000 bola zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva. Ľadová jaskyňa s najväčším objemom ľadu na svete s objemom 110 000 m3 a priemernou hrúbkou podlahového ľadu 13 m.

Zaľadnené plocha má viac než 9770 m².

Vrstevnatý podzemný ľadovec každoročne v hornej časti prirastá, v spodnej na kontakte s horninou sublimuje. Vrstvy tak postupujú čoraz nižšie. Predpokladá sa, že úplná výmena ľadu trvá asi 2500 rokov.

Vďaka priesakovej vode sa v jaskyni vytvárajú mohutné ľadové stalaktity s výškou až 10 m. Ich veľkosť aj tvary sa počas roka výrazne menia.

Vďaka sezónnemu zamŕzaniu vodnej pary sa na stropoch Malej a časti Veľkej siene vytvárajú krásne ľadové kryštály.

Jaskyňu v roku 1870 objavila výprava pod vedením dobšinského lekára Fehéra. Na dno ľadovej diery spustili banského inžiniera Ruffinyho, ktorý pred zostupom výstrelom z brokovnice plašil drakov, ktorí mohli číhať v neznámom podzemí.

Od roku 1892 sa vo Veľkej sieni organizovali korčuliarske Ľadové slávnosti. Do polovice 20. storočia tu trénovali československí krasokorčuliari aj hokejisti.

Jaskyňa patrí medzi najstaršie elektricky osvetlené v Európe. Po prvýkrát ju elektrické svetlo ožiarilo v roku 1881, stabilne od roku 1887.

Je útočiskom chladnomilných netopierov a viac než 90 druhov bezstavovcov. V roku 2019 tu bol objavený glaciálny relikt, chvostoskok Megalothorax dobsinensis.“

Spracoval O.D.