nej – v prieniku Stratenskej tiesňavy. Zrejme aj ona má podiel na tom, že v útrobách jaskyne sa nachádza gigantický podzemný ľadovec.
Pripomeňme si niektoré fakty aj prostredníctvom textu, ktorý pri príležitosti otvorenia sezóny pripravila Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň a Košice Región Turizmus:
„Jaskyňa je genetickou súčasťou obrovského, viac ako 28 km dlhého Dobšinsko-stratenského jaskynného systému.
V roku 2000 bola zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva. Ľadová jaskyňa s najväčším objemom ľadu na svete s objemom 110 000 m3 a priemernou hrúbkou podlahového ľadu 13 m.
Zaľadnené plocha má viac než 9770 m².
Vrstevnatý podzemný ľadovec každoročne v hornej časti prirastá, v spodnej na kontakte s horninou sublimuje. Vrstvy tak postupujú čoraz nižšie. Predpokladá sa, že úplná výmena ľadu trvá asi 2500 rokov.
Vďaka priesakovej vode sa v jaskyni vytvárajú mohutné ľadové stalaktity s výškou až 10 m. Ich veľkosť aj tvary sa počas roka výrazne menia.
Vďaka sezónnemu zamŕzaniu vodnej pary sa na stropoch Malej a časti Veľkej siene vytvárajú krásne ľadové kryštály.
Jaskyňu v roku 1870 objavila výprava pod vedením dobšinského lekára Fehéra. Na dno ľadovej diery spustili banského inžiniera Ruffinyho, ktorý pred zostupom výstrelom z brokovnice plašil drakov, ktorí mohli číhať v neznámom podzemí.
Od roku 1892 sa vo Veľkej sieni organizovali korčuliarske Ľadové slávnosti. Do polovice 20. storočia tu trénovali československí krasokorčuliari aj hokejisti.
Jaskyňa patrí medzi najstaršie elektricky osvetlené v Európe. Po prvýkrát ju elektrické svetlo ožiarilo v roku 1881, stabilne od roku 1887.
Je útočiskom chladnomilných netopierov a viac než 90 druhov bezstavovcov. V roku 2019 tu bol objavený glaciálny relikt, chvostoskok Megalothorax dobsinensis.“
Spracoval O.D.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a