O tom, že na Muránskom hrade je pomerne hlboká studňa, ktorá bola do kameňa kopaná ešte za čias panovania Mateja Bašu (16. stor.), už viete z čítania príspevku, ktorý Maj Gemer uverejnil začiatkom roku 2010. Prvýkrát sme vtedy o nej uverejnili príspevok od Ing. Ivana Rusnáka, ktorý je predsedom Speleoklubu Muránska planina. Historické pramene uvádzajú, že vodu zo studne v tých časoch ťahali až 45 minút. Vraj skutočnú hĺbku studne neuvádza ani jeden prameň aj keď sa predpokladá, že má niekoľko desiatok siah (1 siaha =1,896 m). Od čias Márie Terézie bola však studňa umelo zahádzaná, a to až do nedávnej súčasnosti. S myšlienkou vyčistenia hradnej studne prišli ešte
v roku 1979 členovia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a členovia viacerých speleoklubov. Keďže po náročnej práci a veľkom riziku pádu kameňov z povrchu, boli práce zastavené, studňa prekrytá hranolmi a zakonzervovaná. V roku 2010 však členovia Speleoklubu Muránska planina s obcou Muráň sa pokúsili znovu obnoviť práce na dokončení diela. Na záchrane hradnej studne sa pracovalo aj v tomto roku.
Ing. Ivan Rusnák sa nám po roku ozval i s niekoľkými fotografiami z Muránskeho hradu, aby dokumentoval, že ich snaha na dokončení prác nezapadla prachom. Potvrdil mi, že „Práce na čistení studne sme už začali. Trochu problémov bolo s vybavovaním všetkých povolení, ale už je to za nami a priestor nad studňou sme z bezpečnostých dôvodov uzavreli domčekom a hurá do práce.“ Ak pôjdete v týchto dňoch na turistiku práve na Muránsky hrad, zrejme spomínaný domček ľahko zbadáte. Vedzte, že nie je to domček studniara, ktorý sa voľakedy o studňu na hrade staral, ale domček muránskeho speleoklubu, aby takto ochránil priestor pred pádmi do odkrytej studne, alebo i jej zneužitím. Veď pod ním sa nachádza vyše 32 metrov hlboká studňa, ktorú v roku 1553 pomáhali vyhlbovať i tureckí vojnoví zajatci.
Fotografie: Ivan Rusnák
{gallery}kultura/planina/studna{/gallery}
{jcomments on}