Historické pamiatky (43)
Objavte fascinujúcu gotickú architektúru a bohatú históriu v obkolesení malebnej prírody na Gemeri. Počas letných mesiacov je sprístupnených jedenásť kostolov, ktoré sú držiteľmi prestížnej značky Európske dedičstvo. Vstupné do všetkých pamiatok je dobrovoľné a ostáva miestnemu cirkevnému zboru na údržbu kultúrneho dedičstva. Z niektorých kostolov si môžete za dobrovoľný príspevok odniesť mapu Gotickej cesty či informačnú brožúrku, prípadne si kúpiť suveníry, ako magnetky a pohľadnice. Môžete do nich zavítať v týchto otváracích hodinách:
Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Napísal(a) Viktor Brádňanský
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Örs Orosz v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pozýva na prezentáciu jeho novej knihy pod názvom Osudy sôch/Szoborsorsaink. Autor knihy pozýva všetkých milovníkov histórie a vlastivedy na putovanie časom, v rámci ktorého môžu spoznať pamätné miesta, symboly verejných priestranstiev s uhorským alebo maďarským kontextom vzniknuté na území Slovenska pred rokom 1945 a ich nelichotivý zvrátený osud. Ako sochy a pamätníky znamenajú stvárnenú pamäť národa, tak sú osudy pamätných miest odtlačkom histórie maďarskej komunity na Slovensku. Monografia, ktorá má 450 strán a je ilustrovaná takmer tisíckou fotografií, vyrozpráva príbehy takmer stovky verejných sôch, reliéfov, pamätných tabúľ a ďalších pamätných znakov.
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) M. Mikitová
Koncom minulého týždňa, v dňoch 30. a 31. augusta a 1. septembra 2018 gemerská Gotická cesta ožila mimoriadnym ruchom a zažila nielen zvýšenú pozornosť, ale aj zaslúženú úctu k historickému kultúrnemu dedičstvu zo strany vedeckých profesionálnych pracovníkov a mnohých ďalších záujemcov. Občianske združenie Gotická cesta v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR usporiadalo významnú konferenciu Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, ktorá bola zameraná najmä na popis reštaurátorských prác, obnovu a konzervovanie umeleckej výmaľby a na výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu v stredovekých gotických kostoloch horného Gemera a Gemera-Malohontu.
Viac...
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
Nová prezentácia poľnej šachtovej pece
Napísal(a) PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.
V katastri obce Gemerský Sad, časť Nováčany, okres Rožňava, sa v roku 1982 archeológom podarilo lokalizovať presnú polohu zaniknutej stredovekej osady Somkút. Archeologickou činnosťou odkryli poľné šachtové pece, ktorých vnútorný priestor mal hruškovitý tvar a bol veľmi kvalitne vymazaný so žiaruvzdornou hlinou. Predpokladá sa vzhľadom na veľkosť a na prostredie kde boli nájdené, že mali svoju úlohu vo výrobnom procese. Charakteristickými nálezmi vo výplni spodnej časti objektu boli hlinené dýzne, ktoré slúžili k vháňaniu vzduchu do pecí.
Zaujal nás projekt obnovy historického kina v Železníku
Napísal(a) HPS
V roku 2017 sa naše občianske združenie Skryté poklady Slovenska výrazne zameralo na aktivity smerujúce ku skrášleniu okolia a celkovej obnove budovy historického kina v obci Železník (v bývalom okrese Sirk), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Na jar sme podali žiadosť cez grantový program Nadácie Orange na úpravu okolia budovy. Za päť mesiacov sa nám podarilo uskutočniť viacero úprav, ktorými sme sa snažili sprístupniť objekt a jeho okolie širokej verejnosti a turistom.
Barokový organ z Brdárky pripravený na organový koncert
Napísal(a) Edita Kušnierová
V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-