Pre úplnosť 14. kola nezabudnime ani na výsledok majstrovského zápasu TJ Baník Rožňavské Bystré – MFK Rožňava B/Rudná, ktorý sa skončil 5:0 pre domácich, ktorý sa odohral vo vyžrebovanom čase, t. j. 4.11 o 13.30 na ihrisku v R. Bystrom.
Pripomeňme si aj Úradnú správu ObFZ Rožňava č.16/2023-2024 zo dňa 9.11.2023, v ktorej o. i. Sekretariát ObFZ informuje o príprave Zimného pohára predsedu KSK v rámci Krajskej futbalovej ligy 2024. Záväzné prihlášky môžu podávať kluby riadené VsFZ skupinovo a kluby v pôsobení oblastných zväzov pohárovým spôsobom cez ISSF v elektronickej podateľni do 25. novembra t. r. do 23.59 hod.
Dôležitá informácia je aj o tom, že ŠTK ObFZ v dôsledku nepriaznivého počasia prekladá všetky stretnutia 15. kola 7. ligy dospelých na jarnú časť s termínom stretnutí 30. a 31. marca 2024.
D O S P E L Í
7. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – Dohrávka 14. kola
FK Baník Drnava – TJ Baník Rakovnica 3:1 (2:1). G: J. Maliňák 2, J. Kovács – Š. Krága. ŽK: J. Bernáth, G. Petro – L. Gábor Š. Krága. R: R. Klinko – V. Babík, P. Rogos, DS: G. Gašpar. Div.: 64
DRNAVA: 1 Gabriel Józsa – 2 Ján Kovács, 15 Erik Mackovják, 11 Brian Šoltés, 3 Kristián Kovács, 5 Jakub Maliňák, 6 Roman Viola (70´ M. Ruszó), 9 Ján Bernáth (55´ P. Búlik), 19 Gabriel Petro (70´ O. Kerekes), 10 Kilián Šoltés (C), 14 Adrián Szaniszló (46´ G. Zsilla).
RAKOVNICA: 1 Lukasz Prodochl – 7 Lukáš Gábor, 6 Erik Gažik, 10 Štefan Krága, 3 Juraj Tomi, 4 Pavol Brdár, 18 Caba Koncz (C), 9 Adrián Mujzer, 14 Jakub Radič, 15 Tomáš Uhrín, 19 Ladislav Gemerský (46´ I. Čižmár).
Medzi prvými gólmi z obidvoch strán hráči boli aj „obdarení“ žltými kartami. Potom sa začalo hrať bez kariet, ale gólovo sa už presadili iba domáci hráči. Brian Šoltés z domácich síce nepremenil v 52. minúte pokutový kop, ale tri body v tomto zápolení predsa len zostali nakoniec doma. Drnavčania tak potvrdili, že v druhej časti jesene hrali dobrý futbal a získavali i body. Hostia veľmi zaostali za vlaňajšími výsledkami.
FK Lipovník – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 5:0 (4:0). G: A. Gorgei a R. Szücs po 2, A. Szücs. Hralo sa bez kariet. R: P. Béreš – L. Lorincz, P. Galík, J. Kerekes. Div.: 57.
LIPOVNÍK: 92 Tomáš Józsa – 3 Patrik Luspaj, 5 Norbert Vozár, 6 Roderik Szücs, 4 Adrian Korszinszki (67´ Z. Lipták), 10 Roland Szucs, 4 Norbert Zupko, 2 Adrian Vozár (72´ R. Szucs), 13 Ondrej Kiss (46´ A. Szucs), 11 Attila Gorgei (C) (72´ R. Priam), 9 Dávid Bollo.
DLHÁ VES: 29 Marián Pavlínyi, 15 Marián Dusza (C), 3 Gabriel Beke (64´ G. Ferdinand), 12 Martin Havrlent, 4 Attila Pomaj, 8 Miloš Kliment, 10 Milan Makkai, 5 Kevin Novák (46´ V. Kováč), 9 Patrik Mičinsky, 7 Štefan Pásztor, 16 Kristián Ragyina.
Hostia z Dlhej Vsi sa v Lipovníku predstavili ako najžičlivejší súper, aký si v jeseni na súperovom ihrisku zahral. Štyri góly v prvom polčase, tomu sa povie raketový nástup pre domácich. A to strelecky žičilo iba dvom domácim hráčom. Pochvalu si obidve mužstvá zaslúžia aj za slušnú hru a bez žltých kariet.
FK Hrhov – OFK Vyšná Slaná 1:5 (1:2). G: R. Grosmann – J. Gallo 2, Š. Domik, D. Kalis, O. Kračún. ŽK: A. Herczeg- 0. R: M. Šimčák – R. Farkaš, O. Vysoký. Div.: 54
HRHOV: 22 Zoltán Halász – 3 Roman Grosmann, 4 Sebastián Žiga, 5 Tomáš Zsigrai, 8 Zoltán Uveges (C), 7 Gabriel Šmajda, 11 Dávid Jánosdeák, 9 Dalibor Hogya, 10 Samuel Žiga, 13 Ľudovít Kardoš, 16 Attila Herczeg.
SLANÁ: 25 Vladimír Balúch – 2 Michal Hadar (67´ O. Leskovjanský), 16 Ján Gallo, 7 Martin Gallo, 19 Matúš Poliak, 3 Dušan Kalis, 4 Peter Rogos, 12 Adam Gallo (C), 17 Jerguš Barnák, 8 Miroslav Seman (58´ O. Kračún), 10 Štefan Domik (86´ J. Barnák).
Vyšnoslanci sa nevzdávajú bojovať o prvú priečku 7. ligy. Nevynechali ani zápas 14. kola v Hrhove, kde mali za súpera predposledné mužstvo tabuľky. Domáci sa nevzdávali len tak ľahko a robili najmä v 1. polčase hosťom dobrého sparingpartnera. Góly v Hrhove začali do sietí padať už v 3 minúte, keď konto domáceho brankára prvý načal Štefan Domik. Hostia zastavili streľbu na domácu bránu až sedem minút pred koncom, keď dosiahli stav 5:1 v prospech seba.
OTJ Honce – MFK Dobšiná 0:2 (0:0). G: J. Gelda, P. Fábian. ČK: J. Pástor – A. Lalík (po 2. žltej), ŽK: Ľ. Zatroch, V. Gallo, D. Forgáč – I. Gallo, S. Čonka. R: S. Haviarik – L. Gyenes, D. Poťmák. DS: L. Šalamon. Div.: 116.
HONCE: 1 Ondrej Ujházi – 17 Patrik Šimko (30´ M. Hric), 2 Radovan Árvai, 6 Ľubomír Zatroch, 14 Dušan Forgáč, 11 Peter Hajdu, 10 Ján Pástor (C), 12 Marek Gábor (72´ N. Gallo), 5 Roman Polyak, 9 Viliam Gallo (65´ V. Tokoly), 15 Milan Gallo.
DOBŠINÁ: 1 Bohuš Kašpar – 2 Ivan Gallo (C), 12 Jakub Polanecký, 9 Marián Gábor, 6 Samuel Čonka, 3 Peter Fabián, 15 Gejza Holmok, 11 Róbert Gotthardt, 7 Alexander Lalík, 10 Marek Ogurčák, 8 Ján Gelda.
Najsledovanejší bol zápas dohrávky, ktorý si prišlo pozrieť podľa záznamov rozhodcov až 116 divákov, predovšetkým z blízkeho okolia. Výsledok zápasu však nehovorí o kvalite futbalového prejavu zúčastnených mužstiev na ihrisku. Kým hostia z Dobšinej si vypracovali množstvo gólových príležitostí, ich najväčším problémm bolo premieňanie šancí. Domáci Hončania síce chceli využiť každú príležitosť na skórovanie, doplatili však na ich nevyužitie. Nezvyčajne veľa žltých kariet rozhodca ukázal hráčom v tomto zápase, ale predovšetkým domácim. Hončania sa síce veľmi snažili, aby nezimovali na poslednej priečke tabuľky, ale ani tentoraz im to nevyšlo.
TJ Sokol Pača – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 1:4 (0:2). G: K. Albert (vlastný DL) – T. Hegedus 2, R. Madarász, L. Varga. Hralo sa bez kariet. R: M. Uharček – G. Rási, M. Ďuríček. DS: F. Drenko. Div.: 50.
PAČA: 1 Ladislav Harhovský (C) – 3 Emil Polyák, 5 Róbert Adam, 10 Matej Zagiba, 9 Jozef Gulykás, 14 Daniel Toplanský, 4 Radovan Dlugoš, 11 Ľubomír Gajdoš (69´ A. Reiner), 7 Sebastian Erdofalvi (56´ R. Pásztor), 8 Ján Bocko, 2 Peter Darvaš.
DLHÁ LÚKA: 1 Marián Manko – 12 Ivan Bošela (46´ T. Hegedus), 17 Roman Bubenčík (67´ R. Kulik), 18 Ladislav Varga (C), 7 Roland Madarász, 8 Patrik Klárik, 9 Attila Prónyai (67´ O. Šomšák), 3 Arnold Rigó, 11 Michael Boroš (78´ L. Rigó), 16 Mário Lovas (67´ A. Kerekeš), 2 Kristián Albert.
Hostia odchádzali z neďalekého ihriska v Pači spokojní. Vsietili 5 gólov, jeden z nich aj darovali domácim a zahral si aj kolektív náhradníkov z lavičky. Pätici náhradníkov dali priestor v tomto meraní síl najmä v druhom polčase a hoci sa nepodieľali na strelení gólov, svoje miesto si zastali a hostia si aj ich zásluhou odviezli z Pače tri body. Druhým údajom, ktorý chváli obidva kolektívy je slušná hra a navyše bez kariet. Tretiu pochvalu si zaslúžil celý kolektív Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorý sa pričinil, že sa stal víťazom jesennej časti 7. ligy so ziskom 32 bodov.
TABUĽKA PO 14. KOLÁCH 7. LIGY
| 1. | TJ Jednota Krásnoh. Dlhá Lúka | 13 | 10 | 2 | 1 | 56:12 | 32 |
| 2. | OFK Vyšná Slaná | 13 | 9 | 3 | 1 | 49:17 | 30 |
| 3. | TJ Tatran Betliar | 12 | 9 | 0 | 3 | 36:14 | 27 |
| 4. | TJ Baník Rožňavské Bystré | 13 | 8 | 2 | 3 | 51:24 | 26 |
| 5. | MFK Rožňava B/Rudná | 13 | 8 | 0 | 5 | 41:36 | 24 |
| 6. | FK Baník Drnava | 13 | 7 | 2 | 4 | 36:27 | 23 |
| 7. | MFK Dobšiná | 13 | 6 | 1 | 6 | 34:35 | 19 |
| 8. | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | 13 | 4 | 2 | 7 | 23:29 | 14 |
| 9. | TJ Sokol Pača | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:41 | 14 |
| 10. | FK Lipovník | 13 | 4 | 2 | 7 | 21:39 | 14 |
| 11. | TJ Baník Rakovnica | 13 | 2 | 2 | 9 | 21:37 | 8 |
| 12. | FK Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 26:52 | 7 |
| 13. | OTJ Honce | 13 | 1 | 1 | 11 | 14:74 | 4 |
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.