v roku 1979 členovia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a členovia viacerých speleoklubov. Keďže po náročnej práci a veľkom riziku pádu kameňov z povrchu, boli práce zastavené, studňa prekrytá hranolmi a zakonzervovaná. V roku 2010 však členovia Speleoklubu Muránska planina s obcou Muráň sa pokúsili znovu obnoviť práce na dokončení diela. Na záchrane hradnej studne sa pracovalo aj v tomto roku.
Ing. Ivan Rusnák sa nám po roku ozval i s niekoľkými fotografiami z Muránskeho hradu, aby dokumentoval, že ich snaha na dokončení prác nezapadla prachom. Potvrdil mi, že „Práce na čistení studne sme už začali. Trochu problémov bolo s vybavovaním všetkých povolení, ale už je to za nami a priestor nad studňou sme z bezpečnostých dôvodov
Fotografie: Ivan Rusnák
{gallery}kultura/planina/studna{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 07 júl 2011 09:57
Na Muránskom hrade vyrástol nad hlbokou hradnou studňou domček Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
O tom, že na Muránskom hrade je pomerne hlboká studňa, ktorá bola do kameňa kopaná ešte za čias panovania Mateja Bašu (16. stor.), už viete z čítania príspevku, ktorý Maj Gemer uverejnil začiatkom roku 2010. Prvýkrát sme vtedy o nej uverejnili príspevok od Ing. Ivana Rusnáka, ktorý je predsedom Speleoklubu Muránska planina. Historické pramene uvádzajú, že vodu zo studne v tých časoch ťahali až 45 minút. Vraj skutočnú hĺbku studne neuvádza ani jeden prameň aj keď sa predpokladá, že má niekoľko desiatok siah (1 siaha =1,896 m). Od čias Márie Terézie bola však studňa umelo zahádzaná, a to až do nedávnej súčasnosti. S myšlienkou vyčistenia hradnej studne prišli ešte
Zverejnené v
Historické pamiatky
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Škola zálohovania a triedenia pokračuje na jeseň v piatich mestách - aj v Revúcej
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a