Bola nedeľa večer. Nevedeli sme presne, kedy zajtra včas ráno odchádza autobus z Červenice. Vybrali sme sa za ujom do jeho domku. Deti a mládež z okolitých obydlí si nás zvedavo obzerali. Ujo nám ochotne vysvetlil, že ráno autobus odchádza tesne pred piatou. Musíme vstávať pred štvrtou ráno, aby sme ho pešky stihli. Niekto zahlásil, že či sa na štvrtú zobudíme. Ujo sa nám ponúkol, že on nás príde zobudiť. Pri senníku sme večerali zbytky zásob, čo nám ostali. Ak mal niekto niečo naviac, tak sme si to navzájom delili.

V roku 1961 mi podnikové riaditeľstvo ŽB Spišská Nová Ves poskytlo štipendium na štúdium na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Keď som už bol v druhom ročníku v jesennom semestri, večer pri debate so spolužiakmi došiel rozhovor na drahý opál z Dubníka. Rozpovedal som im svoju príhodu s obhliadkou opálových baní z roku 1952. Niekoľko spolužiakov začalo dobiedzať, aby sme sa tam išli pozrieť. Nakoniec so siedmimi skalnými sme sa dohodli, že na tú exkurziu do opálových baní pôjdeme. Bola asi polovica októbra.

Trvalo mi to možno aj dve hodiny, kým som vyšiel až na vrch rúbania. Tam sa rúbanie zužovalo a v špici bola veľká diera, za ktorou bola tma. Predpokladal som, že to môže byť vydobytý veľký priestor. Opatrne som sa priblížil až k diere a zasvietil do nej. Veľmi som sa potešil. V svetle karbidky som uvidel na stene chodby moju šípku nasmerovanú do ľavej strany chodby. Bola to diera, okolo ktorej som prechádzal chodbou ku kamennému schodisku. Vyšiel som z diery a kráčal som smerom na hlavnú chodbu. Už som nepotreboval orientačné šípky a bezpečne som vyšiel von z bane.

Zberatelia minerálov obľubujú mať vo svojich zbierkach minerály, ktoré vykryštalizovali v niektorej kryštalografickej sústave. Čím sú väčšie a majú pravidelné tvary sú krajšie a hodnotnejšie. Aj na ložiskách nerastných surovín na Slovensku sa takéto minerály vyskytujú a sú uložené v múzeách alebo v súkromných zbierkach. Najčastejšie je to ametyst, kremeň, pyrit alebo antimonit – na obrázkoch.

Ráno som sa zobudil o pol deviatej. Jankova posteľ už bola ustlaná. Našiel som ho v kuchyni sedieť s otcom po raňajkách. Chystali sa peši ísť do Zamutova, kde má Janko nastúpiť za praktikanta na tamojšie polesie. Ráno dostali taký telefonát z Prešova. Ja som bol trochu sklamaný, lebo ujo mi sľúbil, že pôjde so mnou do bane. „Do bane pôjdeme zajtra,“ povedal. Opýtal som sa ho, či pozná dobre moju mamu, lebo som jej sľúbil, že najneskôr o štyri dni sa vrátim. Keď neprídem na čas domov, tak moja mama sa zblázni. „Viem, viem, že je taká bojazlivá,“ povedal,

Zbytok prázdnin som trávil v Rožňavskom Bystrom. Bývali sme tam od doby, keď sa mamka presťahovala z Tuhrinej ku svojej staršej sestre Margite Belákovej. Okolo 15. augusta som dostal poštou výplatu zo závodu. Začal som sa chystať na moju banícku výpravu do Opálových baní v Dubníku. Išiel som na Bystranskú baňu za vedúcim s prosbou, aby mi požičal karbidku na moju plánovanú výpravu. Vedúci mi lampu ochotne dal a do jednej uzatvorenej plechovky aj náhradnú dávku karbidu.

Pod týmto názvom budeme spolu sledovať rozprávanie nám už známeho Ing. Mariana Slavkaya, ktorý nás pred niekoľkými mesiacmi na stránke Maj Gemer prekvapil svojimi spomienkami na to, ako ho zaviedla osudová cesta medzi baníckych učňov, aby sa neskoršie z neho stal banský inžinier. Tentoraz sa jeho zážitky z minulosti zastavili pri opálových baniach, aby sa s nami znovu podelil s neskutočne zaujímavým príbehom.

Bohatá história, chudobná súčasnosť

Gemer je dnes stále jeden z najzaostalejších regiónov Slovenska. Rozbité cesty, vyššia nezamestnanosť, viac spustnutých domov ako je tomu v iných regiónoch. V kontraste toho všetkého je ale zároveň krajom s veľkým počtom prírodných krás, historických a kultúrnych pamiatok. Sú tu skvosty ako Ochtinská aragonitová jaskyňa či Gombasecká jaskyňa alebo hrad Krásna Hôrka, Muráň či kaštieľ Betliar.

Ťažko som sa prebíjal životom na Rožňava Bani. Všetky technické miesta obsadzovali domáci, z ktorých väčšia polovica nemala na to požadované vzdelanie. Cudzí zamestnanec bol považovaný za votrelca. Veľakrát som oľutoval, že som neostal v Ostrave. Miskove slová som si zapamätal na celý život. Neostávalo mi nič iné, iba bojovať. Ostrava do mňa vštepila húževnatosť pri plnení vytýčených úloh a do šedej kôry mozgu mi zapísala, že splnenie plánu bane

Návrat domov a sklamanie. Jarek Miska bol dobre informovaný o reformách a reorganizácii aj v rudnom baníctve. Zrušil sa podnik GŽB aj SŽB, čo boli Gemerské a Spišské železorudné bane. Následne vznikol nový podnik - Železorudné bane n. p. so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Tým pádom sa zrušili aj malé závody Drnava, Rudná, Rožňavské Bystré. Všetky pripadli pod správu závodu ŽB Rožňava ako banské úseky.

Strana 1 z 7
Top