10. kolo: 17.10.2026 o 13.00: FK Čaňa - FK Kechnec, o 14.00: FK Sobrance-Sobranecko - MFK Rožňava, FK Slovan Kendice - TJ Dvorníky-Včeláre, FK Gerlachov - OŠK Rudňany, 18.10. o 14.00: MŠK Spišské Podhradie - MŠK Spartak Medzilaborce, PWG Sokol Ľubotice - ŠK Záhradné, TJ Družstevník Čirč - FK Geča 73.
11. kolo - 17.10.2026 o 14.00: FK Krásnohorské Podhradie - FK Baník Drnava, 18.10 o 10.30: MFK Rožňava B - FK Hrhov, TJ Papiereň Slavošovce - OFK Vyšná Slaná, TJ Baník Rakovnica - TJ Baník Rožňavské Bystré, TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - TJ Zlatý klas Dlhá Ves, FK Lipovník - MFK Dobšiná. TJ Tatran Betliar - VOĽNO.
10.kolo 17.10.2026 o 10.00: FK Košická Nová Ves - MŠK Moldava n/B, FK Geča 73 - MFK Veľké Kapušany, FA BENECOL Košice - MFK Rožňava, 18.10. o 9.00: FK Kechnec - Janočko Academy, FK Sobrance-Sobranecko - FK Slovan Kendice, Slávia TU Košice - FK Junior Košice.
10.kolo 17.10.2026 o 12.15: FK Košická Nová Ves - MŠK Moldava n/B, FK Geča 73 - MFK Veľké Kapušany, FA BENECOL Košice - MFK Rožňava, 18.10. o 11.15: FK Kechnec - Janočko Academy, FK Sobrance-Sobranecko - FK Slovan Kendice, Slávia TU Košice - FK Junior Košice.
8. kolo 17.10.2026 o 14.00: OFK Slovan Poproč - TJ Družstevník Malá Ida, TJ Mladosť Sady n/T časť Byster - FK Tatra Sokoľany, MFK Ťahanovce - ŠK Polom Gemerská Poloma, TJ Dvorníky-Včeláre - FK Krásna, MFK Spartak Medzev - TJ Péder.
10. kolo 15.10.2026 o 14.00: 1.FK Svidník - Stará Ľubovňa RFC, 16.10. o 16.00: OFK-SIM Raslavice - MFK Slovan Sabinov, 17.10. o 10.00: FK GALAKTIK - MŠK Moldava n/B, 18.10. o 9.00: FAMT Prešov - PWG Sokol Ľubotice, FK 05 Levoča - 1. MFK Kežmarok, MFK Rožňava FK Široké, o 9.30: FK Pokrok SEZ Krompachy - Janočko Academy.
10. kolo 15.10.2026 o 15.45: 1.FK Svidník - Stará Ľubovňa RFC, 16.10. o 17.45: OFK-SIM Raslavice - MFK Slovan Sabinov, 17.10. o 11.45: FK GALAKTIK - MŠK Moldava n/B, 18.10. o 10.45: FAMT Prešov - PWG Sokol Ľubotice, MFK Rožňava - FK Široké, FK 05 Levoča - 1. MFJK Kežmarok, o 112.15: FK Pokrok Krompachy - Janočko Academy.
5. kolo 17.10. 2026 o 10.30: TJ Zlatý klas Dlhá Ves - TJ Baník Rožňavské Bystré. 18.10. o 14.00: FK Hrhov - ŠK Polom Gemerská Poloma. 4. kolo 24.10. o 10.30: TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka.
Musím říct, že mě aktuální trendy ve světě online hazardu celkem fascinovaly. Všiml jsem si,…
Written by bonus spinmama
on %PM, %20 %549 %2026 %14:%júl
V Jelšave sprístupnili výstavu Plastiky z dreva - Landart, ktorej autormi sú otec a syn Dušan a Ivan Hutkovci
(Výstavy)
Patrik Mičinský je kľúčový slovenský amatérsky futbalista, ktorý dlhodobo pôsobí ako útočník a dominantný strelec…
Written by AI
on %PM, %19 %638 %2026 %16:%júl
Dvanásť rokov v FK Zlatý Klas Dlhá Ves
(Futbal)
dobrý deń, pán Rozložník, vynikajúci článok, nie sú nejaké veci aj k histórii obce a…
Written by Jozef Smrek
on %PM, %31 %690 %2026 %17:%máj
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
(Dobšinská Ľadová Jaskyňa)
Som na tej fotke tiež,no žiaľ, veľa z nás už nežije.I keď nám to vtedy…
Written by Gabriel
on %AM, %05 %394 %2026 %10:%máj
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
(Moja rodina)
Úplná pravda.boli sme silná trojka.vedenie si neuvedomili čo robí keď pustili grendela a cernegu a…
Written by Jaroslav kamensky
on %PM, %14 %766 %2026 %18:%jan
O vypadnutí Slovmagu Jelšava z 2. futbalovej ligy – sezóna 1998/1999
(Futbal)
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré pôsobí v novodobej histórii ObFZ Rožňava v 7. lige (od ročníka 2011/2012). Pred určitým časom došlo k odhláseniu, ale do nového ročníka 2026-2027 sa klub opäť prihlásil. V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o jeho výsledkoch v rokoch 1977 – 1979. K dipozícii je fotografia, zachované výsledky a približný káder. Autor uvádza aj výbor a umiestnenie v konečnej tabuľke. V závere je poznámka o vzniku futbalu v tejto obci.
Približný káder: Milan Dávid, Vladimír Nagy, Milan Tomko – Ján Uhrin, Ladislav Fabian, Peter Urban, Milan Padlák, Jaroslav Urban, Stanislav Tomko, Jaroslav Gonos, Ondrej Belák, Július Ujházy, Ján Gajdoš, Július Molnár, Ján Tomko, Ladislav Molnár, Ondrej Belák, Ľudovít Uhrin, Ondrej Uhrin, Dušan Uhrin.
Pre cirkevné zbory ECAV Slavošovce a Čiernu Lehotu, ale aj pre Mgr. Kristínu Halžovú – teraz už zborovú farárku - bola sobota 10.10.2026 výnimočným dňom. V evanjelickom kostole v Slavošovciach sa po 10 rokoch uskutočnila slávnosť inštalácie na základe „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku ...“ Žalm23,1. Áno, týmto dňom bola Kristína Halžová inštalovaná za zborovú farárku CZ ECAV na Slovensku v Slavošovcich. Všetko sa začalo o 10:00 hodine, kedy zvony chrámu oznamovali, že slávnosť inštalácie zborovej farárky sa práve začína. Celý zbor duchovných Gemerského seniorátu ECAV a všetci pozvaní sa v zástupe dostavili spoločne do chrámu za hrania organu, ktorý ako kantorka obsluhovala Andrea Jakubovská. Všetci prítomní v chráme stáli.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-