sobota, 24 jún 2017 10:31

Fero Fundja: A je tu zasa leto

Napísal(a)

Na všetko nepríjemné najlepšie zabudnúť,
na mrazivé januárové noci, na zafúkané cesty, na zakryté výhľady,
na šmykľavé chodníky, na opustené záhrady,
keď však skracujú sa noci, slnko medzi nami je čoraz dlhšiu dobu,

pondelok, 27 marec 2017 22:03

Na linke s múzou

Napísal(a)

V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času

Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti od 4 rokov, ktorú vo vydavateľstve Ikar v Bratislave, v edícii Stonožka, vydala Ivona Ďuričová, rodáčka z Rožňavského Bystrého. Kniha je plná milých, veselých a vtipných básničiek, invenčných nápadov a originálnych myšlienok. Ľahko zapamätateľné básne majú po 8 veršov a v každom písmene abecedy sa ukrýva nejaké zvieratko známe z našej prírody (baranček, diviačik, jazvec, líštička, šteniatko, veverička...), ale aj menej známe

Čítali ste už časopis do školy i doma Maxík? Ak to ešte neviete, tak môžem prezradiť, že je určený najmä žiakom I. stupňa ZŠ. Ale ako si dali jeho autori za cieľ, zabaviť sa s ním môžu všetci menší i väčší, ktorí majú radi rozprávky, básničky, hádanky, pesničky, kreslené príbehy, maľovanky, hlavolamy, vystrihovačky či súťaže. V bratislavskom vydavateľstve DAXE vychádza už piaty rok

sobota, 25 jún 2016 10:21

František Bábela: Keď sa to stane

Napísal(a)

Keď sa to dávno čakané
už naozaj stane
a smrtka ma schmatne svetu

a zotrú ma
ako v škole na tabuli
kriedou napísanú,
pre výklad už nepotrebnú
vetu,
neplašte sa, moji milí,
čo vám v tejto smutnej chvíli
pribudli formálne pohrebné
starosti,

utorok, 21 jún 2016 12:38

Jozef Tomášik: ZDAR BOH!

Napísal(a)

V náručí slovenských hôr a bystrín
leží dedinka Nižná Slaná.
Do vône sadov, bylín a polí
zvonia spiežovce ovčieho stáda.

Malebné doliny pretkané štôlňami
i lesmi plnými vtáčat a medu.
Končiare raja a krasu taja
divokú zver i motýliu nehu.

utorok, 02 jún 2015 22:45

František Bábela: My a čas

Napísal(a)
cas zastal

Čože je to žart, 

čo je to za správa, 

kto si fenoménom čas 

s nami zahráva? 

 

A v jeho mene nás 

už od rána do noci 

preháňa, zaháňa, 

neustále plaší 

ako ovčiarske psy 

ovce na salaši. 

 

Tisícové stáda 

úchvatných ľudí 

na pozemskej paši! 

 

Veru úchvatných, 

ako úchvatných! 

Veď nemáme kedy 

 

vyspinkať sa ani, 

tak otrocky, psovsky, 

ním limitovaní. 

 

Ustavične v strehu, 

aby sme náhodou 

niečo nezmeškali 

na tej svojej trati 

 

už maratónskeho 

životného behu 

do náručia smrti 

tam, kdesi za riekou, 

na jej druhom brehu. 

 

Ako je to vlastne s ním, 

s časom nemilosrdným? 

Žije s nami a my s ním 

ako s pôdou strom. 

 

Umiera on potom v nás, 

či my mrieme v ňom? 

 

Komu veriť? 

teológom, 

biológom, 

fyzikom? 

 

Či tomu velikánovi 

nemeckej filozofie 

géniovi Kantovi, 

"vedcovi z Parnasu", 

ktorý vôbec neuznával reálnu existenciu 

priestoru a času? 

 

Viem len jedno: 

Nie je pravda, 

že čas plynie a uteká 

každým jedným dňom. 

 

Čas iba nehybne t r v á. 

My plynieme a hynieme v ňom! 

 

Vo vymedzenom limite, 

svojom časovom, 

sem-tam trošku zrachotíme, 

no bleskovo prefičíme 

všedným ľudským životom, 

 

zavše trošku prizdobenom 

aj sviatočným imelom. 

Tak ako rachotiaci vlak 

tmavým tunelom. 

Tak ako

piatok, 31 október 2014 21:35

František Bábela: Odišiel človek

Napísal(a)

odisiel-clovekaOdišiel človek

 

Je koniec. Dodýchal.

Sviečka dohorela.

Pomaly chladne telo,

meravie každý sval.

Aj príznačná vráska

sa vytratila z čela.

Oči mu zatlačil mladý sanitár.

 

Je koniec. Dodýchal.

V dome smútku, obložený kvetmi,

čaká na posledných hostí.

So zloženými rukami,

nevinne krotký, prostý.

Akoby iba spal.

Skláňa sa v pokore

pred smrťou života moc.

Znie žalostivé Rekviem.

Človek, dobrú noc.

 

A doma, čo po ňom zostalo?

Po kútoch bytu roztratený hlas,

šatník plný šiat, kravát a košieľ,

prázdnota izieb, zdrvujúci mráz.

 

V regáloch zbytočná múdrosť kníh,

opustená posteľ,

nikomu nepotrebné diplomy,

dych nadýchaný do záclon a do stien,

 

odtlačky rúk na všetkých kľučkách,

ktorých sa odteraz iba s bázňou dotkneš,

na stene maturitné tablo,

zasnívané oči na svadobnej fotke.

 

A smútok sŕdc, clivota mnohých ďalších vecí.

Na operadle kresla sivý vlas.

A čosi krehko teplé,

čo chvieť sa bude stále v nás.

Až do konca, až po náš čas.

ka rusova1aNa našej stránke sa dnes po prvýkrát ako autorka objavuje rómska spisovateľka Zlatica Rusová, ktorá na dôchodku žije v Kameňanoch na strednom Gemeri. Z dostupných materiálov som sa dozvedel, že pani Rusová pochádza z hudobníckej rodiny. Je členkou Rómskeho literárneho klubu v Banskej Bystrici. Písať začala v čase, keď vážne onemocnela a voľné chvíle liečenia využila aj cez svoje poznámky, ktoré písala ešte v mladších rokoch. Dnes s jej dovolením uverejňujem poviedku Ako Rudo vyhral luster. Ide o pravdivý príbeh, ktorý autorke vyrozprával jej starý otec. Vďaka tomu, že pani Rusová píše nielen rómsky, ale aj po slovensky, môžete si poviedku prečítať v slovenskom jazyku i v rómskom. 

Ako Rudo vyhral luster 

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden muž a jedna žena. Mali štyri dcéry, a tie boli veľmi pekné. Chýr o ich kráse išiel po celej doline. Mama pekná, otec pekný, nemôžu dcéry byť škaredé. Tak hovorili Cigáni. A to bola pravda. Otec, ako o ňom hovorili ženy, bol najkrajším mužom v osade. Nebol len pekný, ale bol aj veľký muzikant. Vedel krásne hrať na husliach. Maďarskí páni okrem neho nechceli nikoho iného na svoje zábavy. Lebo keď sa maďarskí páni bavili, a tí sa baviť

sobota, 08 marec 2014 12:57

Ladislav Malák: Modlitbička o nás

Napísal(a)

leziaca-zena1a

Zádielskym skalám, slniečkam kvetných očí

sa vrúcne modlím: pomôžte!

do srdca, žena, vkročiť,

zľúbať dva vŕšky belostné, 

 

ktoré si cudne skrývaš pod blúzkou,

jak v modlitebnej knižke.

Pre mňa sú sladkým zákuskom,

tajomstvom vo večernej chyžke... 

 

Poď na svet, modlitbička o perách –

voňavej mušly lásky prílivu,

neboj sa, nestoj vo dverách,

si predsa hodná môjho obdivu... 

 

Privítaj dníček – jarné husle,

z hlboka dýchni, hlavu zvráť!

Z kvapôčok dažďa lôžko usteľ,

v ňom si ma môžeš kolísať...