Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 30. novembra 2016.
Na výstave budú prezentované cechové insígnie rimavskosobotského krajčírskeho cechu (cechová zvolávacia tabuľa, cechová zástava, pečatidlo, kalamár) a typické krajčírske pomôcky, ako aj šijacie stroje slávnych výrobcov z rôznych období. Návštevníci si budú môcť prečítať dvojjazyčný slovensko-maďarský text o dejinách krajčírstva v Rimavskej Sobote, doplnený o fotografie.
Krajčírstvo bolo stále dôležitým remeslom a aj v minulosti patrilo medzi základné povolania. Ako samostatné remeslo sa vyčlenilo okolo 13. - 14. storočia a po vzniku cechového systému vznikali aj krajčírske cechy. V Rimavskej Sobote vznik takéhoto cechu môžeme, na základe zachovalých písomných prameňov, datovať na koniec 16. storočia, resp. na začiatok 17. storočia.
V zbierkovom fonde múzea sa nám zachovalo množstvo významných cechových predmetov, ktoré dokumentujú fungovanie miestneho krajčírskeho cechu.
Spočiatku sa krajčíri združovali s halenármi do spoločného cechu. Halenári sa zaoberali šitím halien, t. j. dlhých kabátov, prevažne z bieleho súkna pre vidiecke obyvateľstvo. Halenársto však ako samostatné remeslo od konca 19. storočia postupne zaniklo.
Krajčírstvo prežívalo svoj rozkvet na prelome 18. a 19. storočia, a tiež v 19. storočí, kedy vynašli šijací stroj, čo pre predstaviteľov tohto remeselníckeho odvetvia znamenalo obrovskú zmenu.
Rozvoj továrenskej výroby a industrializácia znamenali pre cechovú výrobu úpadok, a tak cechy, ako aj rimavskosobotský krajčírsky cech, v druhej polovici 19. storočia zanikli. Krajčíri a krajčírky však naďalej vyrábali odevy a v meste otvárali módne salóny, osobitne pre ženy a pre mužov.
Tlačovú správu napísala: Mgr. Anita Tóthová, historička