Gemer

Gemer (2274)

Podradené kategórie

Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti

Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.

Takto sme spomínali  – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom

Pavol  Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.

V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.

V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu

Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia. 

Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu. 

Oblastná organizácia SZPB v Rožňave po štvorročnom období hodnotila svoju činnosť

Po štvorročnom období hodnotila 10. marca 2023 oblastná organizácia SZPB v Rožňave svoju činnosť. Za toto obdobie podľa správy o činnosti, ktorú predniesol predseda Oblastného výboru SZPB pán JUDr. Juraj Bernár, členovia ZO splnili aj napriek pandemickým opatreniam v rokoch 2020 až 2022 úlohy stanovené na XVII. zjazde SZPB. Významnú úlohu tu zohrali mnohopočetné Základné organizácie v Revúcej, Rožňave, Vyšnej Slanej a v Dobšinej, ktoré dokázali aj v priebehu obmedzení získavať nových členov, ale aj organizovať spomienkové zhromaždenia, návštevy pamätných miest v spojitosti s národnooslobodzovacím bojom proti fašizmu. Vyzdvihnutá bola práca výborov ZO a spolupráca s miestnou samosprávou. Poďakovanie v hodnotiacej správe pripadlo aj Historicko-dokumentačnej komisii, ktorá nielenže zdokumentovala životné príbehy niektorých súčasných, ale i bývalých členov SZPB, ale hlavne sa jej podarilo ich zverejniť v knižnej podobe.

Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Historické jadro mesta Rožňava vzniklo koncom 15. storočia. Pozostáva zo stredovekého štvorcového námestia s množstvom meštianskych domov a  priľahlých uličiek. V minulosti sa práve tu odohrávali najdôležitejšie a najvýznamnejšie udalosti v meste. V centre Rožňavy, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku, sa nachádza množstvo architektonických skvostov, ktoré je možné obdivovať aj z pavlače dominujúcej Strážnej veže, stojacej na ostrovčeku uprostred námestia.
Ako však vyzeralo rožňavské námestie v minulosti? Zaujímavé informácie sa dozvedáme v článku Rozsnyó főtére (Námestie v Rožňave), ktorého autorom je maďarský kresliar a maliar Gusztáv Zombory. Príspevok bol uverejnený 3. októbra 1867 v 40. čísle novín  Ország-Világ a autor v ňom opisuje rožňavské námestie podľa vlastnej kresby, ktorá zachytáva pohľad na vtedajšie centrum mesta.  Autor príspevku v úvode uvádza, že nemá v úmysle podávať úplný opis mesta a ani jeho históriu, pretože jeho cieľom je krátka prezentácia obrazu, preto sa úzko zameriava na námestie a budovy na ňom sa nachádzajúce. 
Uvádzam voľný preklad príspevku.
V Čiernej Lehote oslavovali

Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.

Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia

Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.

Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
FSk Genšenky v spolupráci s MO Matice slovenskej v Honciach pripravili dňa 11. 2. 2023 podujatie, ktoré prilákalo veľké množstvo návštevníkov nielen z radov domácich, ale aj zo širokého okolia, a tak sa opäť potvrdilo, že podujatia v Honciach sa tešia veľkej obľube.
V bohatom programe súťažili masky medzi deťmi, ale aj dospelými o vecné ceny a kto nenašiel dostatok inšpirácie na kostým, ten si aspoň pochutnal na tradičných šiškách, kapustnici, či teplom punči (aj šoférskom).
Spestrením dobrej nálady bol aj inscenovaný program „Popoluška“, v ktorom hrali hlavnú rolu členovia FSk Genšenky, a to samozrejme, ako vždy, so skvelou dávkou humoru.
Veľkým lákadlom bola aj bohatá tombola s hodnotnými výhrami.
Talenty Gemera na výstave Slovom a obrazom v rožňavskej GOS-ke

Už nasledujúci štvrtok, 23. februára 2023 o 16:00 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční sprievodné podujatie výstavy ilustrovanej poézie Slovom a obrazom s názvom Talenty Gemera, kde budú predstavení traja talentovaní autori z regiónu. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a zároveň organizátorom tohto podujatia, hostí putovnú výstavu Slovom a obrazom. Výstava je výstupom súťaže talentov Košického kraja, ktorú organizovalo Centrum kultúry Košického kraja. Prihlásených bolo celkom 63 básnických diel, odborná porota 20 z nich odporučila na ilustrovanie. „Tri básne z dvadsiatich sú práve od gemerských autorov – Vlasty Bujnovskej, Silvie Hajdúovej a nedávno zosnulého Alberta Šmihulu, ktorého pamiatku si uctíme aj v rámci podujatia Talenty Gemera,“ uviedla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná. Viac informácií o talentovaných tvorcoch a ukážky z ich tvorby budú súčasťou podujatia. Autorky budú svoje diela interpretovať osobne, básne Alberta Šmihulu prednesie rožňavský herec Peter Szőllős.

Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici

Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.

Strana 9 z 163