Gemer

Gemer (2274)

Podradené kategórie

Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave oslávila 30 rokov

Nová nemocnica v Rožňave bola slávnostne otvorená v októbri roku 1993. Otvorenie novej budovy nemocnice prinieslo rozvoj zdravotnej starostlivosti v celom regióne. Dnes je už viac ako 11 rokov nemocnica súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko, počas ktorých sa do nej preinvestovalo 12 miliónov eur. Pri tejto príležitosti sa v priestoroch mestskej radnice uskutočnila slávnostná akadémia, v rámci ktorej vedenie nemocnice venovalo špeciálne poďakovanie bývalým riaditeľom a dvom súčasným medicínskym osobnostiam rožňavskej nemocnice.

Zimný festival zvykov a obyčají opäť priblíži život na Gemeri

Posledný tohtoročný novembrový týždeň bude patriť na hornom Gemeri najväčšiemu zimnému festivalu svojho druhu, ktorý vyniká spomedzi všetkých regiónov Slovenska. Dramaturgia sa zameria na prezentáciu zvykov a obyčají Gemera s dôrazom na spôsob života ľudí v tradičnom prostredí. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako jeho usporiadateľ v tomto roku upriami pozornosť na fenomén pastierstva na Gemeri. Tematike bude prispôsobený aj program 28. ročníka Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – Rok na Gemeri. V termíne od 22. do 25. novembra 2023, je pripravená ponuka aktivít v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej 8 v Rožňave, ktorá vyvrcholí galaprogramom folklórnych kolektívov v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave.

„Vďaka Zimnému festivalu sa šnúra kultúrnych podujatí v našom kraji medzi letom a zimou nepretrhne. Teším sa, že tento rok sa k slovu hrdo prihlási najmä pastierstvo a život našich predkov v lone gemerskej prírody. Už tradične si návštevníci vyskúšajú na vlastnej koži remeslá, ktoré aj vďaka takýmto podujatiam nemajú šancu zapadnúť prachom,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov

O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.

Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.

Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku

Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“

pondelok, 06 november 2023 14:42

Keď regrúti rukovali...

Napísal(a)
Archívne obrázky našich predchodcov dnes prezrádzajú mladým tínedžerom aj v Rožňavskom Bystrom o tom, ako v tridsiatych rokoch minulého stroročia boli vojaci oblečení vo vtedajšej vojenskej rovnošate. Na obrázku zľava vzadu stojí ako vojak Peter Doboš, predposledný zprava Peter Ujházi. Dnes už na nich iba spomíname.

Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.

Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.

Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.

V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie

Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva. 

Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.

V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.

sobota, 21 október 2023 15:27

Kto v Dobšinej zneuctil Pamätník SNP?

Napísal(a)
Kto v Dobšinej zneuctil Pamätník SNP?

V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...

Budova sídla Okresného súdu v Rožňave od roku 1941.

Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola vôbec jednoduchá a ľahká. Trvala viac ako desať rokov a podieľali sa na nej československá a maďarská vláda. Okresný súd sídlil v prenajatých priestoroch mesta, ktoré boli malé a nevyhovujúce.

Vedenie okresného súdu a finančného úradu sa už v roku 1926 obrátili na zastupiteľský zbor mesta Rožňava s požiadavkou postaviť novú spoločnú budovu pre tieto úrady. Okresný výbor v Rožňave vydal vo februári 1927 konečné rozhodnutie o postavení spoločnej budovy týchto úradov na vlastnom pozemku. K tomu bolo potrebné vybrať pôžičku za podmienky, že štát by sa zaviazal na riadne splácanie anuity úveru a znášal by náklady spojené s udržovaním budovy. Prezídiu súdnej tabule v Košiciach sa predostretý návrh na novostavbu okresného súdu v Rožňave javil pre štát ako nevýhodný.

Dve výročia Cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom umocnili jubilujúci konfirmandi

V nedeľu 8. októbra 2023 sa konala v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Rožňavskom Bystrom milá slávnosť. Niesla sa v znamení dvoch výročí: 179. výročia posvätenia nášho kostola a 60. výročia konfirmácie. O tejto slávnosti nám vo svojom príspevku napísala zborová dozorkyňa Marta Lajčáková: "Cítili sme veľkú radosť z hojnej účasti veriacich, že môžeme ďakovať za to, že sa nám zachovala pamiatka našich prarodičov a rodičov – náš Boží chrám.

Naša radosť bola ešte viac umocnená, pretože slávnosti sa zúčastnili jubilujúci konfirmandi, aby si po 60 rokoch pripomenuli chvíle, kedy boli konfirmovaní vtedajším pánom farárom Belom Mihalidesom v bystränskom chráme Božom 19. mája 1963 a v Rakovnickom chráme Božom 26. mája 1963 a pripomenuli si tak sľub vernosti Trojjedinému Pánu Bohu.

Konfirmandom sa prihovorila zborová dozorkyňa a peknou bohoslužobnou časťou poslúžil domáci brat námestný farár Mgr. Peter Hlavatý. 

Zážitkové maľovanie v Betliari potešilo i deväťdesiatdvaročnú seniorku

Radi kvitujeme informáciu, o ktorú sa v týchto dňoch postarala pani Martina Štěpánová z portálu Gemart.sk. Pre tých, ktorý tento web nepoznajú, podotýkame, že GemArt – Gemerský umelecký inštitút je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je rozvoj a podpora kultúry na Gemeri. Ako v podtexte na portáli ďalej uvádzajú, spájajú gemerských umelcov organizovaním akcií pre Gemerčanov a ľudí, ktorí na Gemer zavítajú objavovať krásy do tohto krásneho regiónu. Nás však teší, že sa spoločne snažíme predovšetkým propagovať aktivity na území nášho historického regiónu. Pri tom pani Štěpánová rada pripomenula: „Veľa akcií organizujeme nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napríklad, teraz v sobotu (7.10.2023) sme zorganizovali v Betliari zážitkové maľovanie na tému Harmónia farieb jesene, na ktoré prišlo 18 ľudí, vrátane troch tiet z Domu seniorov Zálesák. Jedna z nich bola dokonca 92-ročná, tak sme mali veľkú radosť. 

Strana 5 z 163