pondelok, 25 november 2019 10:40

Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.

(DOKONČENIE)

Školský rok 1914 – 1915

V tomto školskom roku bol ukončený tretí dvojročný cyklus odborného kurzu.

Dozorný výbor, na základe uznesenia valného zhromaždenia gemerskej pobočky Krajinskej uhorskej bansko-hutníckej spoločnosti zo dňa 10. mája 1914, mal týchto riadnych členov:

Vendelín Bránsky, kráľ. banský radca, hlavný banský dozorca v. v. – predseda výboru
Július Gyürky ( Gyürky Gyula), banský radca, riaditeľ baní – člen
Karol Polák (Polák Károly), hlavný banský komisár – člen
Dr. Jozef Pósch, starosta – člen
Konrád Rehling, banský riaditeľ – člen
Ferdinand Kraus (Krausz Nándor), hlavný banský kustód – člen
Ladislav Törék (Törék László), hlavný banský inžinier – člen

Náhradníci:
Alexander Horvát (Horváth Sándor), riaditeľ hute v. v.
Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), riaditeľ továrne
Samuel Rusnák (Rusznák Sámuel), hlavný banský kurátor
Zoltán Németh, banský inžinier spoločnosti
František Šaš (Sas Ferencz), kráľ. banský inžinier
Karol Uxa (Uxa Károly), kustód železiarne
Alexander Soboslaj (Szoboszlay Sándor), hlavný mestský zapisovateľ

Učiteľský zbor

Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier, riaditeľ baní v. v. – riaditeľ školy a odborný učiteľ, vyučuje predmety banské dobývanie, úprava rúd, povrchové a banské meračstvo, všeobecné a banské strojárstvo vrátane rysovania, týždenný počet vyučovacích hodín: v zimnom polroku 13, v letnom 18

Karol Polák, kráľ. hlavný banský komisár, vyučuje banské právo, týždenný počet vyučovacích hodín: v zimnom polroku 2
Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ a učiteľ základnej školy, dipl. učiteľ rysovania pre učňovské školy, vyučuje predmety banské účtovníctvo a ozdobné písanie, týždenný počet vyučovacích hodín: v zimnom polroku 3 

Žiaci
a) podľa materinského jazyka:                               na začiatku roka  na konci roka

  nemecký                                                      5   4
  slovenský   2   2
  spolu   7   6

 

b) podľa príslušnosti k bydlisku:                             na začiatku roka  na konci roka 

  Gemerská župa:                                                           
  Dobšiná   3   3
  Sirk   1   1
  Iné župy:        
  Zlatá Idka   1   1
  Rudabánya   2   1
  spolu   7   6

 

c) podľa vzdelania: zo 6-ich žiakov, ktorí zložili skúšky odborného kurzu:

  4 triedy meštianskej školy ukončili   4
  6 tried základnej školy ukončil   1
  5 tried základnej školy ukončil   1

 

Prospech v učebných predmetoch  v prípravnom kurze         v odbornom kurze

  výborný   1           2
  dobrý   3   2
  dostatočný   1   2
  spolu   6   6

 

Usilovnosť (snaženie) vo vyučovaných predmetoch:

  výborný 5
  dobrý 1

 

Usilovnosť (snaženie) v ručných prácach: 

  výborný 5
  s výhradami 1

 

Hospodárenie školy

1. Príjmy:

- príspevok maďarského Ministerstva financií na šk. rok   2 560.- K
-

príspevok Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej 

účastinárskej spoločnosti na šk. rok

  2 000.- K
- príspevok Maďarských všeobecných uhoľných baní   400.- K
- príspevok Boršodských uhoľných baní úč. spol.   300.- K
- príspevok firmy Odendall   1 000.- K
- príspevok mesta Rožňava   360.- K
- príspevok mesta Rožňava na elektrinu za rok 1913   120.- K
- príspevok mesta Rožňava na elektrinu za rok 1914   120.- K
- školné od poslucháčov   240.- K
- úroky za II. polrok 1914   193,75 K
  úroky za I. polrok 1915   164,83 K
  spolu   7 458,58 K
  2. Výdavky:    
  spolu   7 458,58 K (*)


(*) pokladničné saldo je vrátane úrokov k 30. 6. 1915


Študijné exkurzie

V záujme rozširovania poznatkov z dobývania surovín, úpravy rúd a banského strojárstva, boli v školskom roku, pod vedením riaditeľa a odborného učiteľa, uskutočnené študijné exkurzie do viacerých banských prevádzok:

1. prevádzka úpravne firmy Odendall v Čučme
2. prevádzkové zariadenia a vápencový lom Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spol. vo Vidovej
3. maďarské erárne bane v Rudnej a Nadabuli
4. strojné zariadenia Slanskej energetickej úč. spol. v Rožňave
5. bane firmy Odendall v Čučme
6. bane úč. spoločnosti Boršodské uhoľné bane v Kazincbarcike a úpravňa rúd v osade Rudolf
7. banské prevádzky Boršodskej banskej spoločnosti Rudabánya
8. banská prevádzka maďarských erárnych baní Ormospuszta
9. rudné bane Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Rákoši a Železníku
10. prevádzky maďarských erárnych baní v Železníku
11. prevádzky úpravne rúd Dobšinskej mediarskej spoločnosti v Dobšinej
12. mestské bane v Dobšinej
13. prevádzka rudnej úpravne Dobšinských mediarní v Prostrednom Hámri – Mlynkoch

Ukončenie školského roka
Školským rokom 1914/15 bol uzavretý tretí dvojročný cyklus. Jeho slávnostné ukončenia sa konalo 19. júna 1915, kde v mene dozorného výboru Vendelín Bránsky vyhlásil výsledky skúšok zo 14., 16. a 19.-ho júna, zhodnotil uplynul dva roky a dosiahnuté úspechy. Za absolventov poďakoval učiteľom a pobočke spoločnosti poslucháč Štefan Kurian a za učiteľský zbor prehovoril riaditeľ Viktor Lajoš.

 

Školský rok 1915/16

V tomto školskom roku sa začal štvrtý dvojročný cyklus prípravného kurzu.

Dozorný výbor v predmetnom období mal nasledovné zloženie:

Ferdinad Krausz (Krausz Nándor), hlavný banský kurátor – predseda výboru
Július Gyürky (Gyürky Gyula), banský radca a riaditeľ bane – člen
Karol Polák (Polak Károly), hlavný banský komisár – člen
Dr. Jozef Pósch (Dr. Pósch József), starosta – člen
Konrad Rehling (Rehling Konrád), riaditeľ baní – člen
Ladislav Törék (Törék László), hlavný banský inžinier – člen

Náhradníci:
Alexander Horvát (Horváth Sándor), riaditeľ huty v. v.
Dr, Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), riaditeľ továrne
Samuel Rusnák (Rusznák Sámuel), banský kurátor
Zoltán Németh, banský inžinier
František Šaš (Sas Ferencz), banský inžinier
Karol Uxa (Uxa Károly), kurátor železiarní
Alexander Soboslay (Szoboszlay Sándor), hlavný mestský zapisovateľ

Činnosť dozorného výboru:

Výbor v rámci svojho pôsobenia zasadal 2. a 11. septembra, 26. októbra 1915, 10., 23., 27, a 29. januára, 10. a 24. júna 1916.
Vykonával návštevy školy spojené s dozornou činnosťou, jeho členovia sa zúčastňovali polročných a záverečných skúšok, rozhodoval o prijatí záujemcov, kontroloval hospodárenie a odmeňovanie, prejednal riaditeľom zostavený rozpočet na nasledujúci školský rok a po jeho schválení predložil zhromaždeniu členov pobočky.

Učiteľský zbor

Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier – riaditeľ a odborný učiteľ
Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ zákl. školy – učiteľ
Dr. Hugo Heinz, lekár – učiteľ

Žiaci

Z prihlásených 10 –ich záujemcov, bolo prijatých 8, traja žiaci poberali štipendium po 100 korún.

a) podľa príslušnosti k bydlisku:

  Gemerská župa:    
  Rožňava   1
  Dobšiná   4
  Iné župy:    
  Dognácska   1
  Stratená   1
  spolu   7


b) podľa materinského jazyka: 

  maďarský jazyk   1
  nemecký   4
  slovenský   1
  rumunský   1
  spolu   7

 

Zo 7 žiakov v prípravnom kurze malo ukončených: 

  základnú školu ukončili 2 žiaci
  dve gymnázia ukončil 1 žiak
  štyri triedy meštianskej školy ukončili 4 žiaci

 

Prospech v učebných predmetoch: 

  výborný 1
  dobrý 2
  dostatočný 2
  nedostatočný z jedného predmetu 1
  nedostatočný z viacerých predmetov 1
  spolu: 7

 

Snaženie (usilovnosť):           v učebných predmetoch    v ručných prácach 

  výborný 4    2
  dobrý 3    3
  dostatočný  -   2
  spolu:   7   7


Chovanie:

  chvályhodné 7

 

Hospodárenie školy:

1. Príjmy: 

- ročný príspevok maďarského ministerstva financií   2 560,00 K
- ročný príspevok Rimavskomuránko šalgótarjánskej
železiarskej účastinárskej spoločnosti
  2 000,00 K
- ročný príspevok Maďarských všeobecných uhoľných
baní
  400,00 K
- ročný príspevok Boršodskej banskej spoločnosti   400,00 K
- ročný príspevok Boršodských uhoľných baní úč. spol.   300,00 K
- ročný príspevok mesta Rožňava   360,00 K
- príspevok mesta Rožňava na úhradu elektriny   120,00 K
- ročný príspevok firmy A. Odendall Viedeň   200,00 K
- príspevok Banskej a hutnej spoločnosti Coburg za roky
1913/14 a 1914/15
  400,00 K
- školné od poslucháčov   280,00 K
  úroky z uloženej istiny   284,32 K
  úroky z 5000 korunovej poukážky vojnovej výpomoci   216,00 K
  spolu   7 520,32 K 



2. Výdavky: 

- ročný plat riaditeľa a odborného učiteľa   4 000,00 K
- ročný nájom za ubytovanie riaditeľa   600,00 K
- príspevok na študijnú cestu riaditeľa a odborného
učiteľa
  300,00 K
- odmena pre učiteľa Jána Schmögnera   1 125,00 K
- odmena pre učiteľa Dr. Hugo Heinza   150,00 K
- plat školníka   201,60 K
- štipendium pre žiakov   300,00 K
- výdavky na osvetlenie a žiarovky   56,10 K
- príprava dreva na vykurovanie   32,00 K
- vymetanie komína   5,04 K
  iné rôzne   38,60 K
  písacie a rysovacie potreby   14,24 K
  poštovné   8,82 K
  pokladničné saldo ako pokladničný zostatok   688,92 K
  spolu:   7 520,32 K

 

Výkaz o stave majetku 

- pokladničné saldo za školské roky 1909 – 1915   6 142,97 K
- pokladničné sadlo za školský rok 1915/16   688,92 K
- spolu:   6 831,89 K


Depozit vykázaného majetku: 

- na bežnom účte v Gemerskej sporiteľni   1 980,09 K
- vo vojnovej pôžičke formou poukážky o nominálnej
hodnote 5 000 K
  4 851,80 K
- spolu:   6 831,89 K

 

V priebehu školského roka došlo k smutnej udalosti, keď 29. septembra 1915 skonal aktívny dlhoročný predseda dozorného výboru Vendelín Bránsky. Na spoločnej schôdzi dozorného a muzeálneho výboru dňa 28. októbra 1915 bol na jeho miesto jednohlasným rozhodnutím zvolený hlavný banský kurátor Ferdinand Kraus.

Slávnostné ukončenie školského roka sa konalo 24. júna 1916 za účasti predsedu výboru Ferdinanda Krausa, ktorý zhodnotil priebeh uplynulého roka a dosiahnuté výsledky.

Nasledujúci školský rok bude otvorený 4. septembra 1916, kedy sa budú konať aj opravné skúšky.

 

Školský rok 1916/17


Týmto školským rokom bol ukončený 4 dvojročný cyklus odborného kurzu.

Hodnotenie činnosti školy, v zmysle bodu č. 1 § 52 štatútu školy, je nasledovné:

Zloženie dozorného výboru školy, oproti predchádzajúcemu školskému roku sa nezmenilo, tvoril ho predseda, 5 riadnych členov a 7 náhradníkov.

Činnosť výboru

Členovia výboru, na svojich stretnutiach 4. a 18. septembra, 16. decembra 1916, 2. a 23. júna 1917, sa zaoberali kontrolnou činnosťou, zúčastnili sa priebehu opravných a polročných skúšok, navštívili školské vyučovanie, boli prítomní na konaní záverečných skúšok, ktoré sa konali v zmysle rozhodnutia výboru nasledovne:

18. júna 1917 v čase 15.00 – 18.00 hod. z predmetu banské dobývanie
21. júna 1917 v čase   8.00 – 10.00 hod. z úpravníctva rúd a v čase 10.00 – 12.00 hod. z povrchového a banského meračstva a

23. júna 1917 v čase 9.00 – 11.00 hod. zo základov strojárstva.

Výbor ďalej prerokoval rozpočet školy na rok 1916/17, vykonal kontrolu hospodárenia a zaoberal sa aj otázkou zvýšenia vojnovej pôžičky.

Vyučovacie predmety

Banské dobývanie – v zimnom polroku 71 a v letnom polroku 53, spolu 124 hodín
Úprava rudných surovín – v zimnom polroku 34, v letnom 27, spolu 61 hodín
Povrchové a banské meračstvo – v zimnom polroku 34 hodín, v letnom 26, spolu 60 h.
Všeobecné a banské strojárstvo – v letnom polroku 26 hodín
Banské právo – v zimnom polroku 33 hodín
Banské účtovníctvo – v zimnom polroku 39 hodín
Rysovanie k banskému dobývaniu – v zimnom polroku 35, v letnom 20, spolu 55 hodín
Strojnícke rysovanie – v letnom polroku 18 hodín
Rysovanie pre zememeračstvo a banské meračstvo – v zimnom polroku 39, v letnom 50, spolu 89 hodín
Praktické cvičenie zo zememeračstva a banského meračstva – v zimnom polroku 11, v letnom 89, spolu 100 hodín
Ozdobné písanie – v zimnom polroku 17 hodín

Žiaci
a) podľa príslušnosti k bydlisku:

  Gemerská župa:    
  Rožňava   1
  Dobšiná   4
  Iné župy:    
  Dognácska   1

 

b) podľa predchádzajúceho vzdelania: 

  základnú školu ukončil   1
  2 ročníky gymnázia ukončil   1
  4 triedy meštianskej školy ukončili   4


c) podľa materinského jazyka: 

  maďarský   1
  nemecký   4
  rumunský   1

 

d) podľa vyučovacieho prospechu: 

          dobrý                                    4
  dostatočný   1
  nedostatočný z jedného predmetu   1


c) Usilovnosť (snaženie):     v učebných predmetoch    v ručných prácach 

  výborný    4        4
  dobrý -     2
  dostatočný 2     -

 

Prospech poslucháčov odborného kurzu podľa predmetov

Poradové číslo Meno poslucháča Banské dobývanie Úprava rúd Zememeračstvo a banské meračstvo Všeobecné a banské strojárstvo Banské právo Banské účtovníctvo Rysovanie z banského dobývania Rysovanie zo zememer.  a banského meračstva Rysovanie zo strojníctva Ozdobné písanie Usilovnosť (snaženie) Chovanie Ručné práce
1. Daróczy Gyula 3 3 3 3 3 3 3 3 2 2 3 1 2
2. Lindák András 1 2 2 2 2 1 1 1 2 2 1 1 1
3. Lukács János 2 2 2 2 3 3 1 2 2 1 1 1 1
4. Munteán György 3 2 2 2 3 2 2 2 1 1 1 1 1
5. Nehrer Samu 2 2 2 2 2 3 2 2 2 2 1 1 1
6. Nikodémus János 3 4 3 3 3 3 2 3 2 2 3 1 2

 

Stupnica hodnotenia
Usilovnosť (snaženie): výborný, dobrý, dostatočný, nedostatočný
Prospech: ..... ..... ..... výborný, dobrý, dostatočný, nedostatočný
Chovanie: ..... ...... ..... chvályhodný, predpisový, porušujúci predpisy

Hospodárenie školy:


1. Príjmy: 

- ročný príspevok maďarského ministerstva financií   2 560,00 K
-

ročný príspevok Rimavskomuránko šalgótarjánskej

železiarskej účastinárskej spoločnosti

  2 000,00 K
- ročný príspevok Maďarských všeobecných uhoľných
baní
  400,00 K
- ročný príspevok Boršodskej banskej spoločnosti   800,00 K
- ročný príspevok Boršodských uhoľných baní úč. sp.   300,00 K
- ročný príspevok mesta Rožňava   360,00 K
- príspevok mesta Rožňava na úhradu elektriny   120,00 K
- ročný príspevok firmy A. Odendall Viedeň   200,00 K
- príspevok Banskej a hutnej spoločnosti Coburg za roky
1913/14 a 1914/15
  400,00 K
- dlžoba Dobšinských mediarní úč. spol. a Banskej
spoločnosti a železiarne Heinzelmann
  300,00 K
  školné od poslucháčov   200,00 K
  dar Rožňavskej sporiteľne a záložne   40,00 K
  úroky z vojnovej obligačnej pôžičky   330,00 K
  úroky z vkladu v sporiteľni   184,31 K
  spolu   8 194,31 K

 

2. Výdavky: 

- ročný plat riaditeľa a odborného učiteľa   4 000,00 K
- ročný nájom za ubytovanie riaditeľa   600,00 K
- príspevok na študijnú cestu riaditeľa a odborného
učiteľa
  300,00 K
- odmena pre výpomocných učiteľov   550,00 K
- štipendium pre žiakov   300,00 K
- plat školníka   220,00 K
- príprava dreva na vykurovanie   41,60 K
- výdavky na osvetlenie   41,06 K
- montážne práce na elektrických vedeniach   119,61 K
- poštovné poplatky a známky   21,27 K
  učebnice a písacie potreby   24,80 K
  vymetanie komína   3,36 K
  nákup visiaceho zámku   1,50 K
  pokladničné saldo ako pokladničný zostatok   1 971,11 K
  spolu:   8 194,31 K


Výkaz o stave majetku 

- pokladničné saldo za školské roky 1909 – 1916   6 831,89 K
- pokladničné sadlo za školský rok 1916/17   1 971,11 K
- spolu:   8 803,00 K


Depozit vykázaného majetku: 

- na bežnom účte v Gemerskej sporiteľni   2 010,90 K
- vo vojnovej pôžičke formou poukážky o nominálnej
hodnote 7 000 K
  6 792,10 K
- spolu:   8 803,00 K


Učebné pomôcky, učebnice a odborné knihy

A) Učebné pomôcky: 

- nákup dvoch rysovacích tabúľ   2.- K

 

B) Učebnice:  

- nákup 4 zväzkov „Litschauer: Maďarské banské právo“   6.- K
-

darom od autora: 2 zv. „Em. Treptow: Grundzüge der Berfgbaukunde

I. B. 1., 2. Teil

   

 

C) Minerály a horniny: 

-

Jank Sándor – banský kurátor daroval 3 vzorky minerálov, 2 vzorky fosílií

a starý banský klin

   
- Lajos Győző – riaditeľ a učiteľ daroval 8 vzoriek minerálov a hornín

 

   
  poslucháč Munteán György daroval 14 vzoriek minerálov

 

   
  poslucháč Nehrer Samu daroval vzorku minerálu    

 

Študijné exkurzie

Účelom študijných exkurzií bolo získanie praktických poznatkov z dobývania surovín, úpravy rúd a banského strojárstva. Pod vedením riaditeľa a odborného učiteľa boli v školskom roku uskutočnené exkurzie do týchto banských prevádzok:

1. strojné zariadenie a lom na vápenec Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Gombaseku
2. úpravňa rúd firmy Odendall v Čučme
3. úpravňa rúd a pražiareň Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Rožňave
4. prevádzka vysokej pece, píly a elektrárne mesta Dobšiná
5. prevádzka pece na tavenie medenej rudy a výrobne modrej skalice Dobšinských mediarní úč. spoločnosť
6. prevádzka povrchového dobývania rudy mesta Dobšiná
7. prevádzky úpravne rudy v Prostrednom Hámri – Mlynkoch
8. prevádzky vysokých pecí kniežaťa Filipa Coburga v Stratenej
9. povrchové a banské prevádzky Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Nižnej Slanej
10. povrchové a banské prevádzky maďarských erárnych baní v Rudnej a Nadabulej
11. banská prevádzka maďarských erárnych baní na Hrádku
12. banská prevádzka úč. spoločnosti Dobšinské mediarne v Nandráži
13. banské prevádzky Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej úč. spoločnosti v Železníku a Rákošskej bani
14. banská prevádzka maďarských erárnych baní v Železníku
15. strojné zariadenia a povrchové dobývanie Boršodskej banskej spoločnosti v Rudabányi
16. banská prevádzka maďarských erárnych baní v Ormospuszte
17. banské prevádzky Boršodských uhoľných baní v osade Rudolf a Sajószentpéter
18. sklárske pece Prvej maďarskej sklárskej účastinárskej spoločnosti
19. strojné zariadenie Slanskej elektrizačnej účastinárskej spoločnosti v Rožňave

Ukončenie školského roka
Dosiahnutými výsledkami odborného kurzu v predmetnom školskom roku sa zaoberalo stretnutie zvolané dozorným výborom na deň 23. júna 1917. Jeho predseda Krausz Nándor vyhlásil výsledky záverečných skúšok, zhodnotil uplynulé obdobie, ale aj naznačil, že absolventov čakajú ťažké časy ovplyvnené blížiacimi sa spoločenskými zmenami a zaprial im veľa trpezlivosti, šťastia a spokojnosti v pracovnom živote. Riaditeľ školy Lajos Gyöző, sa v mene svojom, ako aj ostatných učiteľov, poďakoval za podporu v priebehu výučby a prihovoril sa aj k absolventom, za ktorých sa v ďalšom poďakoval absolvent Lindák András.

Piaty dvojročný cyklus prípravného kurzu, na základe rozhodnutia dozorného výboru zo dňa 23. júna 1917, sa začne 3. septembra 1917, kedy sa budú konať aj opravné a prijímacie skúšky. Žiadosti o prijatie na štúdium, s potrebnými dokladmi, je potrebné predložiť do 10. augusta 1917. Pri príležitosti ukončenia zimného polroka prípravného cyklu, bude možné 3 - 4 žiakom s dobrým prospechom a pochádzajúcim zo slabšie zaopatrených rodín poskytnúť štipendium po 100.- K na školský rok.

Školský rok 1917/18


V tomto školskom roku sa škola snažila, aj napriek zložitej spoločenskej a politickej situácii, naďalej vzdelávať poslucháčov v intenciách predchádzajúcich predsavzatí. Odborné vzdelanie, vo vtedajšej ekonomickej situácii a nepokojných pracovných podmienkach, bolo dôležitejšie, ako predtým. To, že škola svoju činnosť ešte nezanechala, bola predovšetkým zásluha dozorného výboru, učiteľského zboru a Boršodsko – gemerskej pobočky krajinskej bansko – hutníckej spoločnosti.

Uznesením valného zhromaždenia tejto pobočky zo dňa 10. júla 1918, boli za riadnych členov dozorného výboru menovaní:

Július Gyürki (Gyürki Gyula) – banský radca, riaditeľ spoločnosti
Alexander Jánk (Jánk Sándor) – banský kurátor spoločnosti
Ferdinand Kraus (Krausz Nándor) – hlavný banský kurátor spoločnosti
Karol Polák (Polák Károly) – hlavný banský komisár
Dr. Jozef Pósch (Pósch József) – starosta
Samuel Rusnák (Rusznák Sámuel) – hlavný banský kurátor spoločnosti
Ladislav Törek (Törek László) – banský dozorca
Náhradníci:
Ernest Bender (Bender Ernő) – banský inžinier spoločnosti
Dr. Vojtech Heinzelmann (Heinzelmann Béla) – riaditeľ továrne
Alexander Horváth (Horváth Sándor) – riaditeľ huty v. v.
Zoltán Németh – banský inžinier spoločnosti
František Šaš (Sas Ferenc) – banský inžinier
Alexander Soboslay (Szoboszlay Sándor) – hlavný zapisovateľ
Karol J. Uxa (Uxa J. Károly) – riaditeľ huty spoločnosti

Učiteľský zbor:
Viktor Lajoš (Lajos Győző), diplomovaný banský inžinier, riaditeľ baní v. v.
– riaditeľ a odborný učiteľ
Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ základnej školy – učiteľ
Dr, Hugo Heinz, lekár – učiteľ


Na činnosť školy prispievali: 

- príspevok maďarského ministerstva financií   2 560,00 K
- Rimavskomuránko šalgótarjánska
železiarska účastinárska spoločnosť

 

  2 000,00 K
- Maďarské všeobecné uhoľné bane   400,00 K
- Boršodská banská spoločnosť   300,00 K
- Boršodské uhoľné bane účastinárska spoločnosť   300,00 K
- ročný príspevok mesta Rožňava   360,00 K
- príspevok mesta Rožňava na úhradu elektriny   120,00 K
- firma Odendall Viedeň   200,00 K
- Rožňavská sporiteľňa   40,00 K

 

Žiaci:

V tomto školskom roku sa do prípravného kurzu prihlásilo 13 záujemcov, bez prijímacích skúšok boli prijatí dvaja, ale kurz ukončilo iba 11 žiakov. Škola, napriek zložitým časom, si naďalej plnila svoje poslanie a vychovávala odborne vzdelaných absolventov. (Jakab, Z. c. d. s. 179)

Vojnové roky ale ovplyvnili aj činnosť školy, nedostatok finančných prostriedkov bol príčinou návrhov na riešenie a zavádzanie rôznych úsporných opatrení, napr. úspora spotreby elektrickej energie presunom vyučovacej doby do predpoludňajších hodín, prípadné dočasné premiestnenie školy do Ózdu, alebo urýchlené ukončenie odborného kurzu. Naviac, banské prevádzky pristupovali k znižovaniu počtu zamestnancov, čo neskôr malo priamy vplyv aj na poslucháčov školy. V zápisnici zo zasadania dozorného výboru zo dňa 27. februára 1919 sa uvádza, že 6 žiakov, pre plánované ukončenie prevádzky erárnych baní, ostane bez zamestnania. Napriek skutočnosti, že skrátenie trvania odborného kurzu by znamenalo porušenie stanoveného režimu vyučovania a jeho kvalitu, bol dozorný výbor nútený rozhodnúť o urýchlenom ukončení kurzu v termíne 17. a 18. apríl 1919 (Jakab c. d., s. 180).

Existencia školy aj v nasledujúcom období bola ohrozená a to aj napriek skutočnosti, že dozorný výbor využil všetky dostupné možnosti na jej zachovanie. Prostredníctvom Gemersko-malohontského župného úradu sa tento 4. septembra 1919 obrátil na Ministerstvo školstva ČSR so žiadosťou o povolenie obnoviť v škole vyučovanie a o štátnu dotáciu. Ako odpoveď dozornému výboru bol oznam miestnej správy štátnych baní, kde sa uvádzalo, že podľa rozhodnutia ministerstva bolo na školský rok 1919/20 pridelených 2 500 korún na jeden školský rok pod podmienkou, že v prvom ročníku bude zavedený vyučovací jazyk výhradne slovenský, čo sa má postupne zaviesť aj v druhom ročníku. Tieto financie dozorný výbor, v školskom roku 1919/20 nemohol použiť, pretože nedokázal zabezpečiť príspevky od jednotlivých spoločností, a tak sa výučba nezačala. Ako sa ale v priebehu nasledujúceho obdobia ukázalo, podmienka ministerstva bola ťažko prekonateľnou prekážkou. Dozorný výbor sa opätovne obrátil na Ministerstvo všeobecného vzdelávania so žiadosťou o príspevok na ďalší školský rok s odôvodnením, že o banícku školu narastá záujem, predložil doporučený učebný plán, pričom uviedol, že je nevyhnutné prednášať iba v úplne zrozumiteľnom a väčšinou používanom jazyku, ktorý by zabezpečil čo najlepšie osvojenie si učiva. Z toho dôvodu by prípravný kurz nemal byť výlučne v slovenskom jazyku. Jeho zavádzanie do výučby by mohli riešiť základné školy. Podľa poznatkov zainteresovaných, v tomto období ovládalo slovenský jazyk iba 1 až 2 % žiakov, pričom písanie v tomto jazyku ešte menej. Aj napriek vyvinutej snahe dozorného výboru, učiteľov a zástupcov mesta, bolo nakoniec rozhodnuté v roku 1920 činnosť školy neobnoviť (Jakab c. d. s.181).

Je viac ako pravdepodobné, že v období nasledujúcich rokov, teda od roku 1920 až do roku 1948, o baníckom školstve (v pravom zmysle slova) v meste Rožňava, neboli ani zmienky.

Výchova baníckeho dorastu

Vedenie podniku železorudných baní, ktorého okolie mesta bolo dlhodobým predmetom jeho záujmov, pripravilo prvý návrh na zriadenie učňovského školstva, ako prípravu mládeže na banícke povolania. Príkazom generálneho riaditeľa vtedajších Československých rudných dolů a naftových závodov bolo dňom 1. septembra 1948 zriadené v Rožňave Stredisko výchovy baníckeho dorastu. Vyučovať sa začalo v areáli Baníckeho múzea, presnejšie v drevenom objekte (budova typu Delta), postavenom v záhrade múzea, neskôr v prenajatej budove bývalého evanjelického gymnázia. V školskom roku 1948/49 sa na banícke povolanie začalo pripravovať 17 frekventantov (Kočiš, c. d., s.188). Žiaci boli ubytovaní v bývalom chudobinci sv. Františky. Týmto mohla byť budova vedľa Baníckeho múzea (bývalá dojčenecká útulňa), alebo evanjelický sirotinec, ktorý stál na mieste terajšieho objektu Všeobecnej úverovej banky, pretože obidve tieto budovy dala postaviť Františka Andrássyová (Kušnierová, c. d.). Vyučovacie obdobie bolo dvojročné, praktická výučba učňov sa konala na banskom úseku Štefan.

hrb Obr 5 byv františkin sirotinechrb Obr 6 bývalá dojčenecká útulňa Rožňava

                                           Obr. 5                                                                                                                                                              Obr. 6.

Od roku 1950 strediská banského dorastu a ústavy banského dorastu premenovali na Základné odborné školy banícke. Vyučovalo sa v nich dva dni a praktický výcvik bol 4 dni v týždni. Výučba trvala dva roky a končila sa záverečnými skúškami. Po ich úspešnom ukončení, absolventi získali kvalifikáciu pomocného haviara.

 rv hrb soub roznava 001

 

Na základe zákona č. 110/51 Zb. prešli od roku 1952 zariadenia na výchovu baníckeho dorastu do systému štátnych pracovných záloh. Zariadenie v Rožňave bolo premenované na Banícke učilište štátnych pracovných záloh 6. Učebný plán bol dvojročný. Školský rok 1952/53 sa začal nielen pod novým názvom školy, ale aj v novopostavenej budove, ktorú začali stavať v treťom štvrťroku 1950. Objekty učilišťa pozostávali z internátu, školy, telocvične, športového ihriska a garáží. Na základe uznesenia vlády č. 788 zo dňa 31. 6. 1957 Banícke učilište štátnych pracovných záloh 6 prevzali odbory školstva krajských národných výborov a zriadili sa trojročné stredné odborné učilištia. Prostriedky na výchovu učňov poskytli banské podniky, a SOU banícke v Rožňave prevzal podnik Železorudné bane. Od roku 1958 učilište zabezpečovalo výchovu učňov pre profesie strojný zámočník, elektromechanik, automechanik. V školskom roku 1958/59 bolo na škole 225 učňov. V školskom roku 1978/79 zaviedli výučbu nových odborov, a to obrábač kovov a elektromechanik. Súčasne sa konali aj prijímacie pohovory na štvorročné štúdium odboru baník – mechanizátor. V roku 1980 sa realizovala štvrtá etapa prestavby učňovského školstva. V rožňavskom učilišti vyučovali odbory baník – mechanizátor, mechanik strojov a zariadení, obrábač kovov, elektromechanik so zameraním na stroje a zariadenia a mechanik – opravár s tým istým zameraním.

Rozhodnutím generálneho riaditeľa Rudných baní a magnezitových závodov zo dňa 30. augusta 1980 bolo odborné učilište zrušené a zriadené Stredné odborné učilište banícke v Rožňave, postavené na úroveň ostatných stredných odborných škôl. Od školského roku 1983/84 sa otvoril štvorročný študijný obor mechanik strojov a zariadení. Začali s výstavbou novej dielenskej haly Agrostroj s komplexným vybavením, kde sa praktické vyučovanie začalo v školskom roku 1983/84. V školskom roku 1988/98 bola vybudovaná učebňa výpočtovej techniky pre výučbu odboru elektromechanik.

V školskom roku 1990/91 z názvu Stredného odborného učilišťa odpadá názov banícke, pretože výučba všetkých baníckych odborov bola zrušená. V školskom roku 1992/93 sa mení profil školy a začal sa vyučovať nový učebný odbor: mechanik opravár pre cestné motorové vozidlá.

V školskom roku 1993/94 sa začína s výučbou odborov mechanik elektronických zariadení a experimentálneho odboru autoelektrikár, pre absolventov učebných odborov sa zavádza denná forma nadstavbového štúdia v odboroch strojárstvo a elektrotechnika. V školskom roku 1994/95 sa otvoril študijný odbor mechanik elektronik pre spotrebnú elektroniku a učebný odbor stolár.

Súčasný názov školy je Stredná odborná škola technická, ktorá sídli v budove bývalého učilišťa na Hviezdoslavovej ulici č. 5. ( https://sostrv.edupade.org/)

Vzdelávanie technicko – hospodárskych pracovníkov banských prevádzok

Okrem toho, že banské závody si vo svojej réžii usporiadavali školenia v rámci závodnej školy práce, organizovali kurzy odborného minima a doškoľovali technické kádre, vyvíjali aj snahu na zvyšovanie odbornosti formou štúdia pracovníkov na stredných odborných školách baníckeho zamerania.

V zmysle výnosu Povereníctva školstva č. 1495/1950 zo dňa 7. februára 1950, sa pri Gymnáziu v Rožňave zriadila dvojročná večerná škola pracujúcich technického smeru s odbormi strojníctvo a nová technika v baníctve. Správou tejto školy bolo poverené riaditeľstvo gymnázia. Prijímacie pohovory a slávnostné otvorenie školy sa konali 12. februára 1950. Výučba sa začala nasledujúci deň. Na štúdium sa prihlásilo 13 záujemcov z radov pracovníkov rožňavského banského závodu. Podnikové riaditeľstvo Železorudných baní podporovalo aj večerné štúdium na Priemyselnej škole baníckej v Rožňave.

Škola pôsobila v meste od roku 1953 do roku 1956 (Kočiš a kol., c. d., s.186). V niektorých podkladoch sa obdobie činnosti školy udáva ako 1950 – 1957 (https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_5d482636-8649-4570-b71a-5c7b6eef650d). Je však možné, že pri posudzovaní tejto skutočnosti sa uvážila aj existencia večernej školy s baníckym zameraním, ktorá bola zriadená v Rožňave v roku 1950. Štvorročné štúdium bolo banícko – ekonomického zamerania. Výučba sa konala v účelovej budove postavenej v roku 1897 pre dievčenskú evanjelickú školu, kde neskôr pôsobila Stredná zdravotnícka škola. Škola mala aj jednu triedu s vyučovacím jazykom maďarským. Je na škodu veci, že nateraz o jej činnosti nemáme podrobnejšie údaje, ich získanie, ak pravda vôbec niekde existujú, si vyžaduje dlhšiu dobu. Je pravdepodobné, že po ukončení jej činnosti v Rožňave, sa dokumenty, resp. frekventanti, ktorí školu neukončili, prípadne aj učitelia, presunuli do Priemyselnej školy baníckej a geologickej v Spišskej Novej Vsi, ktorá, mimochodom, dnes už tiež neexistuje.

Záverom snáď iba toľko, že od roku 1919, kedy sa odohrali viaceré búrlivé okolnosti, a to nielen okolo umierajúcej rožňavskej baníckej školy, ale aj v celej spoločnosti, uplynulo už sto rokov a dnes v sieti rožňavského školstva nie je znova žiadna banícka škola.

Košice, november 2019

Ing. Mikuláš Rozložník

 

Literatúra:
A rozsnyói bányaiskola 1917 – 1918 évi müködése, Bányásztati és Kohászati Lapok (ďalej BKL), rok 1918,č. 17, s. 283
Értesítő a hazai bányásziskolák 1909-1910. évi működésről, BKL, rok 1910, zväzok II., č.22, s. 734
Értesítő a hazai bányásziskolák 1912-1913. tanévi eredményeiről, BKL,1913, II,16, s. 216-217
Frák, G.: Činnosť Boršodsko - gemerskej pobočky Krajinskej uhorskej banícko – hutníckej spoločnosti za roky 1897 – 1918, in Labancz, Š. (ed): Banícky Gemer, Osveta, Martin, 1973,
s. 63 – 75
https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_5d482636-8649-4570-b71a-5c7b6eef650d
https://sostrv.edupade.org/ - Stredná odborná škola technická, Rožňava
Jakab, Z.: Banícka škola v Rožňave, Spravodaj banského výskumu, Prievidza, 2002, 42,
č. 2-3, s. 177-181
Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1910-11. évi működéséről, BKL, 1911, II.,15, 175- 179
Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1911/12. évi működéséről, BKL, 1912, II.,18, 404-407
Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1914-15. évi működésről, BKL, 1916, I.,6,205-206
Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1915. - 1916. évi működéséről, BKL, 1916, II, 17, 185-187
Jelentés a rozsnyói bányaiskola 1916. - 1917. évi működéséről, BKL, 1917, II.,15, 535-538
Jelentés a rozsnyói bányásziskola 1913. - 1914. évi működéséről, BKL, 1914, II., 16, 209-211
Kočiš, J. – Makovíny, J. – Reiser, M.: Baňa Rožňava – historická a súčasná, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, s. 187-190
Kušnierová, E.: Banícke učilište v Rožňave, 2001, https://inforoznava.sk/banicke-uciliste-v-roznave/
Rozsnyói bányaiskola megnyitása, BKL, 1909, II.,19, 445-447

 

Čítať 1931 krát Naposledy zmenené streda, 27 november 2019 09:29

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!