Muránska planina ukázala, že tma má hodnotu: odborná konferencia aj Deň Slnka spojili veda a zážitky
Napísal(a) J. Ulický
Revúca, 5. mája 2026 - Litterra v Revúcej sa na prelome apríla a mája stala miestom, kde sa stretli vedci aj verejnosť pri téme, ktorá je čoraz aktuálnejšia – vzťahu človeka k svetlu a tme. Pri príležitosti 2. výročia založenia Parku tmavej oblohy Muránska planina sa uskutočnila odborná konferencia spolu s podujatím Deň Slnka, ktoré spoločne ponúkli pohľad na problematiku svetelného smogu z viacerých perspektív.
Vo štvrtok 30. apríla 2026 sa v priestoroch múzea Litterra konala odborná konferencia zameraná na svetelný smog, ochranu tmavej oblohy a jej vplyv na zdravie, biodiverzitu aj rozvoj regiónov. Program priniesol vystúpenia odborníkov zo Slovenska i zahraničia, ktorí sa venovali vplyvu svetla na spánok a cirkadiánne rytmy, meraniu intenzity tmy a monitoringu nočnej oblohy, ako aj environmentálnym dopadom svetelného znečistenia.
Svätému Floriánovi venovali slávnostnú omšu v rímsko-katolíckom Kostole sv. Juraja v Muráni
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešné Rakúsko). V roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája roku 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns.
Osemdesiatšesť ligových gólov v prvomájových zápasoch mužstiev horného Gemera
Napísal(a) MG od
Pretože v A mužstve dospelých futbalistov klubu MFK Rožňava nedošlo k lepšiemu postaveniu družstva v tabuľke IV. ligy na jar, ešte pred 20. kolom došlo v tomto klube k výmene trénera. Odchádzajúceho Branislava Kuzmu vymenil Tomáš Danko. Ako vidieť z výsledku v sobotňajšom dueli, ani tento tréner nezačal bodmi a v Rudňanoch tesne prehrali. V tomto kole sme zaznamenali, že hornogemerskí hráči nastrieľali súperom 55 gólov, kým do sietí našich mužstiev sme narátali 31 gólov. Vcelku pozitívny údaj pre nás. Odohralo sa počas víkendu 13 zápasov. Medzi doteraz hrajúce mužstvá sa pridali cez víkend aj starší dorastenci súperiaci v 5. lige ObFZ Rožňava. V 7. lige sme narátali 55 gólov. Najviac z nich padlo v stretnutí Vyšná Slaná - Betliar 8, čo je zároveň prekvapujúco veľký rozdiel, v tomto kole medzi 7-ligovými kolektívmi najväčší. Najlepším strelcom 7. ligy je naďalej Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK, ktorý vedie tabuľku s 32 gólmi.
Vanesa Tomková na krajskej súťaži 72. Hviezdoslavovho Kubína vyrecitovala tretie miesto
Napísal(a) MG od
V dňoch 27. – 30. apríla 2026 sa v Michalovciach stretli najlepší recitátori z celého Košického kraja – víťazi okresných a regionálnych kôl v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých na krajskom kole 72. ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Pre náš región súťaž bola úspešná, keď v 3. kategórii próza sa na 3. mieste umiestnila Vanesa Tomková, žiačka ZŠ akademika Hronca v Rožňave, ktorá pochádza z Rožňavského Bystrého. K jej doteraz nebývalému úspechu mladej recitátorke gratulujeme.
V Zemplínskom kultúrnom centre do aktuálneho ročníka sa zapojilo 102 jednotlivcov, dve divadlá poézie a jeden detský recitačný kolektív. Pripomeňme si ešte, že v kategórii próza 1. miesto obsadila Sofia Štofová zo ZŠ, Krosnianska 2, Košice 3, 2. miesto patrí Sofii Kudláčovej z Gymnázia a SOŠ OaS, Nám. Slobody 12, Sobrance.
Futbalový klub Rudná pôsobil v 80-tych rokoch v najvyššej súťaži Oblastného futbalového zväzu Rožňava. Do ObFZ Rožňava patrili v tom čase aj mužstvá z okresu Revúca. Spočiatku bol v strede tabuľky, po príchode Ladislava Deméňa z Rožňavy to už bolo lepšie. V článku sa dočítame o účinkovaní v rokoch 1987 – 1989. K dispozícii sú výsledky a káder, tabuľky sú vynechané, autor uvádza len umiestnenie po jeseni a celkové umiestnenie.
Káder: Orosz – Nagy, Deméň, Kankula, Kapusta, Geče, Krupinský, Varga, Filický, Šalamon, Kerekeš, Bartaloš, Burkovský, Ötvös, Kónya, Kurian, Pogány, Kubej, Šimon Tréner: Imrich Kurian.
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
Napísal(a) Ondrej Doboš
Keď občas pozerám staré fotografie uverejnené aj na sociálnych sieťach z prvomájových osláv v Rožňave, vždy sa mi premietne ako na filmovom plátne môj zážitok z 1. mája ako chlapcovi sotva 5-ročnému. Bolo to krátko po II. svetovej vojne a ja som s mojím otcom kráčal z Rožňava Bane dlhou cestou až na námestie v Rožňave. V sprievode kráčali predovšetkým chlapi, ktorí ako baníci pracovali v rožňavských baniach, alebo na okolí, ako napríklad v mojej rodnej dedine v Rožňavskom Bystrom. To veľké množstvo ľudí pre mňa bolo niečo nové, dovtedy neznáme. Alebo alegorické vozy, to všetko bolo aj zaujímavé, aj nevídané. Veď som bol z malej dedinky. Príde mi vždy na um veselá príhoda z osláv 1. mája – Sviatku práce, keď som ako chlapec z malej dedinky pri Rožňave nemal ani predstavu o tom, čo rozprávajú moji starší rodáci o tom, čo je veľká voda, alebo more.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na máj 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na máj 2026.
Predmet mesiaca máj: Pamätná knižka Blaha Lujzy (1850-1926) z roku 1896
Napísal(a) I. Kerepesi
Predmetom mesiaca máj je pamätná knižka venovaná herečke Lujze Blahovej (Blaha Lujza), ktorá ako rodáčka z Rimavskej Soboty sa stala jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších osobností maďarského divadelníctva na prelome 19. a 20. storočia. Kniha bola vydaná v roku 1896 v Budapešti a obsahuje predslov o herečke, napísaný významným maďarským spisovateľom Mórom Jókaim.
Publikácia je bohato ilustrovaná a obsahuje aj noty a texty piesní napísané samotnou herečkou.
Kniha bude vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. mája 2026.
Blaha Lujza bola jednou z najvýznamnejších osobností maďarského divadelníctva 19. storočia, ktorú právom nazývali „slávikom národa“.
Členovia OZ Soväre z Rožňavského Bystrého pietne miesto hrdinu SNP opäť sprístupnili verejnosti
Napísal(a) MG od
Nielen horný Gemer, ale celé jeho územie je doslova posiate pomníkmi hrdinov, ktorí pri oslobodzovaní tohto kraja od fašizmu v rokoch 1944 – 1945 padli rukou nemeckých okupantov. Nájdeme ich aj pod Tureckou – vrchom, ktorý sa vypína medzi Rožňavou, Štítnikom, Čiernou Lehotou a Nižnou Slanou. Jedným z nich je aj skromný pamätník nad obcou Rožňavské Bystré, v lokalite zvanej Zeme. Do nedávna by ste ho však v hustom lesnom poraste hľadali len ťažko.
Pomník postavili 29. augusta 1971 v tom čase baníci miestnej železorudnej bane. Nápis na tabuli v jeho strede hlása: „Od tohto miesta 50 m východným smerom bol 30. 11. 1944 pri partizánskej akcii zastrelený partizán Vojtech Róth zo susednej obce Rakovnica. Česť jeho pamiatke! Spolubojovníci.“
Halové súťaže Plameniakov stredného Gemera v prvých štyroch mesiacoch 2026
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia (ÚzO) Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Revúcej zorganizovala počas prvých štyroch mesiacov roka 2026 halovej súťaže pre deti – 31. 1. v Jelšave, 14. 2. v Jelšave, 21. 3. v Muráni a 25. 4. v Jelšave. V prvých dvoch kolách sa hodnotila zvlášť uzlová štafeta a zvlášť štafeta dvojíc so štafetou 5 x 20 m. V treťom a štvrtom kole sa hodnotilo všetko spolu. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Jelšavskí mladí hasiči súťažili v oboch kategóriách.
Výsledky dievčat:
- Jelšava 31. 01. – štafeta 5 x 20 m + štafeta dvojíc 1. miesto 116,5 sek., uzle 3. miesto 68 sek.,
Viac...
V poslednom tohtoročnom aprílovom víkende o futbalové body v okrese Rožňava bojovalo 17 kolektívov dospelých, dorastu a žiakov. Dosiahli však rozdielne výsledky, a tým i rozdielne umiestnenia v tabuľkách. Z nich nepríjemne prekvapili nielen dospelí, ale aj mládežníci MFK Rožňava, ktorí v tomto kole nezískali ani bod, čo je predovšetkým pre starších dorastencov, ale aj starších žiakov zlá vizitka kola. Napriek tomu, že starší žiaci spomínaného družstva držia 1. miesto s rekordným skóre 102:12 a 9 bodovým náskokom pred druhým Prešovom. V okresnej 7. lige sme zaznamenali peknú divácku účasť, keď na troch zápasoch sme zaregistrovali vyše sto divákov. Hralo sa v tomto kole 5 zápasov, z ktorých 3 vyhrali hostia a dva domáci. Padlo v nich 23 gólov a zaznamenali sme aj tri nepremenené pokutové kopy, rozhodcovia ukázali potrestaným hráčom 16 žltých kariet.
Noc múzeí a galérií opäť aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Dňom 23. mája 2026 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť zapája do celoeurópskej iniciatívy, 22. ročníka Noci múzeí a galérií. Okrem individuálnych prehliadok otvorených expozícií múzeum pripravilo bohatý program.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si návštevníci budú môcť prehliadnuť stálu Expozíciu výtvarného umenia regionálnych autorov a rovnako aj dočasné výstavy – autorskú výstavu Evy Wilson: Maľba, kresba, drevorezba a výstavu 250 rokov Rožňavskej diecézy. Od 17.00 hod. do 18.00 hod. bude pre rodiny s deťmi pripravený workshop pod názvom Noc malých šľachticov, počas ktorého sa prostredníctvom výstavy Evy Wilson detskí návštevníci hravou formou zoznámia so svetom šľachtických rodov v našom regióne, v tvorivej dielni si vyrobia svoj vlastný šľachtický list a budú symbolicky povýšení na malých šľachticov.
Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná patrí v ostatnom desaťročí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v okrese Rožňava. Viackrát skončil na 1. mieste, niekedy na 2. mieste. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom obdobie od ročníka 2011/2012 po minulý súťažný ročník. Okrem súpisiek a umiestnení v konečnej tabuľke uvádza aj meno najlepšieho strelca klubu v danom ročníku.
Súpisky:
Jeseň 2011: Lindák - Bendík, Fifik, Molčan, Revaj, M. Gallo, Liptai, Kračún, Sekerka, J. Gallo, J. Barnák, Hric, Revúcky, M. Barnák, Valko - Krišťák, Zabrel Jar 2012: Lindák - M. Gallo, Molčan, P. Rogos, Bendík, Sekerka, Liptai, Vido, Zabrel, J. Barnák, A. Rogos, Kračún, Revaj, M. Barnák, Hric, Čarnoký, J. Ambrúž, Ján Gallo, Valko – Krišťák.
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-