Náučné chodníky (61)
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
V obci Chrámec na juhu okresu Rimavská Sobota, na styku južnej časti Rimavskej kotliny a severovýchodného okraja Cerovej vrchoviny, v doline Mačacieho potoka, 30. mája 2025 otvorili nový Náučný chodník Pieskovcové chrbty. Vedie jedinečným územím európskeho významu Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, ktorá bola vyhlásená v roku 1989 a platí v nej 2. stupeň ochrany. Súčasťou je existujúci chránený areál Vinohrady, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Ako pre vobraze.sk uviedol lokálny manažér projektu Peter Oravec zo Štátnej ochrany prírody SR, toto územie predstavuje cenné biotopy pre mnohé ohrozené druhy rastlín, hmyzu či vtáctva. Územie o rozlohe takmer 360 hektárov je známe svojím unikátnym reliéfom vytvoreným na pieskovcovom podloží, ale najmä bohatstvom suchomilných trávnato-bylinných porastov, ktoré sa po stáročia využívali ako pasienky.
Náučný chodník Vŕšok Kyjatice sa nachádza v Revúckej vrchovine pri obci Kyjatice. Jeho zameranie je historické, archeologické, prírodovedné, lesnícke, s dĺžkou 1,2 km a prevýšením 70 m. Je to nenáročná trasa, trvajúca aj so zastávkami približne 1 hodinu. Prechádza zvlnenou, prevažne odlesnenou, poľnohospodársky využívanou krajinou. Prístup: Od zastávky autobusu Kyjatice pešo po miestnej komunikácii 700 m k severozápadu (smer osada Kadlub). Začiatok chodníka: Kyjatice, archeologické nálezisko (archeoskanzen, pamätník kyjatickej kultúry) po lokálnej komunikácii k severu – samota Kožiak. Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie.
Prírodná rezervácia Kurinecká dubina v 5. stupni ochrany je prvým chráneným územím v terajšej územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Nachádza sa približne 4 km južne od mesta Rimavská Sobota, v západnej časti vodnej nádrže Kurinec. Je chránená od roku 1952, pôvodne z dôvodu ochrany hniezdísk krakle belasej. V súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov, ktoré sú domovom pre mnohé chránené druhy vtáctva, hmyzu, pre netopiere a iné drobné druhy cicavcov. Na území sa nachádza približne 80 dubov letných s obvodom dva až šesť metrov, 150 až 300-ročných. Pre usmernenie pohybu návštevníkov v tejto prírodnej rezervácii a jej ochrannom pásme a pre poskytnutie informácií o prírodných a historických hodnotách územia tu bol zriadený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý slávnostne otvorili v septembri 2023. Má charakter okruhu s celkovou dĺžkou 4,55 km, východiskovým a cieľovým bodom je autobusová zastávka v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Pre rodiny s menšími deťmi a seniorov je pripravená aj kratšia alternatíva, dlhá približne 2,6 km.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Prvá náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi na hornom Gemeri
Napísal(a) M. Mikitová
Slovenský cykloklub Slovenský kras odovzdal do užívania prvú značenú náučnú cyklotrasu Gemera pod názvom Náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi / Talianske fresky na Gemeri. Trasa č. N8704 je 20,4 km dlhá, s prevýšením 152/22 m v malebnom kaňone Štítnického potoka medzi Koniarskou a Plešiveckou planinou, ktorá spája gotické kostoly so vzácnymi stredovekými freskami – nástennými maľbami – v Plešivci, Štítniku a Koceľovciach. Je nenáročná, vhodná aj pre rekreačných, menej zdatných cyklistov a rodiny s deťmi, s povrchom asfalt, spevnená cesta.
Projekt, ktorý prebiehal od 1.4.2023 do 31.10.2023 bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez program Terra Incognita. Cieľom projektu je upozorniť návštevníkov regiónu na skvosty zaradené do Európskeho kultúrneho dedičstva a iniciovať ich návštevu ekologickým spôsobom: na bicykloch.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Nový zážitkový chodník Sviniarky otvorili v lokalite Predná Hora
Napísal(a) V. Brádňanský
Predná Hora, 28. júl 2023 – V krásnej prírode turisticky obľúbenej lokality Predná Hora, na okrajoch obcí Muráň a Muránska Huta, bol slávnostne otvorený nový interaktívny edukačný chodník Sviniarky. Táto oblasť je bohatá na prírodné krásy, čo viedlo aj k myšlienke vytvorenia náučného chodníka, ktorý zážitkovou a hravou formou umožní návštevníkom bližšie spoznať miestnu flóru a faunu.
Projekt zážitkového chodníka Sviniarky vznikol v spolupráci oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a bol spolufinancovaný Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške takmer 9 000 eur.
Zážitkový chodník návštevníkov zavedie lesnou cestou z Prednej Hory do malebnej obce Muránska Huta cez lúky Sviniarky, na ktorej sa naskytnú nádherné výhľady na Stolické vrchy, ktoré očaria v každom ročnom období.
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. Bradnansky
Včelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
Napísal(a) M. Mikitová
S cieľom zatraktívniť horný Gemer a ponúknuť obyvateľom a návštevníkom tohto regiónu nevšedný zážitok pri aktívnom oddychu a spoznávaní prírodných krás, vybudovala v svojom extraviláne obec Rejdová koncom roka 2022 nezvyčajný zážitkový chodník. Vytvorila tak nový produkt ekoturizmu, ktorý nielen priblíži krásu a jedinečnosť krajiny, ale prinesie aj nové zaujímavé informácie, poskytne možnosť relaxácie a zároveň prispeje k otužovaniu ľudského organizmu a zdraviu prospešnému posilneniu telesnej i duševnej kondície. Týmto projektom obec Rejdová zvýšila príťažlivosť gemerského regiónu a prinesla pre širokú verejnosť možnosť príjemného trávenia voľného času v prírode.
Polohu zážitkového chodníka vyznačuje smerová tabuľa, ktorá je umiestnená v blízkosti hlavnej cesty pri vstupe do obce Rejdová. Informačná tabuľa smeruje návštevníkov k parkovisku za miestnym amfiteátrom, kde zážitkový chodník začína. Celá trasa je označená prehľadnými smerovými šípkami a návštevník má možnosť výberu modrej a červenej trasy. Súčasťou prvej informačnej tabule sú základné informácie o chodníku, jeho trase a stanovištiach.
Viac...
Nový chodník s témou SNP pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani
Napísal(a) V. Brádňanský
V obci Rimavská Baňa sa v sobotu 24.9.2022 konalo slávnostné otvorenie náučného chodníka, ktorého súčasťou bol i jeho prechod s komentovanou prehliadkou a atraktívna ukážka bojov z čias Slovenského národného povstania.
„Ide o nádhernú prechádzkovú trasu po autentických miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte aj povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale dve krásne sochy, pri ktorých sa môžete odfotiť. Sme veľmi radi, že tento chodník dokáže náročnú historickú tému prezentovať návštevníkom formou zážitkov,“ objasnil charakter chodníka výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave boli oslovení vedením Mestských lesov, s. r. o. v Jelšave (MsL) o spoluprácu počas Tretieho aktívneho dňa s Náučným chodníkom Hrádok. Dobrovoľní hasiči prijali túto ponuku s radosťou, už štvrtýkrát (nultý ročník v roku 2019) pripravili rôzne sprievodné aktivity pre deti rôznych vekových kategórií.
V sobotu 6. augusta 2022 sa pred 14.00 začali schádzať záujemcovia o turistiku, ale aj o sprievodné podujatia v okolí hotela Hrádok v rekreačnej oblasti na Hrádku.
Svoje stanovištia mali pripravené jelšavskí včelári, Mestské poľovnícke združenie Jelšavan, Štátne lesy SR, MsL, s. r. o., Mestské múzeum v Jelšave a v neposlednej miere jelšavskí dobrovoľní hasiči. Návštevníci si okrem prechádzky náučným chodníkom prišli na svoje.
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Napísal(a) Brádňanský
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mestom Tisovec a obcou Muráň, otvorili začiatkom mája t.r. novú tematickú náučnú lokalitu. Samotné sedlo Dielik ponúka krásny výhľad do okolitej krajiny ako aj odpočívadlo pre návštevníkov. Členitosť okolitého terénu predurčili Dieliku stať sa významným miestom, ktoré v časoch SNP využili povstaleckí vojaci a vytvorili v jeho okolí obrannú líniu pre prípadné zastavenie postupu nemeckej armády.
Okrem nádhernej prírody sa na danom mieste nachádza významné pamätné miesto, ktoré odkazuje na slávne dejiny nášho národa. Lokalita Dielik slúžila dlhé roky ako miesto, kde sa pravidelne stretávali pamätníci a účastníci odboja, aby si každoročne pripomenuli svojich padlých kamarátov a príbuzných.
Turistická magistrála, značená červeným turistickým značením – Cesta Márie Széchy, alebo aj Cesta Márie Séčiovej, sleduje pôvodnú medzihradnú cestu zo 17. storočia medzi hradmi Muráň a Fiľakovo. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Vešeléniho (Wesselényi), Márie Séčiovej (Széchy), známej ako Muránska Venuša, ktorá bola v Uhorsku ako manželka palatína dlhé roky po kráľovnej hneď druhou dámou krajiny a ktorá prekonala na koni túto 83 kilometrovú trasu z hradu Muráň na Fiľakovský hrad za svojím milým, uhorským palatínom. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie do Rimavskej Soboty, potom Cerovou vrchovinou prichádza do Fiľakova. V miestach, ktorými vedie, je sústredených viacero sakrálnych pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít. Dnes cesta vedie dolinami a čo najschodnejšou cestou križuje pohoria. Celková dĺžka trasy je 83 km a odhadovaný čas na jej zdolanie je 22 hodín.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.