Náučné chodníky (59)
Náučný chodník Vŕšok Kyjatice sa nachádza v Revúckej vrchovine pri obci Kyjatice. Jeho zameranie je historické, archeologické, prírodovedné, lesnícke, s dĺžkou 1,2 km a prevýšením 70 m. Je to nenáročná trasa, trvajúca aj so zastávkami približne 1 hodinu. Prechádza zvlnenou, prevažne odlesnenou, poľnohospodársky využívanou krajinou. Prístup: Od zastávky autobusu Kyjatice pešo po miestnej komunikácii 700 m k severozápadu (smer osada Kadlub). Začiatok chodníka: Kyjatice, archeologické nálezisko (archeoskanzen, pamätník kyjatickej kultúry) po lokálnej komunikácii k severu – samota Kožiak. Náučný chodník je vhodný ako zastávka vlastivednej alebo historickej exkurzie.
Prírodná rezervácia Kurinecká dubina v 5. stupni ochrany je prvým chráneným územím v terajšej územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Nachádza sa približne 4 km južne od mesta Rimavská Sobota, v západnej časti vodnej nádrže Kurinec. Je chránená od roku 1952, pôvodne z dôvodu ochrany hniezdísk krakle belasej. V súčasnosti je predmetom ochrany územia porast starých dubov, ktoré sú domovom pre mnohé chránené druhy vtáctva, hmyzu, pre netopiere a iné drobné druhy cicavcov. Na území sa nachádza približne 80 dubov letných s obvodom dva až šesť metrov, 150 až 300-ročných. Pre usmernenie pohybu návštevníkov v tejto prírodnej rezervácii a jej ochrannom pásme a pre poskytnutie informácií o prírodných a historických hodnotách územia tu bol zriadený náučný chodník Kurinecká dubina, ktorý slávnostne otvorili v septembri 2023. Má charakter okruhu s celkovou dĺžkou 4,55 km, východiskovým a cieľovým bodom je autobusová zastávka v rekreačnej oblasti Kurinec – Zelená voda. Pre rodiny s menšími deťmi a seniorov je pripravená aj kratšia alternatíva, dlhá približne 2,6 km.
Banský náučný chodník Mních sa nachádza v chotári obce Rakovnica v okrese Rožňava, úzko spätej s baníctvom, kde boli ťažené najmä železné rudy. Prvá dochovaná zmienka o baníctve a ťažbe pochádza z roku 1758, banská prevádzka pre vyčerpanie ložísk bola ukončená v roku 1991. Trasa chodníka je zvolená tak, aby návštevníkov oboznámila s históriou banskej činnosti na území obce Rakovnica.
Vedie hrebeňom kopca Mních, pod ktorým sa nachádzala pôvodná osada obyvateľov Rakovnice. Východiskovým bodom náučného chodníka sú dva altánky v lokalite Magdolna s možnosťou parkovania, prístup je možný z hlavnej cesty Rožňava – Štítnik. Trasa chodníka má 2400 m s prevýšením 165 m a dá sa zvládnuť za cca 1,5 hod. Je na nej sedem stanovíšť, na ktorých sa návštevník dozvie zaujímavé informácie o práci baníkov v minulosti až po súčasnosť a rôznych objektoch, súvisiacich s banskou činnosťou. V úvode trasy je potrebné prekonať pomerne veľké prevýšenie, za pomoci reťazí, stúpačiek, premostení a rebríkov. Na chodníku sa nachádzajú exponované úseky, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť. Preto treba zvážiť prechod s malými deťmi a psami.
Prvá náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi na hornom Gemeri
Napísal(a) M. Mikitová
Slovenský cykloklub Slovenský kras odovzdal do užívania prvú značenú náučnú cyklotrasu Gemera pod názvom Náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi / Talianske fresky na Gemeri. Trasa č. N8704 je 20,4 km dlhá, s prevýšením 152/22 m v malebnom kaňone Štítnického potoka medzi Koniarskou a Plešiveckou planinou, ktorá spája gotické kostoly so vzácnymi stredovekými freskami – nástennými maľbami – v Plešivci, Štítniku a Koceľovciach. Je nenáročná, vhodná aj pre rekreačných, menej zdatných cyklistov a rodiny s deťmi, s povrchom asfalt, spevnená cesta.
Projekt, ktorý prebiehal od 1.4.2023 do 31.10.2023 bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez program Terra Incognita. Cieľom projektu je upozorniť návštevníkov regiónu na skvosty zaradené do Európskeho kultúrneho dedičstva a iniciovať ich návštevu ekologickým spôsobom: na bicykloch.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Nový zážitkový chodník Sviniarky otvorili v lokalite Predná Hora
Napísal(a) V. Brádňanský
Predná Hora, 28. júl 2023 – V krásnej prírode turisticky obľúbenej lokality Predná Hora, na okrajoch obcí Muráň a Muránska Huta, bol slávnostne otvorený nový interaktívny edukačný chodník Sviniarky. Táto oblasť je bohatá na prírodné krásy, čo viedlo aj k myšlienke vytvorenia náučného chodníka, ktorý zážitkovou a hravou formou umožní návštevníkom bližšie spoznať miestnu flóru a faunu.
Projekt zážitkového chodníka Sviniarky vznikol v spolupráci oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a bol spolufinancovaný Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške takmer 9 000 eur.
Zážitkový chodník návštevníkov zavedie lesnou cestou z Prednej Hory do malebnej obce Muránska Huta cez lúky Sviniarky, na ktorej sa naskytnú nádherné výhľady na Stolické vrchy, ktoré očaria v každom ročnom období.
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. Bradnansky
Včelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Zážitkový chodník – "Preži dobrodružstvo v zákutiach Sterminy nad Hamriskami v obci Rejdová"
Napísal(a) M. Mikitová
S cieľom zatraktívniť horný Gemer a ponúknuť obyvateľom a návštevníkom tohto regiónu nevšedný zážitok pri aktívnom oddychu a spoznávaní prírodných krás, vybudovala v svojom extraviláne obec Rejdová koncom roka 2022 nezvyčajný zážitkový chodník. Vytvorila tak nový produkt ekoturizmu, ktorý nielen priblíži krásu a jedinečnosť krajiny, ale prinesie aj nové zaujímavé informácie, poskytne možnosť relaxácie a zároveň prispeje k otužovaniu ľudského organizmu a zdraviu prospešnému posilneniu telesnej i duševnej kondície. Týmto projektom obec Rejdová zvýšila príťažlivosť gemerského regiónu a prinesla pre širokú verejnosť možnosť príjemného trávenia voľného času v prírode.
Polohu zážitkového chodníka vyznačuje smerová tabuľa, ktorá je umiestnená v blízkosti hlavnej cesty pri vstupe do obce Rejdová. Informačná tabuľa smeruje návštevníkov k parkovisku za miestnym amfiteátrom, kde zážitkový chodník začína. Celá trasa je označená prehľadnými smerovými šípkami a návštevník má možnosť výberu modrej a červenej trasy. Súčasťou prvej informačnej tabule sú základné informácie o chodníku, jeho trase a stanovištiach.
Nový chodník s témou SNP pripomína štvordňové boje povstalcov pri Rimavskej Bani
Napísal(a) V. Brádňanský
V obci Rimavská Baňa sa v sobotu 24.9.2022 konalo slávnostné otvorenie náučného chodníka, ktorého súčasťou bol i jeho prechod s komentovanou prehliadkou a atraktívna ukážka bojov z čias Slovenského národného povstania.
„Ide o nádhernú prechádzkovú trasu po autentických miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte aj povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale dve krásne sochy, pri ktorých sa môžete odfotiť. Sme veľmi radi, že tento chodník dokáže náročnú historickú tému prezentovať návštevníkom formou zážitkov,“ objasnil charakter chodníka výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER Jaroslav Hric.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave boli oslovení vedením Mestských lesov, s. r. o. v Jelšave (MsL) o spoluprácu počas Tretieho aktívneho dňa s Náučným chodníkom Hrádok. Dobrovoľní hasiči prijali túto ponuku s radosťou, už štvrtýkrát (nultý ročník v roku 2019) pripravili rôzne sprievodné aktivity pre deti rôznych vekových kategórií.
V sobotu 6. augusta 2022 sa pred 14.00 začali schádzať záujemcovia o turistiku, ale aj o sprievodné podujatia v okolí hotela Hrádok v rekreačnej oblasti na Hrádku.
Svoje stanovištia mali pripravené jelšavskí včelári, Mestské poľovnícke združenie Jelšavan, Štátne lesy SR, MsL, s. r. o., Mestské múzeum v Jelšave a v neposlednej miere jelšavskí dobrovoľní hasiči. Návštevníci si okrem prechádzky náučným chodníkom prišli na svoje.
Viac...
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Napísal(a) Brádňanský
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mestom Tisovec a obcou Muráň, otvorili začiatkom mája t.r. novú tematickú náučnú lokalitu. Samotné sedlo Dielik ponúka krásny výhľad do okolitej krajiny ako aj odpočívadlo pre návštevníkov. Členitosť okolitého terénu predurčili Dieliku stať sa významným miestom, ktoré v časoch SNP využili povstaleckí vojaci a vytvorili v jeho okolí obrannú líniu pre prípadné zastavenie postupu nemeckej armády.
Okrem nádhernej prírody sa na danom mieste nachádza významné pamätné miesto, ktoré odkazuje na slávne dejiny nášho národa. Lokalita Dielik slúžila dlhé roky ako miesto, kde sa pravidelne stretávali pamätníci a účastníci odboja, aby si každoročne pripomenuli svojich padlých kamarátov a príbuzných.
Turistická magistrála, značená červeným turistickým značením – Cesta Márie Széchy, alebo aj Cesta Márie Séčiovej, sleduje pôvodnú medzihradnú cestu zo 17. storočia medzi hradmi Muráň a Fiľakovo. Bola pomenovaná podľa druhej manželky palatína Františka Vešeléniho (Wesselényi), Márie Séčiovej (Széchy), známej ako Muránska Venuša, ktorá bola v Uhorsku ako manželka palatína dlhé roky po kráľovnej hneď druhou dámou krajiny a ktorá prekonala na koni túto 83 kilometrovú trasu z hradu Muráň na Fiľakovský hrad za svojím milým, uhorským palatínom. Trasa začína na Muránskom hrade, pokračuje cez vrch Tŕstie do Rimavskej Soboty, potom Cerovou vrchovinou prichádza do Fiľakova. V miestach, ktorými vedie, je sústredených viacero sakrálnych pamiatok, hradov a významných archeologických lokalít. Dnes cesta vedie dolinami a čo najschodnejšou cestou križuje pohoria. Celková dĺžka trasy je 83 km a odhadovaný čas na jej zdolanie je 22 hodín.
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
V obci Drnava, v doline riečky Čremošná v Slovenskom krase, 10 km od Rožňavy, v októbri 2019 vznikol nový náučný chodník, ktorý mapuje históriu i prírodné bohatstvo tejto oblasti. Nesie názov Poklady Drnavy a návštevník sa vďaka nemu vráti do slávnych čias baníctva a železiarstva, uvidí viaceré historické pamiatky a spozná krásy okolitej prírody. Chodník je dlhý 4,5 kilometra a má 8 zastavení s informačnými tabuľami v slovenskom aj maďarskom jazyku. Trasa je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, alebo skupiny žiakov. Túto turistickú zaujímavosť otvorili vďaka iniciatíve miestnych nadšencov.
Značená trasa začína pri Drnavskej železiarni a pokračuje okolo mohutného viac ako 300-ročného duba k zrekonštruovanej štôlni Dionýz (Dénes), kde bola vybudovaná oddychová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-