Príroda (46)
V Banskej Bystrici vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva
Napísal(a) L. Tettingerová
Aj keď je práve obdobie intenzívnej jarnej výsadby po celom Slovensku, ktorá je kľúčová pre obnovu a udržateľnosť lesov, štátny podnik LESY SR prišiel symbolicky vysadiť strom aj do srdca mesta Banská Bystrica. Vznikol tak nový prírodný prvok, ktorý bude súčasťou identity verejného priestoru, kde má štátny podnik svoje sídlo. Výsadba lipy zároveň nadväzuje na dlhodobú snahu LESOV SR prinášať prírodu bližšie k ľuďom – nielen v lesoch, ale aj v mestskom prostredí.
Pri príležitosti Festivalu jarnej záhrady – Gardeniáda, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva. Tento symbolický čin sa uskutočnil priamo v parku pod pamätníkom SNP, v blízkosti sídla generálneho riaditeľstva LESY SR.
„Vysadením lipy chceme zanechať živý odkaz v meste, kde sídli generálne riaditeľstvo LESY SR. Je to symbol spojenia medzi mestom, prírodou a lesníkmi – tradícia, ktorá rastie s každým novým stromom,“ uviedol Ing. Ján Mizerák, obchodný riaditeľ štátneho podniku.
Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bola vo februári 2025 sprístupnená výstava „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstavuje fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku.
Fascinujúci noční lovci – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku
Napísal(a) S.Tóth
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 13. februára 2025 o 16:00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstaví fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku. Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.
Mesiac júl je známy aj ako „Júl bez plastov“. Ide o celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2011 a ktoré každoročne zapája milióny ľudí z celého sveta do znižovania množstva plastového odpadu. Júl bez plastu dáva priestor pre kreatívne a praktické nápady, ako znížiť využívanie plastov v každodenných situáciách a súčasne zvýšiť povedomie o dopade plastového znečistenia na životné postredie. Každoročne pomáha miliónom ľudí zapojiť sa do zníženia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie a zdravšie životné prostredie a udržateľné komunity. Navyše drobné čiastočky rozpadajúceho sa plastu, tzv. mikroplasty, možno dnes nájsť úplne všade – v pôde, vode aj v telách zvierat a ľudí. Účasť na tejto výzve je len malým krokom pre jednotlivcov, ale môže znamenať veľký prínos k zlepšeniu životného prostredia na globálnej úrovni. Pridajte sa aj vy k iniciatíve „Júl bez plastov“ (v angličtine Plastic Free July) a zmenami znížte množstvo plastového odpadu, ktorý produkujete. A to nielen v júli, ale aj po celý rok, či po celý život. Inšpirovať sa môžete uvedenými tipmi.
V stredu 3. júla 2024 vyštartuje na svoju trasu prvá Zbojnícka strela tohto leta. Návštevníci sa môžu tešiť na jazdu zážitkovým červeným autobusom na troch tematických trasách naprieč celým regiónom. Výlety Zbojníckou strelou sú ideálnou príležitosťou pre objavovanie kultúrneho a prírodného bohatstva tohto nádherného regiónu.
Zbojnícka strela štartuje svoje jazdy vždy o 9.00 hod. zo Salaša Zbojská, ktorý je známy svojou autentickou atmosférou a tradičnými produktami. Na výber sú tri rôzne tematické trasy, vždy v stredu počas letných prázdnin:
Najstarší strom planéty Sekvojovec mamutí pestujú aj v Slavošovciach
Napísal(a) MG od
Medzi stromy, ktoré do 19. storočia rástli na zemeguli len v USA patrí aj Sekvojovec mamutí. Latinský názov Sequoiadendron giganteum. Donedávne nebol známy ani na Gemeri. Reč o ňom prišla nedávno aj v kontakte s jedným z mojich prispievateľov na stránku Maj Gemer Michalom Terraiom z Čiernej Lehoty. Informoval ma, že aj v našom regióne rastú stromy, ktoré neboli zastúpené medzi naším pôvodným rastlinstvom. Pred nedávnom sa mi ozval a poslal mi príspevok, ktorého autorom nebol nik iný, ako náš dobre známy predseda predstavenstva Lesného družstva v Slavošovciach pán Rudolf Pažitka. Poznáme ho ako všestranného človeka, ktorý sa vie pohybovať nielen v lesníctve, ale aj v kultúre. Viackrát sme sa o ňom všeličo zaujímavého dozvedeli i na našej stránke. V najnovšej informácii stručne uviedol:
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Banská a úpravnícka činnosť v okolí rieky Slaná a ich vplyv na životné prostredie, v úseku medzi jej prameňom a Rožňavou
Napísal(a) O. Rozložník
Vysvetlívky k mape:
1 – Ložisko Cu rudy "Za Skalou".
2 – Ložisko Fe rúd "Július – Romoková".
3 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Vlachovo – Karlova huta.
4 – Ložisko Fe rudy Ignác.
5 – Ložisko Fe rudy Manó.
6 – Ložisko Fe rudy Gabriela.
7 – Odkalisko Fe rúd z úpravy Fe rúd Nižná Slaná závod.
8 – Ťažba a úpravňa talcu (mastenca) pri Gemerskej Polome.
9 – Ložisko Hg rudy, Svätá Trojica.
10 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Mária baňa.
11 – Banské diela v okolí vrchu Turecká a výtok banskej vody.
12 – Ložisko polymetalických rúd Mária baňa.
13 – Výtok z dopravného prekopu.
14 – Lokality skládok flotačného odpadu.
15 – Skládka stavebného odpadu z flotačnej úpravne z ložiska talcu pri Gemerskej Polome.
Poznámka: Súčasne sa nerastná surovina ťaží len na ložisku označenom č. 8 a už roky sa plánuje reálna ťažba na ložisku Mária baňa, č. 12.
Pripravili komentované prehliadky k výstave 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Už počas vernisáže výstavy, ktorá sa uskutočnila 14. marca 2019, riaditeľka Správy CHKO Cerová vrchovina Ing. Eva Belanová avizovala komentované prehliadky k výstave pre školy i verejnosť.
V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa v priestoroch výstavy 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia komentované prehliadky s pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadky v tieto dni sú určené pre školy. V prípade záujmu je potrebné návštevu ohlásiť vopred
Viac...
Tridsiate výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti uplynutia 30 rokov od vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina bola 14. marca 2019 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vernisáž výstavy s názvom „30 rokov ochrany prírody Cerovej vrchoviny“. Na jej otvorení bolo prítomných okolo 50 návštevníkov, medzi ktorými boli vzácni hostia: RNDr. Peter Baláž (námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR), primátor mesta Fiľakovo a zároveň predseda Novohrad-Nógrád geoparku, z. p. o. PhDr. Attila Agócs, odborná referentka pre územné plánovanie BBSK Banská Bystrica RNDr. Alexandra Jobová, prvá riaditeľka Správy CHKO a spoluzakladateľka CHKO RNDr. Katarína Gaálová a bývalý vedúci pracoviska Správy slovenských jaskýň v Rimavskej Sobote RNDr. Ľudovít Gaál.
Tridsiate výročie vzniku Národného parku Slovenský raj obohatia nové pravidlá i zámery
Napísal(a) MG od
Národný park Slovenský raj nie je našim Gemerčanom neznámy. Veď už aj preto, že svojou rozlohou zasahuje i na územie Gemera a pre svoju jedinečnú krásu prírody a jej výtvorov láka každoročne desaťtisíce návštevníkov. V týchto dňoch sa na rôznej úrovni objavili príspevky na tému Návštevný poriadok. V nich sa zdôzanilo, že Návštevný poriadok každého národného parku je dokument, ktorý určuje pravidlá správania sa návštevníkov v parku a tiež definuje priestory, kde a ako možno rozvíjať aktivity turizmu.
Hor sa na Gemer za históriou, krásou i rozprávkami
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Gemer bol odjakživa našim lákadlom. Už niekoľko rokov organizuje OZ Detská železnica Košice jazdy do tohto regiónu, ktoré sa stretávajú s veľkou obľubou. Aj v sobotu 12. augusta 2017 zamierili naše kroky (či skôr kolesá) do Štítnickej doliny. Po príchode sa nám dostalo vrelého a autentického milého uvítania od zástupcov bývalého kráľovského mesta Štítnik. Dobové kostýmy len dopĺňali tú slávnostnú atmosféru. Dlhokánsky sprievod návštevníkov sa tiahol centrom. Počas zastávok na námestí a v kostole sa hostia dozvedeli množstvo zaujímavých informácií z histórie i súčasnosti.
Ján Kekeňák s kolegom, tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom, na našich tradičných GEMER TOURS
Napísal(a) jkk
Pred „pár šesom“ som Vám poslal moje tohoročné fotografie z Muránskej Dlhej Lúky. Minulý týždeň som bol s kolegom tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom na našich tradičných GEMER Tours (myslím, že 14. ročník). Na druhý pokus sme zhora – dolu prešli Čertovu dolinu zo Zbojskej smerom do Tisovca, z ktorej sme potom vyšli na „vyšný“ viadukt, ktorý v rámci úpravy cesty Brezno-Tisovec nadstavili a novú časť cesty vyrúbali popod „modrú“ - novú časť viaduktu. Strieľať nemohli ...
Išli sme po trase Muránska Dlhá Lúka – Turčok – Železník/Sirk – Rákoš – Nandraž – Jelšava – Muránska Dlhá Lúka. Zo Železníka sme videli (dokonca aj fotoaparát) Kráľovu hoľu a aj Ďumbier.
V Červeňanoch sme navštívili hrob „údajnej“ milenky cára Ferdinanda Coburga. S jeho vnukom Simeonom II. som si vlani podal ruku, dostal som autogram a zotrvali sme v krátkom, srdečnom rozhovore ... ;-)
V Rákoši sme do gotického kostola nemohli, lebo bola nedeľa, 11:45 a nechceli sme rušiť pri nedeľnom obede ...
Nandraž je nádherne „utopený“ medzi vŕškami.
Chlapci z firmy Vertigo vraveli, že na takej "colingavej" veži ešte nepracovali ... Pred kostolom rástla lipa, do ktorej sa pustilo imelo a búrala múrik, tak bola "pred pár
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.