Príroda (46)
V Banskej Bystrici vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva
Napísal(a) L. Tettingerová
Aj keď je práve obdobie intenzívnej jarnej výsadby po celom Slovensku, ktorá je kľúčová pre obnovu a udržateľnosť lesov, štátny podnik LESY SR prišiel symbolicky vysadiť strom aj do srdca mesta Banská Bystrica. Vznikol tak nový prírodný prvok, ktorý bude súčasťou identity verejného priestoru, kde má štátny podnik svoje sídlo. Výsadba lipy zároveň nadväzuje na dlhodobú snahu LESOV SR prinášať prírodu bližšie k ľuďom – nielen v lesoch, ale aj v mestskom prostredí.
Pri príležitosti Festivalu jarnej záhrady – Gardeniáda, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva. Tento symbolický čin sa uskutočnil priamo v parku pod pamätníkom SNP, v blízkosti sídla generálneho riaditeľstva LESY SR.
„Vysadením lipy chceme zanechať živý odkaz v meste, kde sídli generálne riaditeľstvo LESY SR. Je to symbol spojenia medzi mestom, prírodou a lesníkmi – tradícia, ktorá rastie s každým novým stromom,“ uviedol Ing. Ján Mizerák, obchodný riaditeľ štátneho podniku.
Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen spôsobom života a výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bola vo februári 2025 sprístupnená výstava „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstavuje fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku.
Fascinujúci noční lovci – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku
Napísal(a) S.Tóth
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 13. februára 2025 o 16:00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „V moci noci“, ktorá návštevníkom predstaví fascinujúcich nočných lovcov – druhy sov, ktoré hniezdia na Slovensku. Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku. Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.
Mesiac júl je známy aj ako „Júl bez plastov“. Ide o celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2011 a ktoré každoročne zapája milióny ľudí z celého sveta do znižovania množstva plastového odpadu. Júl bez plastu dáva priestor pre kreatívne a praktické nápady, ako znížiť využívanie plastov v každodenných situáciách a súčasne zvýšiť povedomie o dopade plastového znečistenia na životné postredie. Každoročne pomáha miliónom ľudí zapojiť sa do zníženia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie a zdravšie životné prostredie a udržateľné komunity. Navyše drobné čiastočky rozpadajúceho sa plastu, tzv. mikroplasty, možno dnes nájsť úplne všade – v pôde, vode aj v telách zvierat a ľudí. Účasť na tejto výzve je len malým krokom pre jednotlivcov, ale môže znamenať veľký prínos k zlepšeniu životného prostredia na globálnej úrovni. Pridajte sa aj vy k iniciatíve „Júl bez plastov“ (v angličtine Plastic Free July) a zmenami znížte množstvo plastového odpadu, ktorý produkujete. A to nielen v júli, ale aj po celý rok, či po celý život. Inšpirovať sa môžete uvedenými tipmi.
V stredu 3. júla 2024 vyštartuje na svoju trasu prvá Zbojnícka strela tohto leta. Návštevníci sa môžu tešiť na jazdu zážitkovým červeným autobusom na troch tematických trasách naprieč celým regiónom. Výlety Zbojníckou strelou sú ideálnou príležitosťou pre objavovanie kultúrneho a prírodného bohatstva tohto nádherného regiónu.
Zbojnícka strela štartuje svoje jazdy vždy o 9.00 hod. zo Salaša Zbojská, ktorý je známy svojou autentickou atmosférou a tradičnými produktami. Na výber sú tri rôzne tematické trasy, vždy v stredu počas letných prázdnin:
Najstarší strom planéty Sekvojovec mamutí pestujú aj v Slavošovciach
Napísal(a) MG od
Medzi stromy, ktoré do 19. storočia rástli na zemeguli len v USA patrí aj Sekvojovec mamutí. Latinský názov Sequoiadendron giganteum. Donedávne nebol známy ani na Gemeri. Reč o ňom prišla nedávno aj v kontakte s jedným z mojich prispievateľov na stránku Maj Gemer Michalom Terraiom z Čiernej Lehoty. Informoval ma, že aj v našom regióne rastú stromy, ktoré neboli zastúpené medzi naším pôvodným rastlinstvom. Pred nedávnom sa mi ozval a poslal mi príspevok, ktorého autorom nebol nik iný, ako náš dobre známy predseda predstavenstva Lesného družstva v Slavošovciach pán Rudolf Pažitka. Poznáme ho ako všestranného človeka, ktorý sa vie pohybovať nielen v lesníctve, ale aj v kultúre. Viackrát sme sa o ňom všeličo zaujímavého dozvedeli i na našej stránke. V najnovšej informácii stručne uviedol:
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Banská a úpravnícka činnosť v okolí rieky Slaná a ich vplyv na životné prostredie, v úseku medzi jej prameňom a Rožňavou
Napísal(a) O. Rozložník
Vysvetlívky k mape:
1 – Ložisko Cu rudy "Za Skalou".
2 – Ložisko Fe rúd "Július – Romoková".
3 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Vlachovo – Karlova huta.
4 – Ložisko Fe rudy Ignác.
5 – Ložisko Fe rudy Manó.
6 – Ložisko Fe rudy Gabriela.
7 – Odkalisko Fe rúd z úpravy Fe rúd Nižná Slaná závod.
8 – Ťažba a úpravňa talcu (mastenca) pri Gemerskej Polome.
9 – Ložisko Hg rudy, Svätá Trojica.
10 – Úpravňa a pražiace pece Fe rúd Mária baňa.
11 – Banské diela v okolí vrchu Turecká a výtok banskej vody.
12 – Ložisko polymetalických rúd Mária baňa.
13 – Výtok z dopravného prekopu.
14 – Lokality skládok flotačného odpadu.
15 – Skládka stavebného odpadu z flotačnej úpravne z ložiska talcu pri Gemerskej Polome.
Poznámka: Súčasne sa nerastná surovina ťaží len na ložisku označenom č. 8 a už roky sa plánuje reálna ťažba na ložisku Mária baňa, č. 12.
Pripravili komentované prehliadky k výstave 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Už počas vernisáže výstavy, ktorá sa uskutočnila 14. marca 2019, riaditeľka Správy CHKO Cerová vrchovina Ing. Eva Belanová avizovala komentované prehliadky k výstave pre školy i verejnosť.
V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa v priestoroch výstavy 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia komentované prehliadky s pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadky v tieto dni sú určené pre školy. V prípade záujmu je potrebné návštevu ohlásiť vopred
Viac...
Tridsiate výročie vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti uplynutia 30 rokov od vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina bola 14. marca 2019 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vernisáž výstavy s názvom „30 rokov ochrany prírody Cerovej vrchoviny“. Na jej otvorení bolo prítomných okolo 50 návštevníkov, medzi ktorými boli vzácni hostia: RNDr. Peter Baláž (námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR), primátor mesta Fiľakovo a zároveň predseda Novohrad-Nógrád geoparku, z. p. o. PhDr. Attila Agócs, odborná referentka pre územné plánovanie BBSK Banská Bystrica RNDr. Alexandra Jobová, prvá riaditeľka Správy CHKO a spoluzakladateľka CHKO RNDr. Katarína Gaálová a bývalý vedúci pracoviska Správy slovenských jaskýň v Rimavskej Sobote RNDr. Ľudovít Gaál.
Tridsiate výročie vzniku Národného parku Slovenský raj obohatia nové pravidlá i zámery
Napísal(a) MG od
Národný park Slovenský raj nie je našim Gemerčanom neznámy. Veď už aj preto, že svojou rozlohou zasahuje i na územie Gemera a pre svoju jedinečnú krásu prírody a jej výtvorov láka každoročne desaťtisíce návštevníkov. V týchto dňoch sa na rôznej úrovni objavili príspevky na tému Návštevný poriadok. V nich sa zdôzanilo, že Návštevný poriadok každého národného parku je dokument, ktorý určuje pravidlá správania sa návštevníkov v parku a tiež definuje priestory, kde a ako možno rozvíjať aktivity turizmu.
Hor sa na Gemer za históriou, krásou i rozprávkami
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Gemer bol odjakživa našim lákadlom. Už niekoľko rokov organizuje OZ Detská železnica Košice jazdy do tohto regiónu, ktoré sa stretávajú s veľkou obľubou. Aj v sobotu 12. augusta 2017 zamierili naše kroky (či skôr kolesá) do Štítnickej doliny. Po príchode sa nám dostalo vrelého a autentického milého uvítania od zástupcov bývalého kráľovského mesta Štítnik. Dobové kostýmy len dopĺňali tú slávnostnú atmosféru. Dlhokánsky sprievod návštevníkov sa tiahol centrom. Počas zastávok na námestí a v kostole sa hostia dozvedeli množstvo zaujímavých informácií z histórie i súčasnosti.
Ján Kekeňák s kolegom, tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom, na našich tradičných GEMER TOURS
Napísal(a) jkk
Pred „pár šesom“ som Vám poslal moje tohoročné fotografie z Muránskej Dlhej Lúky. Minulý týždeň som bol s kolegom tiež ex-slovnaftárom a dôchodcom na našich tradičných GEMER Tours (myslím, že 14. ročník). Na druhý pokus sme zhora – dolu prešli Čertovu dolinu zo Zbojskej smerom do Tisovca, z ktorej sme potom vyšli na „vyšný“ viadukt, ktorý v rámci úpravy cesty Brezno-Tisovec nadstavili a novú časť cesty vyrúbali popod „modrú“ - novú časť viaduktu. Strieľať nemohli ...
Išli sme po trase Muránska Dlhá Lúka – Turčok – Železník/Sirk – Rákoš – Nandraž – Jelšava – Muránska Dlhá Lúka. Zo Železníka sme videli (dokonca aj fotoaparát) Kráľovu hoľu a aj Ďumbier.
V Červeňanoch sme navštívili hrob „údajnej“ milenky cára Ferdinanda Coburga. S jeho vnukom Simeonom II. som si vlani podal ruku, dostal som autogram a zotrvali sme v krátkom, srdečnom rozhovore ... ;-)
V Rákoši sme do gotického kostola nemohli, lebo bola nedeľa, 11:45 a nechceli sme rušiť pri nedeľnom obede ...
Nandraž je nádherne „utopený“ medzi vŕškami.
Chlapci z firmy Vertigo vraveli, že na takej "colingavej" veži ešte nepracovali ... Pred kostolom rástla lipa, do ktorej sa pustilo imelo a búrala múrik, tak bola "pred pár


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-