Víkend patril aj jelšavským hosťom z Tótkomlóša a z Nadlaku
Napísal(a) G. Jakubecová
Spomienková svätá omša k 197. výročiu veľkého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 zasiahol mesto Jelšava rozsiahly požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami – dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Wesselényiho pre katolíkov v roku 1660, evanjelický kostol i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom a byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný veľký požiar v Jelšave.
Prešlo 197 rokov od tohto smutného požiaru a jelšavskí dobrovoľní hasiči si túto udalosť pripomenuli v nedeľu 9. augusta 2026 v miestnom Rímskokatolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla.
Život medzi regálmi: Gemerská Poloma žila knihami, hudbou aj vôňou byliniek
Napísal(a) M. Antalová
Víkend v Kaštieli Betliar: Prednáška k 500. výročiu bitky pri Moháči aj Rodinný deň v parku
Napísal(a) J. Krajčíová
Kaštieľ Betliar pripravil na posledný júlový víkend bohatý program pre milovníkov histórie aj rodiny s deťmi.
Piatok 24. júla o 17.00 h – Prednáška: 500 rokov od bitky pri Moháči
Pri príležitosti 500. výročia jednej z najvýznamnejších bitiek stredoeurópskych dejín sa v kaštieli uskutoční prednáška renomovaného historika doc. PhDr. Ivana Mrvu, CSc.
Rožňava odštartovala kultúrne leto vo veľkom štýle: Spojila skvelé jedlo, tradície a pomoc druhým
Napísal(a) MG+UI
V Jelšave slávnostne otvorili nový enviro areál spojený s Dňom rodiny
Napísal(a) G. Jakubecová
- Mestské lesy Jelšava: Zamestnanci lesov previedli deti areálom a ukázali im živé koníky, ovečky, lamy či vtáctvo.
Nový automatický externý defibrilátor aj pre obec Čierna Lehota
Napísal(a) M. Terrai
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera
Napísal(a) J. Ulický
Aj dobrovoľní hasiči sa zúčastnili na Dňoch mesta Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Presunuli sme sa na jelšavské Rybníky Lovnica za chutným obedom. Hostia z Tótkomlósa sa následne presunuli na miestny cintorín v Jelšave, kde je pochovaný evanjelický farár Pavel Walaský, ktorý pôsobil v Tótkomlósi a aj v Jelšave.
Jelšava ožila oslavami: Dni mesta pripomenuli významné výročia aj tradíciu gemerských guliek
Napísal(a) MG + AI
Piatok v znamení športu a hudby
Oslavy odštartovali v piatok 12. júna podujatím JEŠKO – Deň olympijských aktivít, ktorého súčasťou boli bežecké preteky žiakov.
Viac...
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja a Mesto Tisovec pozývajú všetkých nadšencov neprofesionálneho umenia a dobrej hudby do Daxnerovho domu v Tisovci.
V piatok 19. júna 2026 so začiatkom o 17.00 hodine sa uskutoční v tradičnom priestore už 32. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb z Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu. Podujatie nesie meno významnej osobnosti kultúrneho života nielen nášho regiónu – Jána Plichtu.
V programe sa môžete započúvať do tónov hudby v podaní dychových hudieb z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťom 32. ročníka prehliadky je Dychové zoskupenie DIKOBRASS z Banskej Bystrice. Program svojím vystúpením spestria deti z domáceho Detského folklórneho súboru Čížiček.
Objavte Gemer z novej perspektívy: Pozývame vás na otvorenie Via ferraty Hrádok
Napísal(a) AI+OD
Prijmite pozvanie na otvorenie nového turistického zážitku v srdci Gemera. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta pri Jelšave v Revúckom okrese prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, atraktívnym a najmä bezpečným spôsobom. Zažite dokonalé spojenie dobrodružstva a jedinečných výhľadov na okolitú krajinu.
Súčasťou podujatia bude oficiálne otvorenie a prvé prechody ferraty. Predstavíme vám aj ďalšie novinky, ktoré obohatia ponuku aktívneho cestovného ruchu v našom regióne.
Kedy a kde sa stretneme?
Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho opäť v Múzeu Betliar
Napísal(a) J. Krajčiová
SNM Múzeum Betliar v spolupráci so Slovenským poľovníckym zväzom, Regionálnym odborom Gemer Rožňava – Revúca, Obvodnou poľovníckou komorou Rožňava, Lesmi SR OZ Východ Rožňava a Slovenským rybárskym zväzom Rožňava organizujú najmä pre milovníkov a priaznivcov poľovníctva. 9. ročník podujatia s názvom Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, ktorý bude 6. júna 2026 v areáli kaštieľa Betliar.
Celodenné podujatie sa začína o 9:15 hod. sprievodom za zvuku fanfár. O 10:30 hod. bude Svätohubertská svätá omša.
Návštevníkov čaká bohatý program: súťaže v streľbe a vo varení guláša, vystúpenie sokoliarov, výstava psov, nebude chýbať ani lov rýb a z nich pripravené špeciality. Návštevníci môžu obdivovať i trofeje poľovníkov v okolí fontány. Novinkou bude ukážka vábenia zveri.
Víkend otvorených parkov a záhrad v Rožňave: Objavte „Oči záhrady“
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Rožňavské parky a záhrady opäť ožijú umením, hudbou, tvorivosťou a komunitnými aktivitami. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a o. z. Druživa v spolupráci s Gymnáziom P. J. Šafárika a Vzdelávacím centrom Včielka vás pozývajú na 18. ročník celoslovenskej iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad.
Tohtoročná téma „Oči záhrady“ upriamuje pozornosť na vnímanie verejného priestoru. Pozýva návštevníkov objavovať detaily, príbehy a význam zelene pre oddych, vzdelávanie a budovanie vzťahu k prírode.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-