V Jelšave slávnostne otvorili nový enviro areál spojený s Dňom rodiny
Napísal(a) G. Jakubecová
- Mestské lesy Jelšava: Zamestnanci lesov previedli deti areálom a ukázali im živé koníky, ovečky, lamy či vtáctvo.
Nový automatický externý defibrilátor aj pre obec Čierna Lehota
Napísal(a) M. Terrai
„Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta“ prináša nový zážitok v srdci Gemera
Napísal(a) J. Ulický
Aj dobrovoľní hasiči sa zúčastnili na Dňoch mesta Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Presunuli sme sa na jelšavské Rybníky Lovnica za chutným obedom. Hostia z Tótkomlósa sa následne presunuli na miestny cintorín v Jelšave, kde je pochovaný evanjelický farár Pavel Walaský, ktorý pôsobil v Tótkomlósi a aj v Jelšave.
Jelšava ožila oslavami: Dni mesta pripomenuli významné výročia aj tradíciu gemerských guliek
Napísal(a) MG + AI
Piatok v znamení športu a hudby
Oslavy odštartovali v piatok 12. júna podujatím JEŠKO – Deň olympijských aktivít, ktorého súčasťou boli bežecké preteky žiakov.
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja a Mesto Tisovec pozývajú všetkých nadšencov neprofesionálneho umenia a dobrej hudby do Daxnerovho domu v Tisovci.
V piatok 19. júna 2026 so začiatkom o 17.00 hodine sa uskutoční v tradičnom priestore už 32. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb z Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu. Podujatie nesie meno významnej osobnosti kultúrneho života nielen nášho regiónu – Jána Plichtu.
V programe sa môžete započúvať do tónov hudby v podaní dychových hudieb z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťom 32. ročníka prehliadky je Dychové zoskupenie DIKOBRASS z Banskej Bystrice. Program svojím vystúpením spestria deti z domáceho Detského folklórneho súboru Čížiček.
Objavte Gemer z novej perspektívy: Pozývame vás na otvorenie Via ferraty Hrádok
Napísal(a) AI+OD
Prijmite pozvanie na otvorenie nového turistického zážitku v srdci Gemera. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta pri Jelšave v Revúckom okrese prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, atraktívnym a najmä bezpečným spôsobom. Zažite dokonalé spojenie dobrodružstva a jedinečných výhľadov na okolitú krajinu.
Súčasťou podujatia bude oficiálne otvorenie a prvé prechody ferraty. Predstavíme vám aj ďalšie novinky, ktoré obohatia ponuku aktívneho cestovného ruchu v našom regióne.
Kedy a kde sa stretneme?
Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho opäť v Múzeu Betliar
Napísal(a) J. Krajčiová
SNM Múzeum Betliar v spolupráci so Slovenským poľovníckym zväzom, Regionálnym odborom Gemer Rožňava – Revúca, Obvodnou poľovníckou komorou Rožňava, Lesmi SR OZ Východ Rožňava a Slovenským rybárskym zväzom Rožňava organizujú najmä pre milovníkov a priaznivcov poľovníctva. 9. ročník podujatia s názvom Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, ktorý bude 6. júna 2026 v areáli kaštieľa Betliar.
Celodenné podujatie sa začína o 9:15 hod. sprievodom za zvuku fanfár. O 10:30 hod. bude Svätohubertská svätá omša.
Návštevníkov čaká bohatý program: súťaže v streľbe a vo varení guláša, vystúpenie sokoliarov, výstava psov, nebude chýbať ani lov rýb a z nich pripravené špeciality. Návštevníci môžu obdivovať i trofeje poľovníkov v okolí fontány. Novinkou bude ukážka vábenia zveri.
Víkend otvorených parkov a záhrad v Rožňave: Objavte „Oči záhrady“
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Rožňavské parky a záhrady opäť ožijú umením, hudbou, tvorivosťou a komunitnými aktivitami. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a o. z. Druživa v spolupráci s Gymnáziom P. J. Šafárika a Vzdelávacím centrom Včielka vás pozývajú na 18. ročník celoslovenskej iniciatívy Víkend otvorených parkov a záhrad.
Tohtoročná téma „Oči záhrady“ upriamuje pozornosť na vnímanie verejného priestoru. Pozýva návštevníkov objavovať detaily, príbehy a význam zelene pre oddych, vzdelávanie a budovanie vzťahu k prírode.
Novotvorená cyklotrasa Hutniansky potok spája obce Muránska Huta a Muránska Zdychava
Napísal(a) MG od AI
Začiatkom mája t. r. sme vás informovali o otvorení Klinčiarne v rázovitej obci pod Muránskou planinou – Muránskej Hute.Dnes informáciu doplníme o novej cyklotrase, ktorá bola súčasťou spomínanej historickej Klinčiarne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Aj takouto zásluhou sa neustále stáva vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Cyklotrasa Hutniansky potok (oficiálne označovaná zelenou farbou ako cyklotrasa č. 5616) je jedným z najnovších prírastkov v regióne. Bola slávnostne otvorená 13. mája 2026 spolu s kompletne zrekonštruovanou historickou budovou Klinčiarne v obci Muránska Huta.
Viac...
Pre turistov znovu otvorili priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne
Napísal(a) MG od
Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom raji na severe hraníc rožňavského okresu, patrí medzi svetové prírodné unikáty zapísané do UNESCO a každoročne otvára svoje priestory pre turistov 15. mája. Tak tomu bolo aj tohto roku. Pre každého turistu, nielen z tohto regiónu, býva jedinečným zážitkom návšteva tohto jaskynného systému. Spomínam si aj ja na moje prvé bojazlivé kroky ako 6-ročného žiaka obecnej školy, ktorý s veľkou úctou kráčal tajomnými a chladnými priestormi. Bolo to veľmi neobyčajné, ako v rozprávke kráčať za neznámymi hrdinami Snehulienkou a Mrázikom. Odvtedy sa v areáli jaskyne i pred ním veľa zmenilo v prospech návštevníkov.
Dnes, keď vystúpime k Dobšinskej ľadovej jaskyni, len ťažko si dokážeme predstaviť, že pred 3 miliónmi rokov ňou tiekla rieka Hnilec, ktorá dnes má koryto oveľa nižšie i ďalej od
Navždy sa lúčime s Boženou Čapovou z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš, brat
Každý človek sa vo svojom živote musí vysporiadať aj so smutnými udalosťami, medzi ktorými má významný podiel úmrtie v rodine.
S takouto smutnou udalosťou sa musím vyrovnať v týchto dňoch aj ja.
V sobotu 9. mája 2026 tento svet opustila moja sestra Božena Čapová vo veku nedožitých 83 rokov.
Veľmi ťažko znášam jej odchod, veď bola mojou mladšou sestrou. Predpokladal som, že ona sa bude lúčiť so mnou a nie naopak. Ale nie je vždy samozrejmosťou, že mladší odprevádzajú do večnosti svojich rodičov a starších príbuzných.
Pohreb a posledná rolúčka s mojou zosnulou sestrou sa uskutoční v stredu 13. mája 2026 o 15.00 hodine v Dome smútku v Rožňavskom Bystrom.
Spomienky na hrdinov z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od - Ž. Gonosová
V týchto dňoch si celý svet pripomína 81. výročie víťazstva nad fašizmom. Oslavy na počesť tohto výročia sa konajú aj na hornom Gemeri v mesiaci máj. Pamiatky na oslobodenie máme takmer v každej obci nášho regiónu. Pietnou spomienkou na túto veľkú udalosť si pripomínajú aj v obci Rožňavské Bystré. Vráťme sa k udalosti, o ktorej napísala aj bývalá starostka tejto obce, pani Želmíra Gonosová. Jej príspevok na našej stránke začína: " ... V našej malej obci Rožňavské Bystré máme pochovaných štyroch padlých účastníkov SNP – Ján a Pavol Belákovci, Ondrej Gallo-Krajný a Štefan Kalický. V obci žije priama príbuzná jedného z nich – dcéra Ondreja Gallu, pani Mária Lengová. Oslovila som ju, či by niečo nepovedala o svojom otcovi, ktorého stratila ako dvojročné dieťa. Slovo dalo slovo a pani Lengová prišla na Obecný úrad, kde so sebou doniesla fotografie svojho otca, napísaný životopis a s láskou, ale aj so slzami v očiach hovorila o svojom nepoznanom otcovi.
Spoločná minulosť mesta Rožňava a jeho biskupstva existuje štvrťstoročie
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a Biskupský úrad v Rožňave pozývajú na výstavu 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Výstava bude sprístupnená verejnosti od 14. mája do 3. júna 2026 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostná vernisáž sa uskutoční 14. mája 2026 o 16.00 hod. ako sprievodné podujatie Župných dní Košického samosprávneho kraja. Výstava prináša jedinečný pohľad na historický vývoj Rožňavy v kontexte významného jubilea – 250 rokov od založenia Rožňavského biskupstva v roku 1776. Toto výročie predstavuje príležitosť pripomenúť si kľúčové momenty, osobnosti a udalosti, ktoré formovali mesto nielen po duchovnej, ale aj kultúrnej a hospodárskej stránke.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-































