Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat

Rimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.

Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.

streda, 18 máj 2022 13:36

Rožňavské deti zažijú aktívny týždeň

Napísal(a)
Rožňavské deti zažijú aktívny týždeň

V Baníckom múzeu v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, sa každoročne koná podujatie známe ako Deň detí. Múzejníci ale túto myšlienku rozvinuli a už o pár dní mladí návštevníci zažijú TýžDEŇ detí. Konať sa bude od 30. mája do 3. júna v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, ako aj v Zážitkovom centre SENTINEL.
„Pre všetkých, ktorí sa zapoja do TýžDŇA detí máme pripravený bohatý a atraktívny program, v ktorom, okrem iného, určite nebude chýbať ani jazda banským vláčikom do štôlne Alexander,“ dodal riaditeľ múzea, Pavol Lackanič.

Šikovné ruky pani Osvaldovej z Gemerskej Polomy

Voľakedy stačilo, aby v obci tiekol potok, bola vo dvore studňa a v deň Veľkonočného pondelka nik nehľadel na to či je chladno, či svieti slnko alebo nebodaj aj nejaké vločky z oblohy padajú a každá žena, dievka – mladá, či staršia, všetky skončili poriadne zmáčané. Dnes okrem „vodnej sprchy“ sa dievčiny pokropia aj peknou vôňou, a tak domácich oblievačov poriadne pohostíme a obdaríme. Častokrát sú to aj kraslice, zdobené rôznymi technikami. Aj v našej obci sme objavili paniu, ktorá už od Vianoc s celou rodinou pripravuje všetko potrebné, aby kúpači odišli s poriadnou „výslužkou“. Pozývame vás na malú prehliadku tejto inšpirujúcej krásy.

V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja pani Beáty Zacharovej

Na samom začiatku módy bol figový list. Nosila ho Eva a zviedla Adama: ochutnal zakázané ovocie. Vzápätí ich vyhnali z raja... Od tých čias sa často stáva, že zakázané ovocie najlepšie chutí a pripomína v niečom stratený raj.
V piatok večer 6. mája 2022 sme v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej prezentovali textilné výtvory vyšlé zo šijacieho stroja... Plody práce šikovných rúk, tvorivého ducha a výtvarného vkusu. Otvorili sme výstavu artefaktov, ktoré vyprodukovala za dva roky jediná šikovná dáma, keď sa nenechala nikým a ničím odradiť, ale naopak – nechala sa unášať vlastnou fantáziou a viedla svoje šikovné prsty invenčne a s láskou. K materiálu i k ľuďom, na ktorých už pri šití myslela.

sobota, 07 máj 2022 14:04

Oslavy sv. Floriána v Plešivci

Napísal(a)
Oslavy sv. Floriána v Plešivci

Obec Plešivec a Dobrovoľný hasičský zbor v Plešivci zorganizovali v piatok 6. mája 2022 oslavy sv. Floriána vo dvore kultúrneho domu. Deti z Materskej školy a škôl v obci sa striedali v hodinových intervaloch. Všetky skupiny detí boli privítané, bol vysvetlený význam sviatku sv. Floriána – patróna hasičov a záchranárov. Svoju techniku prezentovalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Rožňave, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Plešivci a dobrovoľné hasičské zbory okresov Rožňava a Revúca – Plešivec, Silica, Slavošovce, Jelšava a Gemerská Ves. Deti si mohli popozerať hasičské a policajné autá, mohli si vyskúšať „hasenie požiaru hotela“ a prezrieť si výstavu hasičských áut lepených z papiera.
Blížil sa čas obeda, kedy bolo prítomných najviac detí, a vtedy domáca jednotka vykonala ukážku hasebných prác z CAS 15 IVECO DAILY. Hasil sa „záhradný domček“ na dvore kultúrneho domu.

DIVADELNÉ OZVENY – po 47. ročníku Zochovej divadelnej Revúcej

Po víkendovej divadelnej prehliadke sa vraciame fotografiami k predstaveniam a sprievodným aktivitám tradičnej prehliadky neprofesionálneho divadla.

Sviatok divadla sa začína

Cez víkend sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej (doslova) odohrala 47. ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA, čo je tradičná krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho divadla . Spoločne ju otvorili riaditeľky – Ing. Karin Kilíková z MsKS v Revúcej a Mgr. Darina Kišáková z GMOS Rimavská Sobota. Pripomenuli nedávnu storočnicu od úmrtia Ivana Branislava Zocha, profesora revúckeho Prvého slovenského gymnázia, ktorý bol mimoriadnym pedagógom i zakladateľom slovenskej divadelnej tradície v Gemeri. Zároveň sa dámy poďakovali za obetavú aktivitu v ochotníckych súboroch v našom regióne.

Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej

Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.

Keď v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj krasokorčuliar Karol Divín

V letných mesiacoch jún až august 1947 – 1952 v Dobšinskej ľadovej jaskyni trénoval aj Karol Divín spolu s inými krasokorčuliarmi z Bratislavy a Prahy.
Systém bol taký, že 2 dni sa korčuľovalo a tretí deň bol voľný pre obnovu ľadu.
Každý rok musel jeho otec Anton Divín, tréner, vybavovať povolenie, aby mohli v jaskyni trénovať.
Koncom mája 1950 požiadal predseda Krajského národného výboru Košiciach Chudík predsedu ONV v Rožňave Lacha vo veci udelenia súhlasu pre krasokorčuliarov, mladých nádejných reprezentantov ČSR, aby mohli počas letných mesiacov trénovať na prírodnom ľade v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Išlo o členov JTO Sokol Bratislava – Grožajovú, Strakovú, Knapovú, Andrlíkovú a Divína.

Prvé ľadové slávnosti v Dobšinskej jaskyni boli pred 129 rokmi

Dobšinská ľadová jaskyňa sa čoskoro po objavení v roku 1870 stala obľúbeným výletným miestom. Už v roku 1871 bola sprístupnená a od roku 1881 elektricky čiastočne osvetlená. Popularitu jaskyne chcel pozdvihnúť Mikuláš Marko aj pomocou korčuľovania v nej a organizovaním letnej súťaže v krasokorčuľovaní.

Mikuláš Marko, rožňavský rodák, publicista, syn známeho majiteľa manufaktúry na výrobu kože Jozefa Marka, sa ako milovník a propagátor Gemera sústavne usiloval o zviditeľnenie jeho pamätihodností. Bol dopisovateľom do viacerých periodík, ako pravý kronikár neustále informoval verejnosť o aktuálnom dianí na Gemeri. Zároveň bol aj priaznivcom korčuliarskeho športu. Dňa 28. januára 1889 sa stal majstrom Uhorska v rýchlokorčuľovaní. Diplom o udelení titulu rýchlokorčuliarskeho majstra Uhorska mu bol udelený dňa 31. januára 1889.

Takto vypadá rieka Slaná 5 km od vyústenia banskej vody z bane Siderit v Nižnej Slanej.

Rieka Slaná sa v polovici februára sfarbila dočervena. Situáciu na rieke Slaná monitorujú Okresný úrad (OÚ) Rožňava, Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) i štátny podnik Rudné bane.

Príčinou je vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná v okrese Rožňava. Potvrdil to štátny podnik Rudné bane.

Železité vody

„Táto baňa sa pomaly zatápala, pred dvoma týždňami to začalo vytekať. Spodné banské vody sú železité, spôsobuje to sfarbenie vody dočervena,“ povedal starosta obce Tibor Jerga.

Strana 1 z 110