Nemocnice (78)
Týždeň dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava: S pacientmi si gymnazisti zahrajú aj basketbal
Napísal(a) J. Fedáková
V rámci prebiehajúceho Týždňa dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava viacero aktivít, ktoré majú spríjemniť prostredie nemocnice aj dni pacientov. Chystá sa skrášľovanie okolia nemocnice, vystúpenie pre pacientov či spoločný basketbal! Program odštartuje v stredu (20.5.), keď od 9.30 hod. prídu na dobrovoľnícku brigádu študenti rožňavského gymnázia v rámci projektu Krajší deň. Približne desať dobrovoľníkov sa počas dvoch hodín zapojí do úpravy areálu nemocnice – vyčistia okolie, pozametajú, vysadia kvety a pomôžu so skrášlením prostredia nemocnice. Vo štvrtok (21.5.) o 10.00 hod. sa v nemocnici uskutoční kultúrne vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Pacienti, ktorým to zdravotný stav dovolí, si budú môcť pozrieť tance a spev v podaní mladých umelcov.
Počet darcov krvi v rožňavskej nemocnici za minulý rok stúpol o 19 %
Napísal(a) B. Krejčíová
Rožňava, 20. marca 2026 - V rožňavskej nemocnici medziročne stúpol počet darcov krvi až o 19 %. Značný nárast zaznamenali aj pri skupine prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 14 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali približne 910 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2146 odberov krvi. To, že myšlienka darovania krvi má silu inšpirovať ďalších ľudí, dokazuje aj výrazný nárast počtu prvodarcov. V minulom roku prišlo na rožňavskú transfúzku darovať krv prvýkrát v živote 152 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2024 až 14% nárast.
Rožňavská nemocnica použila pri operácii ramena inovatívny titánový klinec
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava 11. marca - Nemocnica Penta Hospitals Rožňava úspešne zrealizovala operáciu ramena s použitím inovatívneho klinca z titánovej zliatiny. Moderný implantát Affixus Natural Nail Proximal Humeral od spoločnosti Zimmer Biomet zatiaľ nebol dostupný na Slovensku a rožňavská nemocnica je tak prvým zdravotníckym pracoviskom, ktoré tento implantát u nás využilo v klinickej praxi. Implantát je určený na stabilizáciu rôznych typov zlomenín v hornej časti ramennej kosti. Operáciu na chirurgickom oddelení rožňavskej nemocnice podstúpila 70-ročná pacientka so zlomeninou tela ramennej kosti, ktorú utrpela pri páde.
„Vzhľadom na typ zlomeniny sme sa rozhodli, že pacientka je vhodná práve na použitie tohoto implantátu. Do ramennej kosti bol zavedený titánový klinec,
V minulom roku spoločne darovali 1027 litrov nádeje * Pozvánka na Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 9. február 2026 - V rimavskosobotskej nemocnici medziročne stúpol počet odberov krvi o 8 %. O niečo vyšší nárast tvorila aj skupina prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 15 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali 1027 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2 283 odberov krvi, pričom 1 597 odberov bolo od mužov a 686 odberov tvorili ženy. To, že myšlienka darovania krvi má silu
Na všetkých lôžkových oddeleniach Nemocnice Penta Hospitals Rožňava platí od 4. februára 2026 zákaz návštev. Dôvodom je nepriaznivá epidemiologická situácia a zvýšený výskyt respiračných ochorení.
Výnimku zo zákazu návštev majú pacienti v terminálnych štádiách ochorenia a iné závažné prípady, pri ktorých je návšteva možná výlučne so súhlasom primára príslušného oddelenia. Rovnako sa obmedzenie nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim; osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode; osobu sprevádzajúcu pacienta pri prepustení z nemocnice.
Zákaz návštev platí od 4. februára 2026 až do odvolania.
Počas Vianoc pribúda pacientov na pohotovostiach. Lekár z urgentu ocení aj kontakt na diaľku
Napísal(a) M. Štepianský
Vianočné sviatky sú obdobím pokoja, ale aj zvýšeného náporu na pohotovosti. Preplnené čakárne, niekoľkohodinové čakanie a stres sú realitou, ktorú poznajú lekári aj pacienti. Riešením, ktoré pomáha znížiť preťaženie urgentných príjmov a pohotovostí, je konzultácia s lekárom na diaľku.
„Ako lekár na urgentnom príjme oceňujem, keď pacient s ľahším zdravotným problémom najskôr využije možnosť spojiť sa s lekárom na diaľku. Pomáha nám to sústrediť sa na skutočne vážne prípady, šetriť čas aj kapacity a znižovať preplnenosť čakární. Vďaka tomu sa vyhneme zbytočnému stresu, minimalizujeme riziko šírenia infekcií a pacient dostane rýchlu odbornú radu bez dlhého čakania. Počas sviatkov je to obrovská pomoc – pre nás aj pre pacientov,“ hovorí Jozef Fatrsík, primár urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Galanta, ktorý je zároveň aj námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť v nemocnici.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Sestra Judita Mlynáriková z rožňavskej nemocnice získala ocenenie Biele srdce
Napísal(a) B. Ovečková
Vedúca sestra urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Rožňava, PhDr. Judita Mlynáriková, MPH, si 16. mája 2025 prevzala počas slávnostného galavečera ocenenie Biele srdce, ktoré udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier. Tohto roku udelili toto ocenenie 29 laureátkam v troch kategóriách – sestra v praxi, sestra manažérka a sestra pedagóg z celého Slovenska.
Symbol Bieleho srdca predstavuje celosvetovo uznávaný znak sesterskej profesie – jeho tvar vyjadruje ochotu pomáhať, ľudskosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Biela farba symbolizuje jednotu a otvorenosť voči všetkým ľuďom – rovnako, ako sestry s veľkým srdcom prijímajú každého pacienta s rešpektom, empatiou a porozumením.
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
Napísal(a) Bianka Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Novoročné bábätká roku 2025 v Rimavskej Sobote a v Rožňave
Napísal(a) Bibiána Ovečková
Začiatok nového roka vždy prináša nádej na lepšiu budúcnosť. Nový život, čistú stránku a nekonečný potenciál, ktorý nový rok môže priniesť, symbolizujú aj prvé bábätká roku 2025. Snáď práve tento moment bude predzvesťou krásnych vecí, ktoré nás čakajú.
Ako informovala marketingová špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková prvé bábätko sa v Rimavskej Sobote narodilo 1. januára 2025 o 00:10 hod. Je to dievčatko, ktoré dostalo meno Mária. "Dievčatko dostalo meno Mária a narodila sa o 00:10 hod. mamičke z obce Janice. Jej pôrodná hmotnosť je 2550 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj dievčatko sú zdravé a v poriadku," potvrdila Ovečková.
Viac...
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Pre pacientov po cievnej mozgovej príhode pripravili v rimavskosobotskej nemocnici Deň otvorených dverí
Napísal(a) B. Krejčíová
Spasticita je porucha, ktorá ovplyvňuje ovládanie svalov, spôsobuje tuhosť či kŕče. Častokrát sa prejavuje u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Mnoho z týchto pacientov nie je dostatočne informovaných o spôsoboch, ako sa dá spasticita liečiť. Práve preto pre nich rimavskosobotská nemocnica v spolupráci s OZ Život po porážke pripravili v neurologickej ambulancii Deň otvorených dverí.
Cieľom tohto dňa je pomôcť pacientom po cievnej mozgovej príhode v diagnostike možnej spasticity a odporučení ďalšieho postupu, prípadne liečby.
Radi by sme Vás preto pozvali na Deň otvorených dverí – Liečba spasticity po cievnej mozgovej príhode, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 7. novembra od 13.00 do 16.00 hod. v neurologickej ambulancii rimavskosobotskej nemocnice. (neurologická ambulancia na 2. poschodí, Neuropsychiatrický pavilón na Kraskovej 1 v Rimavskej Sobote).
V rimavskosobotskej nemocnici otvorili nové darcovské centrum
Napísal(a) B, Krejčíová
Špičkové medicínske vybavenie, moderné priestory, prísny systém kontroly či nový objednávací systém. Nemocnica Penta Hospitals Rimavská Sobota otvorila nové darcovské centrum. Darcovia krvi, ktorí pomáhajú zachraňovať životy mnohých pacientov, tak teraz trávia čas v kompletne vynovených priestoroch, ktoré sú pre nich komfortnejšie a s radosťou sa do nich vracajú. Rekonštrukčné práce trvali približne štyri mesiace a investovalo sa do nich približne 125 000 eur.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia darcovského centra ocenili aj dvoch dlhoročných darcov, ktorí krv vo svojom živote darovali už viac ako 100-krát. Peter Lecső absolvoval už 125 odberov a Branislav Bakša 120 odberov.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí. Na svet prišlo 470 chlapcov a 437 dievčat. Desať mamičiek si z pôrodnice odnieslo dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Natália a Ema. U chlapcov zase dominovali Tobias, Brandon a Sebastián.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rimavskosobotskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Lara Alexandra. Narodila sa 1. januára o 7.45 hod. Po narodení malá Lara Alexandra vážila 3070 g a merala 49 cm.
Zdravotníci v rimavskosobotskej pôrodnici počas minulého roka zvládli aj niekoľko náročných pôrodov.
„Jedným z nich bola aj záchrana druhorodičky, u ktorej sa obyčajný pôrod skomplikoval a bol nutný cisársky rez.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.