Nemocnice (80)
V revúckej nemocnici slávnostne otvorili zrekonštruovaný pavilón pre dlhodobo chorých
Napísal(a) MG
Rimavskosobotská nemocnica pozýva budúce aj čerstvé mamičky na piknik o dojčení
Napísal(a) Jana Fedáková
Týždeň dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava: S pacientmi si gymnazisti zahrajú aj basketbal
Napísal(a) J. Fedáková
V rámci prebiehajúceho Týždňa dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava viacero aktivít, ktoré majú spríjemniť prostredie nemocnice aj dni pacientov. Chystá sa skrášľovanie okolia nemocnice, vystúpenie pre pacientov či spoločný basketbal! Program odštartuje v stredu (20.5.), keď od 9.30 hod. prídu na dobrovoľnícku brigádu študenti rožňavského gymnázia v rámci projektu Krajší deň. Približne desať dobrovoľníkov sa počas dvoch hodín zapojí do úpravy areálu nemocnice – vyčistia okolie, pozametajú, vysadia kvety a pomôžu so skrášlením prostredia nemocnice. Vo štvrtok (21.5.) o 10.00 hod. sa v nemocnici uskutoční kultúrne vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Pacienti, ktorým to zdravotný stav dovolí, si budú môcť pozrieť tance a spev v podaní mladých umelcov.
Počet darcov krvi v rožňavskej nemocnici za minulý rok stúpol o 19 %
Napísal(a) B. Krejčíová
Rožňava, 20. marca 2026 - V rožňavskej nemocnici medziročne stúpol počet darcov krvi až o 19 %. Značný nárast zaznamenali aj pri skupine prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 14 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali približne 910 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2146 odberov krvi. To, že myšlienka darovania krvi má silu inšpirovať ďalších ľudí, dokazuje aj výrazný nárast počtu prvodarcov. V minulom roku prišlo na rožňavskú transfúzku darovať krv prvýkrát v živote 152 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2024 až 14% nárast.
Rožňavská nemocnica použila pri operácii ramena inovatívny titánový klinec
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava 11. marca - Nemocnica Penta Hospitals Rožňava úspešne zrealizovala operáciu ramena s použitím inovatívneho klinca z titánovej zliatiny. Moderný implantát Affixus Natural Nail Proximal Humeral od spoločnosti Zimmer Biomet zatiaľ nebol dostupný na Slovensku a rožňavská nemocnica je tak prvým zdravotníckym pracoviskom, ktoré tento implantát u nás využilo v klinickej praxi. Implantát je určený na stabilizáciu rôznych typov zlomenín v hornej časti ramennej kosti. Operáciu na chirurgickom oddelení rožňavskej nemocnice podstúpila 70-ročná pacientka so zlomeninou tela ramennej kosti, ktorú utrpela pri páde.
„Vzhľadom na typ zlomeniny sme sa rozhodli, že pacientka je vhodná práve na použitie tohoto implantátu. Do ramennej kosti bol zavedený titánový klinec,
V minulom roku spoločne darovali 1027 litrov nádeje * Pozvánka na Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 9. február 2026 - V rimavskosobotskej nemocnici medziročne stúpol počet odberov krvi o 8 %. O niečo vyšší nárast tvorila aj skupina prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 15 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali 1027 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2 283 odberov krvi, pričom 1 597 odberov bolo od mužov a 686 odberov tvorili ženy. To, že myšlienka darovania krvi má silu
Na všetkých lôžkových oddeleniach Nemocnice Penta Hospitals Rožňava platí od 4. februára 2026 zákaz návštev. Dôvodom je nepriaznivá epidemiologická situácia a zvýšený výskyt respiračných ochorení.
Výnimku zo zákazu návštev majú pacienti v terminálnych štádiách ochorenia a iné závažné prípady, pri ktorých je návšteva možná výlučne so súhlasom primára príslušného oddelenia. Rovnako sa obmedzenie nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim; osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode; osobu sprevádzajúcu pacienta pri prepustení z nemocnice.
Zákaz návštev platí od 4. februára 2026 až do odvolania.
Počas Vianoc pribúda pacientov na pohotovostiach. Lekár z urgentu ocení aj kontakt na diaľku
Napísal(a) M. Štepianský
Vianočné sviatky sú obdobím pokoja, ale aj zvýšeného náporu na pohotovosti. Preplnené čakárne, niekoľkohodinové čakanie a stres sú realitou, ktorú poznajú lekári aj pacienti. Riešením, ktoré pomáha znížiť preťaženie urgentných príjmov a pohotovostí, je konzultácia s lekárom na diaľku.
„Ako lekár na urgentnom príjme oceňujem, keď pacient s ľahším zdravotným problémom najskôr využije možnosť spojiť sa s lekárom na diaľku. Pomáha nám to sústrediť sa na skutočne vážne prípady, šetriť čas aj kapacity a znižovať preplnenosť čakární. Vďaka tomu sa vyhneme zbytočnému stresu, minimalizujeme riziko šírenia infekcií a pacient dostane rýchlu odbornú radu bez dlhého čakania. Počas sviatkov je to obrovská pomoc – pre nás aj pre pacientov,“ hovorí Jozef Fatrsík, primár urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Galanta, ktorý je zároveň aj námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť v nemocnici.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Sestra Judita Mlynáriková z rožňavskej nemocnice získala ocenenie Biele srdce
Napísal(a) B. Ovečková
Vedúca sestra urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Rožňava, PhDr. Judita Mlynáriková, MPH, si 16. mája 2025 prevzala počas slávnostného galavečera ocenenie Biele srdce, ktoré udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier. Tohto roku udelili toto ocenenie 29 laureátkam v troch kategóriách – sestra v praxi, sestra manažérka a sestra pedagóg z celého Slovenska.
Symbol Bieleho srdca predstavuje celosvetovo uznávaný znak sesterskej profesie – jeho tvar vyjadruje ochotu pomáhať, ľudskosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Biela farba symbolizuje jednotu a otvorenosť voči všetkým ľuďom – rovnako, ako sestry s veľkým srdcom prijímajú každého pacienta s rešpektom, empatiou a porozumením.
Viac...
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
Napísal(a) Bianka Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Novoročné bábätká roku 2025 v Rimavskej Sobote a v Rožňave
Napísal(a) Bibiána Ovečková
Začiatok nového roka vždy prináša nádej na lepšiu budúcnosť. Nový život, čistú stránku a nekonečný potenciál, ktorý nový rok môže priniesť, symbolizujú aj prvé bábätká roku 2025. Snáď práve tento moment bude predzvesťou krásnych vecí, ktoré nás čakajú.
Ako informovala marketingová špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková prvé bábätko sa v Rimavskej Sobote narodilo 1. januára 2025 o 00:10 hod. Je to dievčatko, ktoré dostalo meno Mária. "Dievčatko dostalo meno Mária a narodila sa o 00:10 hod. mamičke z obce Janice. Jej pôrodná hmotnosť je 2550 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj dievčatko sú zdravé a v poriadku," potvrdila Ovečková.
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Pre pacientov po cievnej mozgovej príhode pripravili v rimavskosobotskej nemocnici Deň otvorených dverí
Napísal(a) B. Krejčíová
Spasticita je porucha, ktorá ovplyvňuje ovládanie svalov, spôsobuje tuhosť či kŕče. Častokrát sa prejavuje u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Mnoho z týchto pacientov nie je dostatočne informovaných o spôsoboch, ako sa dá spasticita liečiť. Práve preto pre nich rimavskosobotská nemocnica v spolupráci s OZ Život po porážke pripravili v neurologickej ambulancii Deň otvorených dverí.
Cieľom tohto dňa je pomôcť pacientom po cievnej mozgovej príhode v diagnostike možnej spasticity a odporučení ďalšieho postupu, prípadne liečby.
Radi by sme Vás preto pozvali na Deň otvorených dverí – Liečba spasticity po cievnej mozgovej príhode, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 7. novembra od 13.00 do 16.00 hod. v neurologickej ambulancii rimavskosobotskej nemocnice. (neurologická ambulancia na 2. poschodí, Neuropsychiatrický pavilón na Kraskovej 1 v Rimavskej Sobote).
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-