Nemocnice (80)
V revúckej nemocnici slávnostne otvorili zrekonštruovaný pavilón pre dlhodobo chorých
Napísal(a) MG
Rimavskosobotská nemocnica pozýva budúce aj čerstvé mamičky na piknik o dojčení
Napísal(a) Jana Fedáková
Týždeň dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava: S pacientmi si gymnazisti zahrajú aj basketbal
Napísal(a) J. Fedáková
V rámci prebiehajúceho Týždňa dobrovoľníctva pripravila Nemocnica Penta Hospitals Rožňava viacero aktivít, ktoré majú spríjemniť prostredie nemocnice aj dni pacientov. Chystá sa skrášľovanie okolia nemocnice, vystúpenie pre pacientov či spoločný basketbal! Program odštartuje v stredu (20.5.), keď od 9.30 hod. prídu na dobrovoľnícku brigádu študenti rožňavského gymnázia v rámci projektu Krajší deň. Približne desať dobrovoľníkov sa počas dvoch hodín zapojí do úpravy areálu nemocnice – vyčistia okolie, pozametajú, vysadia kvety a pomôžu so skrášlením prostredia nemocnice. Vo štvrtok (21.5.) o 10.00 hod. sa v nemocnici uskutoční kultúrne vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Pacienti, ktorým to zdravotný stav dovolí, si budú môcť pozrieť tance a spev v podaní mladých umelcov.
Počet darcov krvi v rožňavskej nemocnici za minulý rok stúpol o 19 %
Napísal(a) B. Krejčíová
Rožňava, 20. marca 2026 - V rožňavskej nemocnici medziročne stúpol počet darcov krvi až o 19 %. Značný nárast zaznamenali aj pri skupine prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 14 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali približne 910 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2146 odberov krvi. To, že myšlienka darovania krvi má silu inšpirovať ďalších ľudí, dokazuje aj výrazný nárast počtu prvodarcov. V minulom roku prišlo na rožňavskú transfúzku darovať krv prvýkrát v živote 152 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2024 až 14% nárast.
Rožňavská nemocnica použila pri operácii ramena inovatívny titánový klinec
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava 11. marca - Nemocnica Penta Hospitals Rožňava úspešne zrealizovala operáciu ramena s použitím inovatívneho klinca z titánovej zliatiny. Moderný implantát Affixus Natural Nail Proximal Humeral od spoločnosti Zimmer Biomet zatiaľ nebol dostupný na Slovensku a rožňavská nemocnica je tak prvým zdravotníckym pracoviskom, ktoré tento implantát u nás využilo v klinickej praxi. Implantát je určený na stabilizáciu rôznych typov zlomenín v hornej časti ramennej kosti. Operáciu na chirurgickom oddelení rožňavskej nemocnice podstúpila 70-ročná pacientka so zlomeninou tela ramennej kosti, ktorú utrpela pri páde.
„Vzhľadom na typ zlomeniny sme sa rozhodli, že pacientka je vhodná práve na použitie tohoto implantátu. Do ramennej kosti bol zavedený titánový klinec,
V minulom roku spoločne darovali 1027 litrov nádeje * Pozvánka na Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 9. február 2026 - V rimavskosobotskej nemocnici medziročne stúpol počet odberov krvi o 8 %. O niečo vyšší nárast tvorila aj skupina prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 15 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali 1027 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2 283 odberov krvi, pričom 1 597 odberov bolo od mužov a 686 odberov tvorili ženy. To, že myšlienka darovania krvi má silu
Na všetkých lôžkových oddeleniach Nemocnice Penta Hospitals Rožňava platí od 4. februára 2026 zákaz návštev. Dôvodom je nepriaznivá epidemiologická situácia a zvýšený výskyt respiračných ochorení.
Výnimku zo zákazu návštev majú pacienti v terminálnych štádiách ochorenia a iné závažné prípady, pri ktorých je návšteva možná výlučne so súhlasom primára príslušného oddelenia. Rovnako sa obmedzenie nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim; osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode; osobu sprevádzajúcu pacienta pri prepustení z nemocnice.
Zákaz návštev platí od 4. februára 2026 až do odvolania.
Počas Vianoc pribúda pacientov na pohotovostiach. Lekár z urgentu ocení aj kontakt na diaľku
Napísal(a) M. Štepianský
Vianočné sviatky sú obdobím pokoja, ale aj zvýšeného náporu na pohotovosti. Preplnené čakárne, niekoľkohodinové čakanie a stres sú realitou, ktorú poznajú lekári aj pacienti. Riešením, ktoré pomáha znížiť preťaženie urgentných príjmov a pohotovostí, je konzultácia s lekárom na diaľku.
„Ako lekár na urgentnom príjme oceňujem, keď pacient s ľahším zdravotným problémom najskôr využije možnosť spojiť sa s lekárom na diaľku. Pomáha nám to sústrediť sa na skutočne vážne prípady, šetriť čas aj kapacity a znižovať preplnenosť čakární. Vďaka tomu sa vyhneme zbytočnému stresu, minimalizujeme riziko šírenia infekcií a pacient dostane rýchlu odbornú radu bez dlhého čakania. Počas sviatkov je to obrovská pomoc – pre nás aj pre pacientov,“ hovorí Jozef Fatrsík, primár urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Galanta, ktorý je zároveň aj námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť v nemocnici.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Sestra Judita Mlynáriková z rožňavskej nemocnice získala ocenenie Biele srdce
Napísal(a) B. Ovečková
Vedúca sestra urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Rožňava, PhDr. Judita Mlynáriková, MPH, si 16. mája 2025 prevzala počas slávnostného galavečera ocenenie Biele srdce, ktoré udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier. Tohto roku udelili toto ocenenie 29 laureátkam v troch kategóriách – sestra v praxi, sestra manažérka a sestra pedagóg z celého Slovenska.
Symbol Bieleho srdca predstavuje celosvetovo uznávaný znak sesterskej profesie – jeho tvar vyjadruje ochotu pomáhať, ľudskosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Biela farba symbolizuje jednotu a otvorenosť voči všetkým ľuďom – rovnako, ako sestry s veľkým srdcom prijímajú každého pacienta s rešpektom, empatiou a porozumením.
Viac...
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
Napísal(a) Bianka Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Novoročné bábätká roku 2025 v Rimavskej Sobote a v Rožňave
Napísal(a) Bibiána Ovečková
Začiatok nového roka vždy prináša nádej na lepšiu budúcnosť. Nový život, čistú stránku a nekonečný potenciál, ktorý nový rok môže priniesť, symbolizujú aj prvé bábätká roku 2025. Snáď práve tento moment bude predzvesťou krásnych vecí, ktoré nás čakajú.
Ako informovala marketingová špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková prvé bábätko sa v Rimavskej Sobote narodilo 1. januára 2025 o 00:10 hod. Je to dievčatko, ktoré dostalo meno Mária. "Dievčatko dostalo meno Mária a narodila sa o 00:10 hod. mamičke z obce Janice. Jej pôrodná hmotnosť je 2550 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj dievčatko sú zdravé a v poriadku," potvrdila Ovečková.
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Pre pacientov po cievnej mozgovej príhode pripravili v rimavskosobotskej nemocnici Deň otvorených dverí
Napísal(a) B. Krejčíová
Spasticita je porucha, ktorá ovplyvňuje ovládanie svalov, spôsobuje tuhosť či kŕče. Častokrát sa prejavuje u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Mnoho z týchto pacientov nie je dostatočne informovaných o spôsoboch, ako sa dá spasticita liečiť. Práve preto pre nich rimavskosobotská nemocnica v spolupráci s OZ Život po porážke pripravili v neurologickej ambulancii Deň otvorených dverí.
Cieľom tohto dňa je pomôcť pacientom po cievnej mozgovej príhode v diagnostike možnej spasticity a odporučení ďalšieho postupu, prípadne liečby.
Radi by sme Vás preto pozvali na Deň otvorených dverí – Liečba spasticity po cievnej mozgovej príhode, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 7. novembra od 13.00 do 16.00 hod. v neurologickej ambulancii rimavskosobotskej nemocnice. (neurologická ambulancia na 2. poschodí, Neuropsychiatrický pavilón na Kraskovej 1 v Rimavskej Sobote).
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-