Nemocnice (72)
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota majú nového námestníka
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 26. september 2025 – Do funkcie námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť v Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota od 1. septembra 2025 nastúpil MUDr. Dávid Ádám. V nemocnici pôsobí od roku 2014 ako lekár na chirurgickom oddelení. Na poste vystriedal MUDr. Jána Zachara, ktorý bude naďalej v nemocnici pôsobiť ako lekár špecialista v gastroenterologickej a hepatologickej ambulancii.
„Novému námestníkovi by som rád poprial veľa pracovných úspechov, dostatok síl, odhodlania a vytrvalosti pri riešení každodenných výziev. Som presvedčený, že dokáže dať nemocnici nový impulz a prinesie konštruktívne riešenia pre množstvo situácií, ktoré prináša nielen externé prostredie, ale aj vnútorné fungovanie našej nemocnice,“ uviedol Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
Sestra Judita Mlynáriková z rožňavskej nemocnice získala ocenenie Biele srdce
Napísal(a) B. Ovečková
Vedúca sestra urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Rožňava, PhDr. Judita Mlynáriková, MPH, si 16. mája 2025 prevzala počas slávnostného galavečera ocenenie Biele srdce, ktoré udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier. Tohto roku udelili toto ocenenie 29 laureátkam v troch kategóriách – sestra v praxi, sestra manažérka a sestra pedagóg z celého Slovenska.
Symbol Bieleho srdca predstavuje celosvetovo uznávaný znak sesterskej profesie – jeho tvar vyjadruje ochotu pomáhať, ľudskosť a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Biela farba symbolizuje jednotu a otvorenosť voči všetkým ľuďom – rovnako, ako sestry s veľkým srdcom prijímajú každého pacienta s rešpektom, empatiou a porozumením.
Najčastejšie mená, ktoré rodičia vybrali pre bábätká v roku 2024
Napísal(a) Bianka Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok uskutočnilo 536 pôrodov. Na svet prišlo 277 chlapcov a 261 dievčat. Až sedem mamičiek priviedlo na svet dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Ján a Jakub. U dievčat zase dominovali mená Ema, Viktória, Laura, Natália, Stela či Anna. Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Gedis, Nazira, Lorenzo, Sandžar, Miran, Larina, Nolen, Zente, Omer, Metehan, Sigrid, Chuan, Mirella, Amy, Ozan, Lussy, Nov či Daisy.
Novoročné bábätká roku 2025 v Rimavskej Sobote a v Rožňave
Napísal(a) Bibiána Ovečková
Začiatok nového roka vždy prináša nádej na lepšiu budúcnosť. Nový život, čistú stránku a nekonečný potenciál, ktorý nový rok môže priniesť, symbolizujú aj prvé bábätká roku 2025. Snáď práve tento moment bude predzvesťou krásnych vecí, ktoré nás čakajú.
Ako informovala marketingová špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková prvé bábätko sa v Rimavskej Sobote narodilo 1. januára 2025 o 00:10 hod. Je to dievčatko, ktoré dostalo meno Mária. "Dievčatko dostalo meno Mária a narodila sa o 00:10 hod. mamičke z obce Janice. Jej pôrodná hmotnosť je 2550 gramov a meria 47 centimetrov. Mamička aj dievčatko sú zdravé a v poriadku," potvrdila Ovečková.
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Pre pacientov po cievnej mozgovej príhode pripravili v rimavskosobotskej nemocnici Deň otvorených dverí
Napísal(a) B. Krejčíová
Spasticita je porucha, ktorá ovplyvňuje ovládanie svalov, spôsobuje tuhosť či kŕče. Častokrát sa prejavuje u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Mnoho z týchto pacientov nie je dostatočne informovaných o spôsoboch, ako sa dá spasticita liečiť. Práve preto pre nich rimavskosobotská nemocnica v spolupráci s OZ Život po porážke pripravili v neurologickej ambulancii Deň otvorených dverí.
Cieľom tohto dňa je pomôcť pacientom po cievnej mozgovej príhode v diagnostike možnej spasticity a odporučení ďalšieho postupu, prípadne liečby.
Radi by sme Vás preto pozvali na Deň otvorených dverí – Liečba spasticity po cievnej mozgovej príhode, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 7. novembra od 13.00 do 16.00 hod. v neurologickej ambulancii rimavskosobotskej nemocnice. (neurologická ambulancia na 2. poschodí, Neuropsychiatrický pavilón na Kraskovej 1 v Rimavskej Sobote).
V rimavskosobotskej nemocnici otvorili nové darcovské centrum
Napísal(a) B, Krejčíová
Špičkové medicínske vybavenie, moderné priestory, prísny systém kontroly či nový objednávací systém. Nemocnica Penta Hospitals Rimavská Sobota otvorila nové darcovské centrum. Darcovia krvi, ktorí pomáhajú zachraňovať životy mnohých pacientov, tak teraz trávia čas v kompletne vynovených priestoroch, ktoré sú pre nich komfortnejšie a s radosťou sa do nich vracajú. Rekonštrukčné práce trvali približne štyri mesiace a investovalo sa do nich približne 125 000 eur.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia darcovského centra ocenili aj dvoch dlhoročných darcov, ktorí krv vo svojom živote darovali už viac ako 100-krát. Peter Lecső absolvoval už 125 odberov a Branislav Bakša 120 odberov.
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rimavská Sobota sa minulý rok narodilo 907 detí. Na svet prišlo 470 chlapcov a 437 dievčat. Desať mamičiek si z pôrodnice odnieslo dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Natália a Ema. U chlapcov zase dominovali Tobias, Brandon a Sebastián.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rimavskosobotskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Lara Alexandra. Narodila sa 1. januára o 7.45 hod. Po narodení malá Lara Alexandra vážila 3070 g a merala 49 cm.
Zdravotníci v rimavskosobotskej pôrodnici počas minulého roka zvládli aj niekoľko náročných pôrodov.
„Jedným z nich bola aj záchrana druhorodičky, u ktorej sa obyčajný pôrod skomplikoval a bol nutný cisársky rez.
Prvým bábätkom na Gemeri v novom roku 2024 je Lara Alexandra z Hodejova
Napísal(a) Mg bo
Novoročné ráno roku 2024 privítalo na tento svet aj prvého novorodenca na Gemeri. Stalo sa ním dievčatko Lara Alexandra, ktorá prišla na svet v novom roku v rimavskosobotskej nemocnici. Narodila sa mamičke Alexandre z Hodejova o 07:54 h. Váži 3070 gramov a meria 49 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku. Informovala nás o tom Bibiána Ovečková, margetingová špecialistka Penta Hospitals SK, a. s.
Popoludní na Nový rok prvítali prvé dieťatko aj v rožňavskej nemocnici. Je ním dievčatko Viktória, ktorá sa narodila mamičke Veronike z Rakovnice o 15:30 h. Váži 3800 gramov a meria 50 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku. Obom mamičkám a ich dcérkam želáme v novom roku veľa zdravia, síl a šťastia, nech prinesú do svojich rodín veľa radosti.
Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave oslávila 30 rokov
Napísal(a) B. Ovečkova
Nová nemocnica v Rožňave bola slávnostne otvorená v októbri roku 1993. Otvorenie novej budovy nemocnice prinieslo rozvoj zdravotnej starostlivosti v celom regióne. Dnes je už viac ako 11 rokov nemocnica súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko, počas ktorých sa do nej preinvestovalo 12 miliónov eur. Pri tejto príležitosti sa v priestoroch mestskej radnice uskutočnila slávnostná akadémia, v rámci ktorej vedenie nemocnice venovalo špeciálne poďakovanie bývalým riaditeľom a dvom súčasným medicínskym osobnostiam rožňavskej nemocnice.
Viac...
Rimavsko-sobotská nemocnica pre mamičky pripravila piknik v tráve s laktačnou poradkyňou
Napísal(a) B. Krejčíová
Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia rimavsko-sobotská nemocnica sa rozhodla pozvať mamičky, pokojne aj s detičkami a kočíkmi, na piknik v tráve s laktačnou poradkyňou.
Pripravená je pre nich diskusia o trendoch v dojčení, správnej životospráve, technikách správneho dojčenia či o bežných problémoch mamičiek pri dojčení.
To budú hlavné témy PIKNIKU V TRÁVE S LAKTAČNOU PORADKYŇOU, ktorý sa uskutoční 3. augusta v altánku Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota o 09.30 hod. Mamičky sa budú môcť opýtať na všetko, čo ich o dojčení zaujíma, prípadne sa poradiť o nejakom svojom probléme. Okrem príjemného prostredia budú pre mamičky aj ich detičky pripravené občerstvenie a malé darčeky.
Budúce mamičky sa v rimavskosobotskej nemocnici môžu pripraviť na pokojný pôrod
Napísal(a) B. Kejčíová
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota 27. júna 2023 o 13.30 hod. pripravili pre budúce mamičky zaujímavé prednášky a ukážky, počas ktorých sa oboznámia s prípravou na pokojný pôrod. Program sa začne v zasadacej miestnosti na gynekologicko-pôrodníckom oddelení (3. poschodie – priestory psychofyzickej prípravy na pôrod). Prednášky majú pripravené dve lekárky gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia – MUDr. Michaela Sojčiaková a MUDr. Beáta Soboňová a certifikovaná lektorka psychofyzickej prípravy Erika Demkovičová. Témami sú: príznaky začínajúceho pôrodu, fyziologický pôrod či psychofyzická príprava na pôrod.
Neskôr sa mamičky zo zasadacej miestnosti presunú do altánku nemocnice, kde ich bude čakať laktačná poradkyňa Eva Baštáková.
V rimavskosobotskej nemocnici pripravili pre darcov krvi špeciálny odberový týždeň
Napísal(a) B. Krejčíová
Na budúci týždeň čaká darcov krvi v rimavsko-sobotskej nemocnici špeciálny týždeň. Informovala nás o tom, pani Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka zo Sveta zdravia. Hematologicko-transfúzziologické oddelenie Sveta zdravia Rimavská Sobota pripravilo pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi (14. jún) zaujímavý odberový deň s občerstvením a prekvapením. V tamojšej nemocnici zároveň slávnostne ocenia aj dvoch darcov krvi, ktorí prišli krv za svoj život darovať už viac ako stokrát.
Každý darca je HTO vítaný počas odberových dní, ktoré sú v pondelok a v utorok od 7.00 do 10.00 hod. a v piatok od 7.00 do 11.00 hod. Darcovia sa tiež môžu objednať na tel. čísle: 0911 780 633.
Darcovia krvi v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici zažili netradičný Valentín - na transfúzke
Napísal(a) B.
Valentínska výzdoba, tematické darčeky, sladké prekvapenia či certifikáty lásky. To všetko čakalo v dnešný „romantický“ deň na darcov, ktorí prišli darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie v rimavskosobotskej i v rožňavskej nemocnici. Spolu dnes prišlo darovať krv 42 darcov, z toho 18 bolo prvodarcov z Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave. Prvodarcovia spoznali aj svoje krvné skupiny a všetci sa spoločne zapojili do zábavného valentínskeho prieskumu, ktorý prezradí, „čo spája ľudí s rovnakými krvnými skupinami.“
Som tvoj typ?
Na prvý pohľad „zoznamková“ otázka, ktorá v tomto prípade za sebou skrýva viac.
Zdravotníci na hematologicko-transfúziologických oddeleniach sa častokrát stretávajú s tým, že darcovia nevedia, akú majú krvnú skupinu.






















__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-