1. jún – Ján Francisci Rimavský (1.6.1822 Hnúšťa – 7.3.1905 Martin) – politik, spisovateľ, publicista.
Študoval v Ožďanoch, na ev. lýceu v Levoči, v Bratislave a právo v Prešove. V Levoči pracoval ako námestník profesora na lýceu a bol predsedom v spolku Jednota, neskôr pracoval u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya, potom v Banskej Bystrici, Budíne a v Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca gymnázia. V revolúcii roku 1848 organizoval národné gardy a stal sa kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu. V roku 1861 založil prvý slovenský politický časopis Pešťbudínske vedomosti, bol predseda Národného zhromaždenia a spoluosnovateľ Memoranda národa slovenského. Vo veľkej miere sa zaslúžil o Maticu slovenskú a stal sa jej čestným predsedom. Ťažisko jeho činnosti bolo v politickom a publicistickom pôsobení. Vynikal aj ako zberateľ rozprávok a v roku 1845 vydal v Levoči zbierku povestí. V Martine založil edíciu národného zábavníka a zaslúžil sa o divadelné ochotníctvo. Vďační rodáci mu na námestí v Hnúšti pred evanjelickým kostolom (dnes námestie Janka Francisciho) odhalili v roku 1925 pomník (autor akad. sochár Vojtech Ihriský). -MM-
2. jún - Štefan Groh (2.6.1867 Velyko Berezno – 16.3. 1936 Budapešť) – reštaurátor, maliar, priemyselný výtvarník.
Maliarstvo študoval v Budapešti. Ako učiteľ kresby na rožňavskom gymnáziu sa intenzívne zaujímal o pamiatky v okolí a pravidelne podnikal cesty za ich poznaním. Tieto pamiatky preskúmaval, kopíroval a reštauroval v kostoloch v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Štítnik (kde aj architektonicky dotvoril interiér), Šivetice, Rákoš a na mnohých iných miestach na Slovensku. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Henészová pochádzala z Rožňavy. Od roku 1896 pôsobil na umeleckopriemyselnej škole v Budapešti, ale na Slovensko sa ako reštaurátor naďalej vracal. -MM-
8. jún – Gustáv Marikovský (23.3.1806 Rožňava – 8.6.1892 Rimavská Sobota) – lekár, odborný publicista.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, medicínu vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej župy, od 1850 lekár vojenskej nemocnice v Rožňave, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca, veterinárnej medicíny (ochorenia hovädzieho dobytka) a patológie (postupy pri obhliadke a pitve mŕtveho). Zaoberal sa aj liečením nákazlivých chorôb. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. -MM-
9. jún - Róbert Pobožný (30.5.1890 Tisovec – 9.6.1972 Rožňava) – cirkevný hodnostár, biskup.
Študoval a pôsobil v Rožňave. Teológiu študoval vo Viedni. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici pôsobil na biskupskom úrade v Rožňave ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník. Pápež Ján XXIII. ho menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy, ktorú spravoval až do svojej smrti. Bol známy aj tým, že v rokoch neslobody cirkvi tajne svätil kňazov. -MM-
13. jún – Ján Daniel Belák (13.6.1922 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – študent, protifašistický bojovník.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života.-MM-
19. jún – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Zážitky z prírody uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. Osem zbierok poľovníckych príbehov, záznamov priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávaní zážitkov a opisov krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. -MM-
20. jún – Matej Holko ml. (9.2.1757 Nižný Skálnik – 20.6.1832 Rimavská Baňa) – osvietenec, historik a organizátor kultúry.
Študoval v Ožďanoch, Levoči a v Bratislave, po štúdiách vo Wittenbergu pôsobil ako ev. farár v Nižnom Skálniku, Rimavskom Brezove a Rimavskej Bani, od roku 1807 ako malohontský senior. V roku 1791 založil v Pondelku Čitateľskú spoločnosť (Societas lectoria) a v roku 1808 spolu s J. Feješom založil v Nižnom Skálniku Učenú spoločnosť malohontskú a jej ročenku Solennia. Tam uverejnil viacero štúdií sociálno-politickej, literárno-historickej a estetickej povahy. Venoval sa aj otázkam školstva a vzdelávania, písal a prekladal veršované modlitby a veľký význam mal ako organizátor a iniciátor literárneho a vedeckého života. -MM-
21. jún – Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.6.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnosti Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na novšiu budovu prvého slovenského gymnázia a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, kde aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal aj v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. -MM-
21. jún - Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od roku 1960 majster ľudovej umeleckej výroby, od roku 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. -MM-
22. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle. Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. -MM-
30. jún - Ján Pavel Tomášek (30.6.1802 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 8.11.1887 v Budapešť) – národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg, historik.
Študoval v rodisku, v Jelšave, Rožňave, Kežmarku a na ev. teologickej fakulte vo Viedni a v Halle. Je autorom historického spisu Pamäti jelšavské a muránske (1829), kde priblížil dejiny od rímskych čias po 19. storočie a podáva cenné poznatky o veľkomoravských a husitských tradíciách v Gemeri. Ako pedagóg pôsobil v Levoči, Košiciach, Pešti. Zúčastňoval sa na riadení školských záležitostí, staral sa o riešenie sociálnych otázok pedagógov i študentov, vystupoval na obranu slovenčiny. Bol aj literárne činný ako básnik, prozaik, prekladateľ a publicista. Bol riadnym členom Matice slovenskej. Od roku 1871 bol predsedom slovenského speváckeho spolku v Pešti. V roku 1985 vydala Gemerská vlastivedná spoločnosť publikáciu Edmunda Hlebu Básne a listy Jána Pavla Tomášeka. -MM-