Belákovci (8)
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Marian Slavkay
Každý rok koncom októbra si na Gemeri pripomíname tragickú udalosť z čias SNP, keď pri výbuchu v areáli Slavošovských papierní zahynuli mnohí partizáni, medzi nimi aj moji dvaja bratranci Belákovci z Rožňavského Bystrého. Rozhodol som sa, že o nich a o celej rodine Belákovcov vyhľadám podrobnejšie informácie, až po veľmi smutné a tragické udalosti, ktoré túto rodinu postihli. Zameral som sa na zdokumentovanie života rodiny, obrátil som sa na jej potomkov a z ich spomienok a rozprávania a z ďalších získaných informácií vznikol tento príbeh.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - II
Napísal(a) M. Slavkay
Študijný rok 1943-1944
Po návrate do Bratislavy sa na internáte v Horskom parku viedli celovečerné diskusie o situácii na rôznych frontoch v Sovietskom zväze. Hitler otvoril nové fronty na západe Európy. Tvrdý boj s Veľkou Britániou, vpád do Francúzska a boje v Afrike. Tým pádom sa znásobili náklady na zásobovanie armády, náklady na zbrane, tanky, lietadlá. „Velikáš“ Hitler, presvedčený o neporaziteľnosti Nemecka, sa dostal do šlamastiky a neustále stúpal z kaluže do blata. Postupne svojimi bláznivými rozkazmi vykopával pre „Tretiu ríšu“ hlboký hrob a totálnu porážku Nemecka. U študentov sa utvorila skupina, ktorá bola proti režimu klérofašistického Slovenského štátu na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Nemohli súhlasiť s tým, že vysoký predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi, hlásajúci v kostoloch lásku medzi ľuďmi, posiela na frontové jatky s vlastným požehnaním bojové jednotky mladých vojakov na pomoc nemeckej fašistickej armáde.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - III.
Napísal(a) M. Slavkay
Prvá obeť nášho príbehu
(Výpoveď dcéry Ladislava Kalického Mgr. Magdy Krejzlovej-Kalickej.)
Ladislav Kalický bol nadporučík Slovenskej armády v zálohe. Patril do posádky Vojenského veliteľstva v Brezne. Z veliteľstva dostal výzvu, aby bol v pohotovosti, lebo má byť povolaný k vojsku. Laco začal konať. Zobral manželku s dcérkou Magdou a ročným synčekom Igorom a odviezol ich ku svojej mamke do Podbrezovej. Uvažoval, že keď bude slúžiť v Brezne bude bližšie ku svojej rodine v Podbrezovej. Potom sa vrátil do Dobšinej a vyčkával. Dňa 3. septembra 1944 dostal rozkaz z vojenskej posádky, že má zobrať dvoch ranených vojakov z Dobšinej a dostaviť sa aj s nimi na posádku v Brezne.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - IV
Napísal(a) M. Slavkay
Tragická udalosť v Slavošovských papierňach
(Prevzaté z článku Dr. Milana Sajenka.)
V deň 23. októbra 1944 odišli partizáni do bojovej akcie v okolí Henckoviec. Chystali sa pod Macovým vŕškom zastaviť nemeckú kolónu, postupujúcu z Rožňavy do Dobšinej. Prepad bol úspešný, nepriateľ utrpel značné straty a musel ustúpiť. Partizáni sa vracali autobusom Sauer Diesel z linky Poprad - Dobšiná, ktorý používali na dopravu, keď odchádzali niekde na akciu. Na streche autobusu hliadkoval jeden člen skupiny s ľahkým guľometom a dvomi automatčíkmi. Po krátkom oddychu v Roštári sa vrátili do Slavošoviec,
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - V
Napísal(a) M. Slavkay
Príčina výbuchu? Dodnes neznáma.
Vtedy sa usudzovalo, že výbuch mohol byť dôsledkom nešťastnej náhody pri manipulácii s muníciou, ale aj možnej sabotáže zo strany záškodníkov. Z kroniky, dobových prameňov a spomienok žijúcich účastníkov sa dozvedáme počty a mená obetí. Po výbuchu v Slavošovciach sa časť partizánov stiahla do hôr, kde preniesli aj svojich ranených. Pri výbuchu 23.10.1944 zahynuli: JUDr. P. Belák a jeho brat J. Belák z Rožňavského Bystrého, J. Kožuch z Rozložnej, F. Kušnier, J. Barna zo Štítnika, O. Bartoš z Hankovej, J. Sirkovský z Rochoviec, L. Caha z Radošoviec,
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - VI
Napísal(a) M. Slavkay
Úvahy o priebehu udalostí, ktoré sa udiali pred výbuchom
Neviem, či som oprávnený vysloviť svoj názor na priebeh udalostí, ktoré sa udiali v partizánskej skupine Sláva, lebo v tom čase som bol iba deväťročný chlapec a žil som v Prešove. Moje názory sú iba poskladané úvahy o možnom spôsobení výbuchu, lebo vo svojom živote, od pätnásteho roku veku až do 55 rokov som aktívne vykonával trhacie práce, aj dozeral na výkon trhacích prác v baniach, kde som pracoval. Mám oprávnenie „strelmajstra“ pre uhoľné a rudné hlbinné bane, na trhacie práce na „povrchu“, ako aj oprávnenie vykonávať trhacie práce pre účely stavebných a deštrukčných prác. Preto z dlhoročnej praxe s trhavinami môj úsudok je nasledovný.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - VII.
Napísal(a) M. Slavkay
Ako to bolo s bratmi Belákovcami
(Z rozprávania ich mamky Margity Belákovej a jej vnučky Magdy Krejzlovej-Kalickej.)
Smutná zvesť zasiahla rodinu Belákovcov v Rožňavskom Bystrom ako blesk z čistého neba. Táto zlá správa bolestne zasiahla aj občanov dediny, lebo bratia Belákovci boli v obci obľúbení. Pravdepodobné je, že štáb zo Slavošoviec túto správu oznámil telefonicky na obecný úrad. Bola to tvrdá rana osudu, že iba pred krátkym časom pochovali zaťa a teraz sú mŕtvi aj obidvaja synovia. Ich mamka premohla žiaľ a na druhý deň ráno sa vybrala s konským povozom a s dvomi truhlami do Slavošoviec.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - VIII.
Napísal(a) . Slavkay
Rodinná tragédia Belákovcov sa ešte neskončila
Viem si predstaviť život tety Margity a uja Beláka po týchto udalostiach. Stratili zaťa Laca Kalického. Dcéra Ducka ostala 32 ročná vdova so štvorročnou dcérou a jednoročným synčekom. Po skončení vojny Ducku Kalickú menovali za riaditeľku Základnej školy v Rožňave a pridelili jej aj riaditeľský byt v dome v blízkosti školy. Jej mamka Margita sa ujala výchovy detí, ktorým venovala všetku svoju lásku, ktorú už nemohla venovať svojim drahým synom. Život s manželom ujom Belákom vo veľkom dome v Rožňavskom Bystrom bol pre nich utrpením.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).