Belákovci (8)
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Marian Slavkay
Každý rok koncom októbra si na Gemeri pripomíname tragickú udalosť z čias SNP, keď pri výbuchu v areáli Slavošovských papierní zahynuli mnohí partizáni, medzi nimi aj moji dvaja bratranci Belákovci z Rožňavského Bystrého. Rozhodol som sa, že o nich a o celej rodine Belákovcov vyhľadám podrobnejšie informácie, až po veľmi smutné a tragické udalosti, ktoré túto rodinu postihli. Zameral som sa na zdokumentovanie života rodiny, obrátil som sa na jej potomkov a z ich spomienok a rozprávania a z ďalších získaných informácií vznikol tento príbeh.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - II
Napísal(a) M. Slavkay
Študijný rok 1943-1944
Po návrate do Bratislavy sa na internáte v Horskom parku viedli celovečerné diskusie o situácii na rôznych frontoch v Sovietskom zväze. Hitler otvoril nové fronty na západe Európy. Tvrdý boj s Veľkou Britániou, vpád do Francúzska a boje v Afrike. Tým pádom sa znásobili náklady na zásobovanie armády, náklady na zbrane, tanky, lietadlá. „Velikáš“ Hitler, presvedčený o neporaziteľnosti Nemecka, sa dostal do šlamastiky a neustále stúpal z kaluže do blata. Postupne svojimi bláznivými rozkazmi vykopával pre „Tretiu ríšu“ hlboký hrob a totálnu porážku Nemecka. U študentov sa utvorila skupina, ktorá bola proti režimu klérofašistického Slovenského štátu na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Nemohli súhlasiť s tým, že vysoký predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi, hlásajúci v kostoloch lásku medzi ľuďmi, posiela na frontové jatky s vlastným požehnaním bojové jednotky mladých vojakov na pomoc nemeckej fašistickej armáde.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - III.
Napísal(a) M. Slavkay
Prvá obeť nášho príbehu
(Výpoveď dcéry Ladislava Kalického Mgr. Magdy Krejzlovej-Kalickej.)
Ladislav Kalický bol nadporučík Slovenskej armády v zálohe. Patril do posádky Vojenského veliteľstva v Brezne. Z veliteľstva dostal výzvu, aby bol v pohotovosti, lebo má byť povolaný k vojsku. Laco začal konať. Zobral manželku s dcérkou Magdou a ročným synčekom Igorom a odviezol ich ku svojej mamke do Podbrezovej. Uvažoval, že keď bude slúžiť v Brezne bude bližšie ku svojej rodine v Podbrezovej. Potom sa vrátil do Dobšinej a vyčkával. Dňa 3. septembra 1944 dostal rozkaz z vojenskej posádky, že má zobrať dvoch ranených vojakov z Dobšinej a dostaviť sa aj s nimi na posádku v Brezne.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - IV
Napísal(a) M. Slavkay
Tragická udalosť v Slavošovských papierňach
(Prevzaté z článku Dr. Milana Sajenka.)
V deň 23. októbra 1944 odišli partizáni do bojovej akcie v okolí Henckoviec. Chystali sa pod Macovým vŕškom zastaviť nemeckú kolónu, postupujúcu z Rožňavy do Dobšinej. Prepad bol úspešný, nepriateľ utrpel značné straty a musel ustúpiť. Partizáni sa vracali autobusom Sauer Diesel z linky Poprad - Dobšiná, ktorý používali na dopravu, keď odchádzali niekde na akciu. Na streche autobusu hliadkoval jeden člen skupiny s ľahkým guľometom a dvomi automatčíkmi. Po krátkom oddychu v Roštári sa vrátili do Slavošoviec,
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - V
Napísal(a) M. Slavkay
Príčina výbuchu? Dodnes neznáma.
Vtedy sa usudzovalo, že výbuch mohol byť dôsledkom nešťastnej náhody pri manipulácii s muníciou, ale aj možnej sabotáže zo strany záškodníkov. Z kroniky, dobových prameňov a spomienok žijúcich účastníkov sa dozvedáme počty a mená obetí. Po výbuchu v Slavošovciach sa časť partizánov stiahla do hôr, kde preniesli aj svojich ranených. Pri výbuchu 23.10.1944 zahynuli: JUDr. P. Belák a jeho brat J. Belák z Rožňavského Bystrého, J. Kožuch z Rozložnej, F. Kušnier, J. Barna zo Štítnika, O. Bartoš z Hankovej, J. Sirkovský z Rochoviec, L. Caha z Radošoviec,
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - VI
Napísal(a) M. Slavkay
Úvahy o priebehu udalostí, ktoré sa udiali pred výbuchom
Neviem, či som oprávnený vysloviť svoj názor na priebeh udalostí, ktoré sa udiali v partizánskej skupine Sláva, lebo v tom čase som bol iba deväťročný chlapec a žil som v Prešove. Moje názory sú iba poskladané úvahy o možnom spôsobení výbuchu, lebo vo svojom živote, od pätnásteho roku veku až do 55 rokov som aktívne vykonával trhacie práce, aj dozeral na výkon trhacích prác v baniach, kde som pracoval. Mám oprávnenie „strelmajstra“ pre uhoľné a rudné hlbinné bane, na trhacie práce na „povrchu“, ako aj oprávnenie vykonávať trhacie práce pre účely stavebných a deštrukčných prác. Preto z dlhoročnej praxe s trhavinami môj úsudok je nasledovný.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - VII.
Napísal(a) M. Slavkay
Ako to bolo s bratmi Belákovcami
(Z rozprávania ich mamky Margity Belákovej a jej vnučky Magdy Krejzlovej-Kalickej.)
Smutná zvesť zasiahla rodinu Belákovcov v Rožňavskom Bystrom ako blesk z čistého neba. Táto zlá správa bolestne zasiahla aj občanov dediny, lebo bratia Belákovci boli v obci obľúbení. Pravdepodobné je, že štáb zo Slavošoviec túto správu oznámil telefonicky na obecný úrad. Bola to tvrdá rana osudu, že iba pred krátkym časom pochovali zaťa a teraz sú mŕtvi aj obidvaja synovia. Ich mamka premohla žiaľ a na druhý deň ráno sa vybrala s konským povozom a s dvomi truhlami do Slavošoviec.
Tragická udalosť rodiny Belákovej z Rožňavského Bystrého - VIII.
Napísal(a) . Slavkay
Rodinná tragédia Belákovcov sa ešte neskončila
Viem si predstaviť život tety Margity a uja Beláka po týchto udalostiach. Stratili zaťa Laca Kalického. Dcéra Ducka ostala 32 ročná vdova so štvorročnou dcérou a jednoročným synčekom. Po skončení vojny Ducku Kalickú menovali za riaditeľku Základnej školy v Rožňave a pridelili jej aj riaditeľský byt v dome v blízkosti školy. Jej mamka Margita sa ujala výchovy detí, ktorým venovala všetku svoju lásku, ktorú už nemohla venovať svojim drahým synom. Život s manželom ujom Belákom vo veľkom dome v Rožňavskom Bystrom bol pre nich utrpením.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-