Štefan Burčo (26)
Štefan Burčo: Rejdovskí husári – Balada pod čerešňami
Napísal(a) Š. Burčo
Začiatkom 18. storočia postihol náš kraj hrozný mor a v niektorých dedinách umrela i polovica obyvateľstva. Bieda, hlad prinútili niektorých, že sa dali "na zboj"..., a to prišli riešiť husári!
Došli až k hornému toku Slanej, kde je dodnes dedinka, ktorú nazývali Redová, Neuhaus, či Sajóréde a jej obyvatelia sa živili ako valasi, drevorubači, či výrobcovia košíkov.
Richtár rozdelil husárov po domoch, a to najmä do tých, kde chýbali chlapi. Protesty, hundranie, nadávanie čoskoro ustali a devy, vdovy, či vydaté ženičky začali hovoriť o tom, že husári sú veru chlapi, ktorí porobia to, porobia i ono...
Veru tak, i po rokoch, keď ľudia videli rúčeho, zdatného a silného chlapa, vraveli, že určite je z Rejdovej.
V dňoch 11. až 13. augusta sa uskutočnia DNI obce VLACHOVO s bohatým programom. Ja k nemu prispievam tromi ilustrovanými príbehmi inšpirovanými históriou... Možno potešia:
"Dvaja barani."
Valach, ktorý prišiel z ďalekého kraja sa spriatelil s mládencom Gôčom a začali spolu pásť ovce, postavili si kolibu pod hôrou Stromíš, dorábali syr... Vlachovi a Gôčovi sa darilo a ich syr chodil vykupovať i obchodník Gejza z Betléra a vozil ho do bryndziarne v Rožňave. Gejza nemal syna, ale peknú a silnú dcéru Mariku, ktorá mu chodila pomáhať. Vlacho i Gôčo sa, ako inak, zamilovali do Mariky, ktorá ich zvádzala, ale nakoniec sa vydala za uhorského hajdúcha a odišla s ním kdesi do dolnej zeme.
Rozpor dvoch priateľov rozdelil a oni sa rozišli, usadili sa v dolinách pod Stromíšom, kde si založili svoje osady: Vlachovo a Gočovo... Čo vy na to? Nemohlo sa to takto udiať? Či nie?
Štefan Burčo: Povesť o tom, prečo čerti sťahovali hrad
Napísal(a) Š. Burčo
V dňoch 4. – 6. augusta 2023 budú obyvatelia Krásnohorského Podhradia oslavovať 700. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Nad obcou sa vypína hrad Krásna Hôrka. V príhode Vám porozprávam pravdivý príbeh o tom, ako tento hrad vznikol... a to je aj môj príspevok k oslavám:
"V Rožňavskej kotline sa k Slanej pripája potok Čremošná. Ak pôjdeme proti prúdu dostaneme sa do údolia s dedinkami Drnava, Lúčka, Kováčová, Bôrka. Je to rozhranie medzi rudohorím a krasovou oblasťou Gemera. Cesta bola v minulosti dôležitou spojnicou do Košickej kotliny, k významnému kláštoru v Jasove a ďalej do Mukačeva.
Prví osídlenci boli čerti, ktorým vyhovoval krasový vrch Drienok, z ktorého ovládali celý kraj a mali aj možnosť prechodu do podzemia. Ľudia nazvali tento vrch "Őrdőgvár" a vyhýbali sa mu. V dávnych časoch však aj do nášho kraja prišli Kelti, a tí veru znepríjemňovali život čertom. Často museli z hradu unikať do podzemia, čo bolo nepríjemné a zraňovalo im ich ich pýchu – chvost, ktorým sa predvádzali pred čerticami. Na spoločnom zasadnutí padlo rozhodnutie preniesť svoje sídlo, ktoré oni nazývali "Dwrnew" na iné miesto.
Nové príbehy z Gemera: Lekáreň "Zlatý jeleň" v Rožňave.
Napísal(a) Š. Burčo
V severnej časti námestia v Rožňave stála krásna barokovo-klasicistická budova, ktorú do tejto podoby dal postaviť architekt János Mayer, ten istý, ktorý sa postaral i o vzhľad biskupského paláca vedľa. Budova dostala meno "Aranyszarvas" a poznal ju každý ako výbornú lekáreň. Istého času tu pracovali manželia Izák s peknou, mladou ženou Ester a z tohto obdobia je i moja príhoda.
Jedného popoludnia vošiel do lekárne mladý dôstojník a pomalými krokmi s mierne roztiahnutými nohami sa prihovoril lekárnikovi Izákovi s problémom, ktorý ho trápil: "Prosím, pomôžte, poranil som sa na chúlostivom mieste a potrebujem liečivú mastičku, lebo zanedlho budem musieť opäť vysadnúť na koňa a..."
Za horami, za dolami, kde sa písali rozprávky a povesti, bola jedna chudobná dedinka, ktorú miestni nazývali Kobylärovo a v análoch sa v roku 1460 označuje ako Feketepatak, či Schwartz Seifen, ale už v roku 1551 ako KOBELÁR.
Do tejto dedinky prišiel v roku 1794 farár Paulus Schaffarik zo Štítnika, so ženou a početným potomstvom. Ledva sa usadil, už pribehol mlynár Hraško s prosbou o pomoc, lebo v jeho mlyne robí nedobrotu čert a nedajbože sa ho zbaviť! Nuž, čo mal Paulus robiť, než ísť do mlyna a na čerta si postriehnuť. Prichytil mladého čerta a ten sa mu vyžaloval, že pre svoje nedostatky, ako malé rožky, skoro žiadny "zadný" chvost, dobrosrdečnú povahu... bol vyslaný medzi ľudí, aby škodil.
Neďaleko od Rožňavy, smerom na Štítnik, je malá dedinka, ktorá v roku 1327 mala názov Rakunhaus (či neskôr aj Rekeňa) – dnes Rakovnica. Obyvatelia sa živili ako sa dalo, ale veľká časť sa venovala drevorubačstvu a páleniu všade prepotrebného dreveného uhlia. I stalo sa, že furman s koníkom a naloženým vozom sa neďaleko kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne, prevrátil a on si, chudák, dochrámal nohy. Umyl si ich v neďalekej studničke, ktorá mala povesť liečivej – zázračnej vody a naozaj sa mu uľavilo. Nuž a tak z domu vyslal každý deň svoju ženičku Júliu k prameňu, aby mu doniesla liečivú vodičku na pitie i umývanie. I stalo sa, že vodičku užívala i žena a... po dlhom čase otehotnela! Zvesť o zázračnom prameni sa rýchle rozniesol po celom Gemeri a i z Rožňavy ľudia putovali k prameňu s nádejou, že im pomôže. 22. júla sa takto začala tradícia púte ku kaplnke Márie Magdalény o ktorej sa klebetilo, že bola milenkou Ježiša a že mali spolu i dcérku Sáru... ale pán farár zakázali o tom vravieť!
Poznám taký kalendár, kde je každý mesiac kráľ. Každý chvíľu panuje, prírodu nám spravuje.
Napísal(a) Š. Burčo
Náš známy gemerský výtvarník Štefan Burčo z Rožňavy prispel na našu stránku svojím grafickým kalendárom, v ktorom použil básne Jany Vranovej zo Štítnika, uverejnené v jej knižôčke: DVANÁSŤ MESIAČIKOV. Zaujímavá je aj tým, že sám pán Burčo ju ilustroval. Knižôčka mala podnietiť detí k poznávaniu cudzích jazykov. Dnes si vybral júlovú a augustovvú básničku. K obrázku pripojil aj viacjazyčné texty, ktoré dopĺňajú jeho príspevok. Všimnite si aj jedno i druhé, možno sa aj vám bude páčiť.
Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera" I.
Napísal(a) Š. B
Milí návštevníci stránky Maj Gemer! Cez sviatky sme vyskúšali všeličo s obrázkami, ktoré nakreslil náš gemerský výtvarník Števo Burčo. Prvý diel jeho prác sme ukončili tesne pred Vianocami s dovetkom, že je to posledná z jeho Malej histórie horného Gemera. Už som z nich nechal spraviť Kalendár Maj Gemer na rok 2022. Uvidím, kto si ho z mojich prispievateľov v januári zaslúži. Ibaže uverejňovanie zaujímavých obrázkov od Števa nemá konca kraja a kto vie čo ešte pre nás, ktorí obdivujeme jeho kreslené umenie, pripraví. Chceme, aby všetko, čo pre nás spraví, zostalo na stránke Maj Gemer uverejnené. Preto už dnes Vám predkladáme tri z jeho 97 nových obrázkov. Ich sériu pomenoval Ilustrované historky z horného Gemera.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (18)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera "Dobsinensis": (49/50)
Dobšiná v zime mala, a možno i ešte pre terajších mladých, má svoje čaro. Z bežných zimných aktivít sa v polovici 20. stor. dostáva do popredia lyžovanie. "Pišel" sa dočkal lyžiarskeho vleku a celý areál nikto nenazýval inak ako "ALWEG". Žiaľ, dnes tu trčia len hrdzavé konštrukcie...
Dobšinskí lyžiari dosahovali pozoruhodných výsledkov. Dobre sa darilo i bežeckému lyžovaniu a bola snaha dostať do celoštátneho povedomia trasu z Dobšinského kopca na Čuntavu.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (17)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná "Historia dobsinensis": (str. 46/50):
Murovaný most na "Troch ružiach". O mostoch som sa už zmienil a teraz by som niečo chcel o stavbách v pozadí. Na pravej strane je kováčska dieľňa, niečo také ako "koňoservis na výpadovke" do Rožňavy. V pozadí, to je "hostinec", kde okrem výčapu bola aj miestnosť na spoločenské podujatia a hostinský mal i niekoľko kamrlíkov pre pocestných.
Nemôžem k tomu nepridať PRÍHODU, ktorú som si ako dieťa vypočul na posiedkach s tetou a jej kamarátkami. Posiedky mali skoro vždy rovnaký priebeh – boli v nedeľu popoludní a ja som sa ich zúčastnil, ak práve v kine bol film "mládeži neprístupný". Jedli sme grulikúchen, fanúšiky, či koláče s lekvárom, alebo aj makovú štrúdľu. Zapíjali bielou kávou z melty, cigorky, či originál zrnkovej!
Viac...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (16)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis": (43/50)
DOBŠINÁ – Dobšinský potok.
Je zaujímavé, že v našom mestečku sa skoro všetky domy otáčajú k potoku "zadkom"...
ale vytvárajú pre výtvarníka pekné zákutia
... či nie?
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (15)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (40/50)
Dobšinské námestie bolo kedysi ozajstné centrum spoločenského života. V lete prišli kolotoče so strelnicou a môj otec vystrieľal pre mamu farebné papierové kvety a mne loptičku na gumičke! Predávala sa cukrová vata a na húsenkovej dráhe som sa márne snažil buchnúť do lopty, a tak som mal radšej retiazkový kolotoč. Často prišiel cirkus a mňa nezaujímali pekné artistky, ale dvaja šašovia a ich scénky! Pamätám si, že raz bola i búdka s kukátkami, kde sa premietali čierno-biele diáky z rôznych kútov sveta a večer vraj pre pánov i "šteklivé" obrázky.
V strede bola kašna – četerna s nádherne studenou vodou, obkolesená zdatnými lipami, ktoré zjari voňali a bzučali včelím spevom. Okolo predávali "gordanky" syry, Maďarky a Bulhar zeleninu a ovocie a Rejdovci grule... Na jeseň prišiel nákladiak plný červených melónov, z ktorých vyrezávali trojuholníky na koštovanie.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (14)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (37/50)
DOBŠINÁ – Do roku 1911 sa svietilo len petrolejom. Časť mesta bola elektrifikovaná, ale výhodné podmienky na vybudovanie priehrady na Hnilci so spádom do Vlčej doliny v Dobšinej – čo je vzdialenosť 4,5 km s 286 m výškovým rozdielom, dávalo predpoklad elektrifikácie nielen mesta, ale celého regiónu!
Prečerpávaciu vodnú elektráreň dali do prevádzky v roku 1953.
Zvláštnosťou elektrárne v Dobšinej je to, že na jednej osi má v strede motorgenerátor a na jednej strane Francisovu turbínu a na druhej vysokotlakové čerpadlo.
V roku 1956 dostavali i vyrovnávaciu nádrž pod mestom.
Trochu sa pamätám na tú dobu, veď večery sme často trávili pri svite petrolejky s typickou "vôňou".
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (13)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera - "historia dobsinensis". (34/50)
– Žiaľ, história prináša i tragédie... Bašovci, Turci, požiare, vojny... V prvej svetovej sa skoro 500 mládencov muselo zapojiť do vojnového šialenstva a takmer 100 zahynulo..., v druhej museli chlapci narukovať a mnohí odchádzali "na východný front"...
Mnohí privítali vznik "samostatnej" Slovenskej republiky, ale čoskoro vytriezveli. V septembri 1941 bol prijatý "Židovský kódex" a začalo násilie na nevinných ľuďoch. Z prác Ing. arch. Evy ŠMELKOVEJ vieme, že prví Židia (6 osôb) prišlo do mesta na základe povolenia krajinského snemu o ich možnom usadení v mestách.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-