![Štefan Burčo](/components/com_k2/images/placeholder/category.png)
Štefan Burčo (26)
Štefan Burčo: Rejdovskí husári – Balada pod čerešňami
Napísal(a) Š. Burčo![Štefan Burčo: Rejdovskí husári – Balada pod čerešňami](/media/k2/items/cache/df09e94d1bc3d4c81c0122a36d5ef990_L.jpg)
Začiatkom 18. storočia postihol náš kraj hrozný mor a v niektorých dedinách umrela i polovica obyvateľstva. Bieda, hlad prinútili niektorých, že sa dali "na zboj"..., a to prišli riešiť husári!
Došli až k hornému toku Slanej, kde je dodnes dedinka, ktorú nazývali Redová, Neuhaus, či Sajóréde a jej obyvatelia sa živili ako valasi, drevorubači, či výrobcovia košíkov.
Richtár rozdelil husárov po domoch, a to najmä do tých, kde chýbali chlapi. Protesty, hundranie, nadávanie čoskoro ustali a devy, vdovy, či vydaté ženičky začali hovoriť o tom, že husári sú veru chlapi, ktorí porobia to, porobia i ono...
Veru tak, i po rokoch, keď ľudia videli rúčeho, zdatného a silného chlapa, vraveli, že určite je z Rejdovej.
![Tri poviedky Štefana Burča ku Dňom obce Vlachovo](/media/k2/items/cache/bb3858e878961de0d46cccb1cc30ad52_L.jpg)
V dňoch 11. až 13. augusta sa uskutočnia DNI obce VLACHOVO s bohatým programom. Ja k nemu prispievam tromi ilustrovanými príbehmi inšpirovanými históriou... Možno potešia:
"Dvaja barani."
Valach, ktorý prišiel z ďalekého kraja sa spriatelil s mládencom Gôčom a začali spolu pásť ovce, postavili si kolibu pod hôrou Stromíš, dorábali syr... Vlachovi a Gôčovi sa darilo a ich syr chodil vykupovať i obchodník Gejza z Betléra a vozil ho do bryndziarne v Rožňave. Gejza nemal syna, ale peknú a silnú dcéru Mariku, ktorá mu chodila pomáhať. Vlacho i Gôčo sa, ako inak, zamilovali do Mariky, ktorá ich zvádzala, ale nakoniec sa vydala za uhorského hajdúcha a odišla s ním kdesi do dolnej zeme.
Rozpor dvoch priateľov rozdelil a oni sa rozišli, usadili sa v dolinách pod Stromíšom, kde si založili svoje osady: Vlachovo a Gočovo... Čo vy na to? Nemohlo sa to takto udiať? Či nie?
Štefan Burčo: Povesť o tom, prečo čerti sťahovali hrad
Napísal(a) Š. Burčo![Výrez z obrazu](/media/k2/items/cache/035795ff02be5beb4f6e4c3598d7bf77_M.jpg)
V dňoch 4. – 6. augusta 2023 budú obyvatelia Krásnohorského Podhradia oslavovať 700. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Nad obcou sa vypína hrad Krásna Hôrka. V príhode Vám porozprávam pravdivý príbeh o tom, ako tento hrad vznikol... a to je aj môj príspevok k oslavám:
"V Rožňavskej kotline sa k Slanej pripája potok Čremošná. Ak pôjdeme proti prúdu dostaneme sa do údolia s dedinkami Drnava, Lúčka, Kováčová, Bôrka. Je to rozhranie medzi rudohorím a krasovou oblasťou Gemera. Cesta bola v minulosti dôležitou spojnicou do Košickej kotliny, k významnému kláštoru v Jasove a ďalej do Mukačeva.
Prví osídlenci boli čerti, ktorým vyhovoval krasový vrch Drienok, z ktorého ovládali celý kraj a mali aj možnosť prechodu do podzemia. Ľudia nazvali tento vrch "Őrdőgvár" a vyhýbali sa mu. V dávnych časoch však aj do nášho kraja prišli Kelti, a tí veru znepríjemňovali život čertom. Často museli z hradu unikať do podzemia, čo bolo nepríjemné a zraňovalo im ich ich pýchu – chvost, ktorým sa predvádzali pred čerticami. Na spoločnom zasadnutí padlo rozhodnutie preniesť svoje sídlo, ktoré oni nazývali "Dwrnew" na iné miesto.
Nové príbehy z Gemera: Lekáreň "Zlatý jeleň" v Rožňave.
Napísal(a) Š. Burčo![Nové príbehy z Gemera: Lekáreň "Zlatý jeleň" v Rožňave.](/media/k2/items/cache/8bb8230a021510266fa21fc5b3fbbdfe_M.jpg)
V severnej časti námestia v Rožňave stála krásna barokovo-klasicistická budova, ktorú do tejto podoby dal postaviť architekt János Mayer, ten istý, ktorý sa postaral i o vzhľad biskupského paláca vedľa. Budova dostala meno "Aranyszarvas" a poznal ju každý ako výbornú lekáreň. Istého času tu pracovali manželia Izák s peknou, mladou ženou Ester a z tohto obdobia je i moja príhoda.
Jedného popoludnia vošiel do lekárne mladý dôstojník a pomalými krokmi s mierne roztiahnutými nohami sa prihovoril lekárnikovi Izákovi s problémom, ktorý ho trápil: "Prosím, pomôžte, poranil som sa na chúlostivom mieste a potrebujem liečivú mastičku, lebo zanedlho budem musieť opäť vysadnúť na koňa a..."
![Nové príhody z Gemera: KOBELIARSKY ČERT](/media/k2/items/cache/45b53a360f5c976012cca103d74467d3_M.jpg)
Za horami, za dolami, kde sa písali rozprávky a povesti, bola jedna chudobná dedinka, ktorú miestni nazývali Kobylärovo a v análoch sa v roku 1460 označuje ako Feketepatak, či Schwartz Seifen, ale už v roku 1551 ako KOBELÁR.
Do tejto dedinky prišiel v roku 1794 farár Paulus Schaffarik zo Štítnika, so ženou a početným potomstvom. Ledva sa usadil, už pribehol mlynár Hraško s prosbou o pomoc, lebo v jeho mlyne robí nedobrotu čert a nedajbože sa ho zbaviť! Nuž, čo mal Paulus robiť, než ísť do mlyna a na čerta si postriehnuť. Prichytil mladého čerta a ten sa mu vyžaloval, že pre svoje nedostatky, ako malé rožky, skoro žiadny "zadný" chvost, dobrosrdečnú povahu... bol vyslaný medzi ľudí, aby škodil.
![Nové príbehy z Gemera: Zázračný prameň v REKENI](/media/k2/items/cache/361f3d787550570d96066fc90a07c489_M.jpg)
Neďaleko od Rožňavy, smerom na Štítnik, je malá dedinka, ktorá v roku 1327 mala názov Rakunhaus (či neskôr aj Rekeňa) – dnes Rakovnica. Obyvatelia sa živili ako sa dalo, ale veľká časť sa venovala drevorubačstvu a páleniu všade prepotrebného dreveného uhlia. I stalo sa, že furman s koníkom a naloženým vozom sa neďaleko kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne, prevrátil a on si, chudák, dochrámal nohy. Umyl si ich v neďalekej studničke, ktorá mala povesť liečivej – zázračnej vody a naozaj sa mu uľavilo. Nuž a tak z domu vyslal každý deň svoju ženičku Júliu k prameňu, aby mu doniesla liečivú vodičku na pitie i umývanie. I stalo sa, že vodičku užívala i žena a... po dlhom čase otehotnela! Zvesť o zázračnom prameni sa rýchle rozniesol po celom Gemeri a i z Rožňavy ľudia putovali k prameňu s nádejou, že im pomôže. 22. júla sa takto začala tradícia púte ku kaplnke Márie Magdalény o ktorej sa klebetilo, že bola milenkou Ježiša a že mali spolu i dcérku Sáru... ale pán farár zakázali o tom vravieť!
Poznám taký kalendár, kde je každý mesiac kráľ. Každý chvíľu panuje, prírodu nám spravuje.
Napísal(a) Š. Burčo![Poznám taký kalendár, kde je každý mesiac kráľ. Každý chvíľu panuje, prírodu nám spravuje.](/media/k2/items/cache/e711d16eb9696d0322b84982c958d457_S.jpg)
Náš známy gemerský výtvarník Štefan Burčo z Rožňavy prispel na našu stránku svojím grafickým kalendárom, v ktorom použil básne Jany Vranovej zo Štítnika, uverejnené v jej knižôčke: DVANÁSŤ MESIAČIKOV. Zaujímavá je aj tým, že sám pán Burčo ju ilustroval. Knižôčka mala podnietiť detí k poznávaniu cudzích jazykov. Dnes si vybral júlovú a augustovvú básničku. K obrázku pripojil aj viacjazyčné texty, ktoré dopĺňajú jeho príspevok. Všimnite si aj jedno i druhé, možno sa aj vám bude páčiť.
Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera" I.
Napísal(a) Š. B![Štefan Burčo: "Ilustrované historky z horného Gemera" I.](/media/k2/items/cache/2310c1da963682511900ab9f9b9c984a_S.jpg)
Milí návštevníci stránky Maj Gemer! Cez sviatky sme vyskúšali všeličo s obrázkami, ktoré nakreslil náš gemerský výtvarník Števo Burčo. Prvý diel jeho prác sme ukončili tesne pred Vianocami s dovetkom, že je to posledná z jeho Malej histórie horného Gemera. Už som z nich nechal spraviť Kalendár Maj Gemer na rok 2022. Uvidím, kto si ho z mojich prispievateľov v januári zaslúži. Ibaže uverejňovanie zaujímavých obrázkov od Števa nemá konca kraja a kto vie čo ešte pre nás, ktorí obdivujeme jeho kreslené umenie, pripraví. Chceme, aby všetko, čo pre nás spraví, zostalo na stránke Maj Gemer uverejnené. Preto už dnes Vám predkladáme tri z jeho 97 nových obrázkov. Ich sériu pomenoval Ilustrované historky z horného Gemera.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (18)
Napísal(a) Š. Burčo![Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (18)](/media/k2/items/cache/942ca263c276f776b418e5a4402569d8_S.jpg)
Malá ilustrovaná história horného Gemera "Dobsinensis": (49/50)
Dobšiná v zime mala, a možno i ešte pre terajších mladých, má svoje čaro. Z bežných zimných aktivít sa v polovici 20. stor. dostáva do popredia lyžovanie. "Pišel" sa dočkal lyžiarskeho vleku a celý areál nikto nenazýval inak ako "ALWEG". Žiaľ, dnes tu trčia len hrdzavé konštrukcie...
Dobšinskí lyžiari dosahovali pozoruhodných výsledkov. Dobre sa darilo i bežeckému lyžovaniu a bola snaha dostať do celoštátneho povedomia trasu z Dobšinského kopca na Čuntavu.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (17)
Napísal(a) Š. Burčo![Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (17)](/media/k2/items/cache/7ebb8ededc02b3612927b9e6ae7c9297_S.jpg)
Malá ilustrovaná "Historia dobsinensis": (str. 46/50):
Murovaný most na "Troch ružiach". O mostoch som sa už zmienil a teraz by som niečo chcel o stavbách v pozadí. Na pravej strane je kováčska dieľňa, niečo také ako "koňoservis na výpadovke" do Rožňavy. V pozadí, to je "hostinec", kde okrem výčapu bola aj miestnosť na spoločenské podujatia a hostinský mal i niekoľko kamrlíkov pre pocestných.
Nemôžem k tomu nepridať PRÍHODU, ktorú som si ako dieťa vypočul na posiedkach s tetou a jej kamarátkami. Posiedky mali skoro vždy rovnaký priebeh – boli v nedeľu popoludní a ja som sa ich zúčastnil, ak práve v kine bol film "mládeži neprístupný". Jedli sme grulikúchen, fanúšiky, či koláče s lekvárom, alebo aj makovú štrúdľu. Zapíjali bielou kávou z melty, cigorky, či originál zrnkovej!
Viac...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (16)
Napísal(a) Š. BurčoŠtefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (15)
Napísal(a) Š. Burčo![Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (15)](/media/k2/items/cache/47b23dcfe976e24081a6d8577f0afbe1_XS.jpg)
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (40/50)
Dobšinské námestie bolo kedysi ozajstné centrum spoločenského života. V lete prišli kolotoče so strelnicou a môj otec vystrieľal pre mamu farebné papierové kvety a mne loptičku na gumičke! Predávala sa cukrová vata a na húsenkovej dráhe som sa márne snažil buchnúť do lopty, a tak som mal radšej retiazkový kolotoč. Často prišiel cirkus a mňa nezaujímali pekné artistky, ale dvaja šašovia a ich scénky! Pamätám si, že raz bola i búdka s kukátkami, kde sa premietali čierno-biele diáky z rôznych kútov sveta a večer vraj pre pánov i "šteklivé" obrázky.
V strede bola kašna – četerna s nádherne studenou vodou, obkolesená zdatnými lipami, ktoré zjari voňali a bzučali včelím spevom. Okolo predávali "gordanky" syry, Maďarky a Bulhar zeleninu a ovocie a Rejdovci grule... Na jeseň prišiel nákladiak plný červených melónov, z ktorých vyrezávali trojuholníky na koštovanie.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (14)
Napísal(a) Š. Burčo![Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (14)](/media/k2/items/cache/7a6d3afcc16488682d782b5f565dd2b8_XS.jpg)
Malá ilustrovaná história horného Gemera (37/50)
DOBŠINÁ – Do roku 1911 sa svietilo len petrolejom. Časť mesta bola elektrifikovaná, ale výhodné podmienky na vybudovanie priehrady na Hnilci so spádom do Vlčej doliny v Dobšinej – čo je vzdialenosť 4,5 km s 286 m výškovým rozdielom, dávalo predpoklad elektrifikácie nielen mesta, ale celého regiónu!
Prečerpávaciu vodnú elektráreň dali do prevádzky v roku 1953.
Zvláštnosťou elektrárne v Dobšinej je to, že na jednej osi má v strede motorgenerátor a na jednej strane Francisovu turbínu a na druhej vysokotlakové čerpadlo.
V roku 1956 dostavali i vyrovnávaciu nádrž pod mestom.
Trochu sa pamätám na tú dobu, veď večery sme často trávili pri svite petrolejky s typickou "vôňou".
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (13)
Napísal(a) Š. Burčo![Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (13)](/media/k2/items/cache/ce75289ac7d44f3fa63556b79797e2a1_XS.jpg)
Malá ilustrovaná história horného Gemera - "historia dobsinensis". (34/50)
– Žiaľ, história prináša i tragédie... Bašovci, Turci, požiare, vojny... V prvej svetovej sa skoro 500 mládencov muselo zapojiť do vojnového šialenstva a takmer 100 zahynulo..., v druhej museli chlapci narukovať a mnohí odchádzali "na východný front"...
Mnohí privítali vznik "samostatnej" Slovenskej republiky, ale čoskoro vytriezveli. V septembri 1941 bol prijatý "Židovský kódex" a začalo násilie na nevinných ľuďoch. Z prác Ing. arch. Evy ŠMELKOVEJ vieme, že prví Židia (6 osôb) prišlo do mesta na základe povolenia krajinského snemu o ich možnom usadení v mestách.
001 Samuel Ormis – 200. výročie narodenia
1. júl – Samuel Ormis (1.7.1824 Revúca – 18.10.1875 Revúca) – pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, teológiu študoval v Bratislave. Bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, potom profesor na gymnáziu v Rožňave a evanjelický farár v Nižnej Slanej, od r. 1863 profesor na gymnáziu v Revúcej a jeho správca, zároveň učil na tamojšom učiteľskom ústave. V Revúcej stál pri zrode Vzájomnej pokladnice a bol jej predseda, Meštianskeho čítacieho spolku, Vzdelávacieho spolku remeselných tovarišov revúckych, Nakladateľského spolku na vydávanie slovenských učebníc. Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel, o čom publikoval mnoho článkov. Uverejňoval aj filozofické úvahy, pedagogické články, venoval sa aj teórii školskej telesnej výchovy. Bol organizátorom slovenského školstva, v Revúcej zriadil učiteľský ústav a bol spoluzakladateľom Vychovávacieho ústavu dievčenského v Revúcej. Venoval sa aj zbieraniu povestí a napísal niekoľho dramatických diel. -MM-
002 Ján Feješ – 260. výročie narodenia
2. júl – Ján Feješ (2.7.1764 Toporec – 16.3.1826 Nižný Skálnik) – právnik, filozof, publicista.
Študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave, právo na univerzite vo Viedni a Göttingene. V roku 1795 bol podnotárom Gemerskej stolice, od 1796 cirkevný inšpektor v Nižnom Skálniku, potom viceinšpektor Malohontského seniorátu. V roku 1808 s M. Holkom založil v Nižnom Skálniku verejnú knižnicu, pri ktorej vznikla Učená spoločnosť malohontská, ktorej bol vedúcim činiteľom a hlavným mecénom jej zborníka Solennia. Publikoval práce z jazykovedy, filozofie, literatúry, knihovníctva a i. V štúdii o problematike recenzií nastolil ako jeden z prvých otázky funkcie literárnej kritiky. Zaujímal sa o spoločenskú problematiku, snažil sa zlepšiť sociálne postavenie ľudu organizovanou výchovou a osvetou v oblasti zdravotníctva. -MM-
003 Boris Farkaš - 70. výročie narodenia
4. júl – Boris Farkaš (4.7.1954 Ratková) – herec.
Študoval na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, od r. 1990 v Divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave. V divadle vytvoril mnoho nezabudnuteľných postáv. Je jedným z najvýznamnejších slovenských hercov svojej generácie, dvojnásobný držiteľ ocenenia DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v rokoch 1998 a 2000. Účinkuje vo viacerých filmoch, v televíznych inscenáciách a zábavných reláciách, tiež ako glosátor. Je aj rozhlasový a dabingový herec (Adrián Monk, por. Dempsey, Dustin Hoffman a i.). Je nielen uznávaný herec, ale aj výtvarník, venuje sa kreslenému humoru, vytvoril karikatúry mnohých svojich kolegov. Ilustroval prvú knihu svojej dcéry herečky Kristíny s názvom "Som mama". Okrem kreslenia rád píše poéziu a poviedky a fotografuje. V r. 2007 v Nitre vystavoval fotografie, na ktorých zachytil svojich hereckých kolegov z prostredia jeho domovského divadla. Je laureátom Zvláštnej ceny RTVS udeľovanej osobnosti, ktorá svojím celoživotným dielom výrazne ovplyvnila rozhlasovú dramatickú tvorbu pre deti. -MM-
004 Juraj Daniel-Szabó – 105. výročie narodenia
4. júl – Juraj Daniel-Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná – 23.11.1990 Košice) – fyzik, univerzitný profesor.
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. Je nositeľom viacerých významných ocenení. -MM-
005 Peter Sever – 100. výročie narodenia
11. júl – Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (11.7.1924 Rimavská Sobota – 22.7.2004 Bratislava) – spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista.
Študoval v Rimavskej Sobote, právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, od roku 1981 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Začínal písaním poviedok, neskôr aj noviel a románov pre dospelých, ale aj pre mládež (Vojenským krokom, Priateľka Jana). Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas (napr. pre dospelých: Doktorka Dana, Sneh a hviezdy, Taká nádherná slávnosť; pre deti: Malá slávobrána, Hviezdičky, Tvrdé mantinely) a televíziu (Rozhodnutie, Bez hrdosti). V dielach pre deti a mládež poukazoval na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, zaoberal sa problematikou dospievajúcich detí. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných, filmových a televíznych recenzií. Spracoval tiež autobiografickú knihu spomienok s názvom Šťastie novinára. -MM-
006 Jozef Kvetoslav Holub – 125. výročie úmrtia
12. júl – Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Študoval na ev. lýceu v Bratislave a medicínu v Prahe, ale štúdium neukončil. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii a botanike, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín a hmyzu. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. -MM-
007 Viliam Chorváth – 50. výročie úmrtia
15. júl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár, chirurg, univerzitný profesor.
V roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
008 Michal Miloslav Bakulíny – 205. výročie narodenia
16. júl – Michal Miloslav Bakulíny (16.7.1819 Hrnčiarska Ves-Pondelok – 18.1.1892 Kameňany) – národnokultúrny pracovník, úradník.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol vychovávateľom v Brzotíne, krátko učiteľ v Muránskej Dlhej Lúke a v Kokave nad Rimavicou. Neskoršie pracoval ako adjunkt a slúžny v Štítniku, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej a Kameňanoch. Po vypuknutí revolúcie 1848 agitoval medzi ľudom, organizoval národné gardy a stal sa ich veliteľom. S J. Franciscim a Š. M. Daxnerom bol za túto činnosť odsúdený na smrť, potom bol oslobodený. Po revolúcii pomáhal roľníkom v sporoch s bývalými zemepánmi na urbárskych súdoch. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Revúcej. Pamätné dosky má v Plešivci, Hrnčiarskej Vsi, Kokave nad Rimavicou, v r. 2006 mu bola v Rimavskej Sobote odhalená bronzová busta od akad. sochára Andreja Melicherčíka. -MM-
009 Štefan Kollarčík – 155. výročie úmrtia
18. júl – Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Prešove, Sabinove, Rožňave a v Miškolci. V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v Rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil fundáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály, ktorý nadobudol dnešnú podobu, podobne i letné sídlo biskupov v Drienovci. Od roku 1858 bol nositeľom vyznamenania cisárskeho rakúskeho Leopoldovho rádu. V roku 1863 ho cisár František Jozef I. menoval za svojho tajného radcu. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. -MM-
010 Štefan Gyöngyösi – 320. výročie úmrtia
22. júl – Štefan Gyöngyösi (1629 Radvanka, Rusko – 22.7.1704 Rožňava) – básnik, právnik. Študoval v Sárospataku, o. i. u Jána Amosa Komenského.
Od r. 1653 prísediaci súdnej tabule Gemerskej stolice, od r. 1663 tajomník palatína Františka Vešeléniho na hrade Muráň, potom právny poradca Andrášiovcov v Štítniku a v Krásnohorskom Podhradí. Od roku 1674 pôsobil ako hospodár na hrade Krásna Hôrka, zároveň od r. 1686 ako gemerský podžupan. -MM-
011 Vypuknutie prvej svetovej vojny – 110. výročie
28. júl – Prvá svetová vojna – globálny vojnový konflikt, ktorý zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy a priamo, či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov (nemeckej monarchie, rakúsko-uhorskej monarchie, ruskej monarchie, balkánskych monarchií). Ako zámienka na vypuknutie vojny poslúžil atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželky v Sarajeve. Následne 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Prvá svetová vojna vypukla ako dôsledok eskalácie napätia medzi vtedajšími mocnosťami združenými do dvoch obranných spojeneckých paktov – Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko). Najzásadnejším dôvodom sporov medzi veľmocami bolo delenie moci vo svete. Viac než 4 roky bojov si vyžiadali životy takmer 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorých a zmrzačených. Podpísaním prímeria v Compiègne pri Paríži 11. 11. 1918 sa vojna skončila. Definitívnou bodkou za prvou svetovou vojnou bola séria uzatvorených zmlúv Parížskej mierovej konferencie – 28. 6. 1919 Versailleská mierová zmluva s Nemeckom, 10. 9. 1919 Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, 27. 11. 1919 Neuillská mierová zmluva s Bulharskom, 4. 6. 1920 Trianonská mierová zmluva s Maďarskom a napokon 10. 8. 1920 Sèvreská mierová zmluva s Tureckom. -MM-
012 Samo Bohdan Hroboň – 130. výročie úmrtia
30. júl – Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica – 30.7.1894 Liptovská Sielnica) – básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec.
V rokoch 1833-36 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva. Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, v roku 1899 vyšla jeho zbierka Spev strážnych duchov nad slovenským horstvom, ale väčšina jeho diela zostala v rukopise. Výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi. -MM-