Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov
Napísal(a) R. Svoreňová
Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.


Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. Kopor
Hnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
Takto sme spomínali – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. Terrai
Pavol Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. Brádňanský
Srdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Napísal(a) S. Holečková
Pripomenuli si Medzinárodný deň žien a hodnotili činnosť JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.
Honce ožili maskami, ľudovou hudbou a dobrotami, na tradičných Fašiangoch
Napísal(a) Vl. Tokoly
Spomienková slávnosť k 210. výročiu narodenia evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika v rodnej Jelšavskej Teplici
Napísal(a) M. Terrai
Na inom mieste našej stránky uvádzame, že "Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku Samuel Tomášik, sa narodil 8. februára 1813. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej."
Spomienková slávnosť, výročie 210. narodenín evanjelického farára, zberateľa, spisovateľa Sama Tomášika, sa udiala v rodnej Jelšavskej Teplici, teraz v Gemerských Tepliciach dňa 12. februára. Zaslúžili sa o to organizátori, ktorými boli: Obec Gemerské Teplice, Matica slovenská (Dom Matice slovenskej v Rožňave), CZ ECAV na Slovensku Gemerské Teplice a ZŠ s MŠ Sama Tomášika v Lubeníku.
Viac...
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Prvá písomná zmienka o Rožňave - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Napísal(a) S. Holečková
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria, ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Štefan Chochol – 100. výročie narodenia
4. máj - Štefan Chochol (4.5.1923 Gemerská Poloma – 24.8.2015 Bratislava) – vedecký pracovník, inžinier cestného staviteľstva, pedagóg.
Študoval na Stavebnej priemyselnej škole v Prešove a na SVŠT v Bratislave. V rodnej obci založil Zväz mládeže, inicioval spojenie obcí Malej a Veľkej Polomy do jednej obce s dnešným názvom Gemerská Poloma. Pôsobil ako pedagóg na SVŠT v Bratislave, v r. 1959-63 bol jej rektorom, neskôr bol členom Komisie pre školstvo a kultúru SNR, poslancom SNR, v rokoch 1970-76 ministrom školstva SSR. Svoj vedecko-výskumný a odborný záujem sústreďoval na problematiku prúdového stavania ciest a technológiu ich výstavby, na zvyšovanie protišmykových vlastností povrchu cestných vozoviek, na otázky zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky, i na otázky školstva. Pôsobil v rôznych odborných komisiách, publikoval vyše 460 rôznych odborných prác, knihy, učebnice a i., aj v zahraničí. Stal sa nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní. -MM-
Samo Chalupka – 140. výročie úmrtia
10. máj - Samo Chalupka (27.2.1812 Horná Lehota – 10.5.1883 Horná Lehota) – básnik, ev. farár.
V r. 1820-22 študoval na nižšom gymnáziu v Gemeri, v r. 1824-27 na gymnáziu v Rožňave, od roku 1827 filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu a vo Viedni. Od r. 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí, stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. Jeho básnická tvorba zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky. Hrdinský boj Gemerčanov proti Turkom podal v historickej básni Boj pri Jelšave. V obci Jelšavská Teplica (dnes Gemerské Teplice) mu bola v r. 1925 inštalovaná pamätná tabuľa.
. MM-
Jozef Lipták - 50. výročie úmrtia
10. máj - Jozef Lipták (4.11.1927 Stratená – 10.5.1973 Bratislava) – drevársky odborník.
V r. 1945-49 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a na VŠLD vo Zvolene. Pracoval ako technik v Lesnom závode v Rožňave, neskôr prednášal na VŠLD vo Zvolene. Zaoberal sa problematikou povrchovej úpravy dreva v spracovateľskom priemysle, morením, farbením a zušľachťovaním dreva, rozpracoval a aplikoval metódu objektívneho hodnotenia farby dreva. Vydal vysokoškolské skriptá Povrchová úprava, Technológia výroby nábytku a Farebné zušľachťovanie buka.. MM-
Ján Palic – 75. výročie úmrtia
14. máj - Ján Palic (12.2.1874 Ratková – 14.5.1948 Skalica) – náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár.
Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Háji, Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej dištriktuálnej a generálnej Podporovne Gustáva Adolfa a predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie, člen výboru modranského sirotinca. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov. Bol autorom návrhu pohrebnej agendy a jednotného bohoslužobného poriadku ev. a. v. cirkvi, prijatého v roku 1911.Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Háji, Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej dištriktuálnej a generálnej Podporovne Gustáva Adolfa a predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie, člen výboru modranského sirotinca. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov. Bol autorom návrhu pohrebnej agendy a jednotného bohoslužobného poriadku ev. a. v. cirkvi, prijatého v roku 1911. -MM-
František Bábela – 95. výročie narodenia
10. máj - František Bábela (16.5.1928, Muráň – 15. 6.2016 Revúca) – pedagóg a spisovateľ.
Gymnázium vyštudoval v Tisovci (1939 – 1947), štúdium slovenčiny a filozofie absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil na Gymnáziu v Tisovci, od roku 1955 až do odchodu na dôchodok v roku 1991 ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ a vychovávateľ na priemyselnej škole v Tisovci. Ako dôchodca externe vyučoval v období 1999 – 2004 na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci dejiny filozofie a politológiu. Venoval sa literárnej tvorbe, knižne vydal 12 zbierok poézie. Jeho báseň zo zbierky Stopy zhudobnil slovenský hudobný skladateľ Juraj Hatrík ako sonátu pre klavír. Písal aj poviedky, vydal memoárovú prózu Zvonia muránske zvony (2014). Okrem literárnej činnosti si našiel čas i na písanie Kroniky mesta Tisovec. Pri príležitosti Dní obce Muráň (2016) mu bola udelená Cena starostu obce za literárnu činnosť a šírenie dobrého mena obce Muráň.. MM-
Martin Kukučín – 95. výročie úmrtia
21. máj - Martin Kukučín (17.5.1860 Jasenová – 21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko) – spisovateľ, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.
V rokoch 1871 – 1874 navštevoval gymnázium v Revúcej, potom študoval na lekárskej fakulte v Prahe. Ako lekár pôsobil v Chorvátsku, v Argentíne, Čile a znovu v Chorvátsku. Venoval sa písaniu poviedok a noviel (Rysavá jalovica, Neprebudený a mnohé iné), jeho Dom v stráni založil tradíciu dedinského románu. Písal aj historické romány, cestopis, drámu. Dej jeho známej poviedky Mladé letá sa odohráva na gymnáziu v Revúcej. Poviedka je nielen výstižnou charakteristikou postáv, ale aj obrazom vtedajších školských a spoločenských pomerov. Na novšej budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná Kukučínovmu pobytu na tomto gymnáziu. MM-
Rudolf Hanuštiak – 80. výročie narodenia
23. máj - Rudolf Hanuštiak (23.5.1943 Revúčka) – učiteľ, folklorista, tanečník, zberateľ ľudových piesní, akordeonista.
Učiteľ matematiky a hudobnej výchovy, metodik a vedúci Okresného pedagogického strediska v Rožňave, riaditeľ ZŠ v Gemerskej Polome. Založil a viedol viacero folklórnych súborov, bol členom ľudovej hudby ako akordeonista, zúčastňoval sa na regionálnych i celoštátnych folklórnych slávnostiach. Počas svojho pedagogického pôsobenia viedol detský spevácky zbor pri základnej škole, matičný spevácky zbor, bol dirigentom speváckeho zboru učiteľov okresu Rožňava, v r. 1992 založil detský folklórny súbor Polomšok a svojou hrou na akordeón sprevádzal deti na rôznych súťažiach a vystúpeniach. Venoval sa zbieraniu ľudových piesní z Gemerskej Polomy, vďaka nemu vyšla zbierka polomských ľudových piesní Povedzže mi, milá, milenká... (1998). Za dlhoročnú pedagogickú prácu bol ocenený zlatou medailou svätého Gorazda a vyznamenaniami za rozvoj okresu a kraja. -MM-