Čiernopotočania si pochutili na kapustnici z vlastného dvora

Čierny Potok. Veľká obec s malým počtom obyvateľstva na juhozápade Gemera sa musí vysporadúvať s dobou. V obci postupne zatvorili krčmu a po čase aj obchod. Všemocné „hypermarkety“ zlikvidovali drobné obchody. Obyvatelia z obce tak musia základné kuchynské polotovary chodiť nakupovať do susedných obcí, ktoré sú najbližšie 2,5 km. Ani tam však nedostanú čerstvú zeleninu, ovocie a o mäse ani nehovoriac. Chtiac-nechtiac „kapitalistický blahobyt“ obyvateľov prinútil k návratu do doby svojich rodičov. Tak sa upravili staré chlievy, kde boli zbúrané tam postavili nové a začali chovať prasiatka, sliepočky, húsky, ovečky, kozičky a poniektorí aj kravky a koníky. Nuž a senko, ani obilie nedostať v hypermarketoch. Tak sa začali obrábať záhrady, aj políčka, začali sa vytyčovať „elekro-oplotky“ a chovať ovečky, kravičky, kozičky.

Gemerská Poloma má vo svojej histórii prvýkrát ženu starostku. Vo voľbách 2018 zvolili do tejto funkcie Lillian Bronďošovú (na obrázku vľavo), ktorá preberá insignie obce od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej.

Medzi obcami nášho horného Gemera po prvýkrát v histórii Gemerskej Polomy bola v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 zvolená za starostku obce žena. Touto starostkou sa stala pani Lillian Bronďošová. Už pred štyrmi rokmi sme konštatovali, že ako poslankyňa vo vtedajších voľbách dostala od voličov obce viac hlasov ako vtedy zvolený starosta. To poukazovalo na to, že má medzi spoluobčanmi veľkú dôveru. Po štyroch rokoch sa to potvrdilo, a preto niet sa čomu čudovať, že si ju jej spoluobčania tohto roku zvolili za starostku. V sobotu 8. decembra 2018 na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložila sľub a od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej prevzala funkciu starostky obce Gemerská Poloma. Prevzala tým aj zodpovednosť za riadenie obce, ktorá počtom obyvateľov patrí na hornom Gemeri medzi tie početnejšie.

Revúca zažila ďalší ročník najkrajších jesenných podujatí

V poradí už 19. ročník Jazdy sv. Huberta a 6. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností sa uskutočnil v Revúcej 6. októbra 2018. Počas tohto slnečného dňa všetci účastníci na námestí pred Kohútom mali možnosť obdivovať rôzne výtvarné diela, vyrezávané tekvice, ochutnať výborné koláče, povoziť sa na koňoch, hlasovať v súťaži, zabaviť sa s deťmi pri bublinkovej Hubble-bubble show, odfotiť sa v tematickom ráme a mnoho ďalšieho. Medzi súťažami nechýbali ani tie tradičné, ako je skladanie klátika, lov jeleňa, rúbanie dreva, dostihové súťaže, ale aj hon na líšku. Sokoliari predviedli úžasné kúsky s dobre vychovanými operencami, psíčkari si prišli na svoje pri prehliadke plemien poľovných psov

štvrtok, 27 september 2018 18:46

V Jesenskom si pripomenuli 80. výročie mobilizácie

Napísal(a)
V Jesenskom si pripomenuli 80. výročie mobilizácie

Obec Jesenské, ktorá leží v južnej časti okresu Rimavská Sobota (predtým Feledince), bola dôležitou železničnou krížovatkou už za Rakúska-Uhorska. Po rozpade „žalára národov“ v roku 1918 pripadla obec do Československa. Po nástupe Hitlera k moci v Nemecku a jeho plánom na dobývanie „životného priestoru“ na úkor východných susedov rozhodla Československá vláda o vybudovaní hraničných opevnení v kritických miestach štátnych hraníc s agresívnymi plánmi Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska vybudovať systém opevnení po vzore francúzskej Maginotovej línie. Po mníchovskom diktáte však neboli všetky dokončené, respektíve museli byť opustené a v Čechách padli do Nemcami zabratých Sudet a na južnom Slovensku Horthyho Maďarsku. Maďari väčšinu opevnení, tzv. „ropíkov“ zničili.

Rochovčania si pripomenuli sedemsté výročie od prvej písomnej zmienky

Pri príležitosti 700. výročia od prvej písomnej zmienky Obec Rochovce zorganizovala kultúrno-športovo-spoločenské dni 25., 28. a 29. augusta 2018. Informáciu o tejto udalosti nám poslal jej starosta Ing. Stanislav Levrinc. Ani tentoraz nechýbala od neho videonahrávka, na ktorej sú zachytené najdôležitejšie časti programu. Dni obce začali 25. augusta ráno turistickým výstupom spred budovy Obecného úradu k Ochtinskej aragonitovej jaskyni lesným chodníkom na Hrádok. Každý účastník, ktorý sa zúčastnil turistického výstupu dostal zadarmo vstup do jaskyne, malé občerstvenie s opekačkou pri jaskyni a šiltovku s vyšitým erbom obce. Hlavná časť týchto dní pokračovala 28.8.2019 slávnostným odovzdávaním plakiet

piatok, 24 august 2018 10:48

Ešte jeden pohľad na štvrtý Kaštieľny deň

Napísal(a)
Ešte jeden pohľad na štvrtý Kaštieľny deň

V sobotu 18.08.2018 sa už štvrté leto otvorili brány Coburgovského kaštieľa v Jelšave, aby sme si počas podujatia „Kaštieľny deň“ tradične pripomenuli jeho významné historické míľniky. Takým bola aj veľkolepá prestavba kaštieľa grófom Mikulášom Kohárym, ktorej 255. výročie pripadá na rok 2018. Práve toto okrúhle výročie sa stalo ústredným motívom tohtoročného Kaštieľneho dňa a prostredníctvom komentovaných prehliadok od historika sa mohli návštevníci kaštieľa počas podujatia o týchto udalostiach dozvedieť ešte omnoho viac. Nebolo to jediné okrúhle výročie týkajúce sa nášho mesta. V spolupráci s košickou detskou historickou železnicou sme pri príležitosti 125. výročia otvorenia železničnej trate Plešivec – Muráň ponúkli obyvateľom muránskej doliny nostalgickú jazdu

Kaštieľny deň v Jelšave priblížil históriu mesta z obdobia Koháryovcov

Veľkou spoločenskou udalosťou minulého týždňa v Jelšave bol Kaštieľny deň. Organizátori ho pripravili na sobotu 18. augusta 2018. Ako svedčia ohlasy z Jelšavy, pripravili sa naň veľmi zodpovedne aj preto, že v tomto roku si pripomínajú aj 255 rokov od začiatku prestavby miestneho kaštieľa, o histórii ktorej sme v skratke priniesli informáciu s pozvaním na túto udalosť aj na našej stránke. Bohatý kultúrny program sa uskutočnil priamo na nádvorí kaštieľa, ktorý sa ale nachádza v dezolátnom stave už niekoľko rokov, napriek snahe Mesta Jelšava o jeho rekonštrukciu a spoločenské využitie.
Mnohí jelšavskí spoluobčania sa Kaštieľneho dňa osobne zúčastnili a keď pripomenieme, že do tohto diania prispela aj jazda vláčikom až z Košíc, Jelšavu navštívili aj milovníci histórie a jarmočných príležitostí z ďalekých Košíc i bližšieho Muráňa a Revúcej.

Obyvatelia Rákoša si slávnostne pripomenuli sedemsté výročie prvej písomnej zmienky

Z bývalej gemerskej baníckej obce Rákoš, ktorá sa nachádza v okrese Revúca 11 km od Jelšavy, sme sa dozvedeli, že v dňoch 17. a 18. augusta t. r. sa v tejto obci uskutočnilo slávnostné podujatie. V spomínaných dňoch si obyvatelia Rákoša pripomenuli 700. výročie prvej písomnej zmienky. Oslavy, ktoré zorganizovala Obec Rákoš, sa uskutočnili po dva dni, keď v piatok bolo oceňovanie významných občanom a rodákov Rákoša. Účastníkom osláv sa tiež predstavila hudobná skupina Jazz Duo, po vystúpení ktorej bola slávnostná recepcia. V sobotu popoludní sa konali oslavy na Obecnom úrade. Domácich i hostí, medzi ktorými bol aj primátor Jelšavy Milan Kolesár, potešila svojím vystúpením folklórna skupina Spod Kohúta z Revúčky a Genšenky z Honiec. Po nich nasledovalo 

Sedemsto rokov Slavošoviec - malej, ale známej gemerskej obce

Ani sa nezdá ako rýchlo plynú roky, postupne, rok za rokom. Tak tomu bolo v mesiaci jún 2018, keď v dňoch 16. – 17. júna sme si v Slavošovciach pripomenuli sedemstoročnicu. Je to skoro, alebo opozdene?
Čas je neúprosný a človek - činiteľ slabý. Tieto slová zazneli ešte v roku 1970 pri oslavách slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského, kráľa slovenskej rozprávky, slovenského Homéra. To boli vtedy slová čestného občana Slavošoviec, boli vyslovené osobnosťou, akým bol zaslúžilý umelec, profesor a spisovateľ Ján Čajak, posledný nepriamy potomok Dobšinského. 

Prečo tie slová pripomínam? Lebo boli ony tou duševnou a kultúrnou injekciou, dávajúcou zmysel týmto slávnostným dňom, ktoré prišli, aby v nás zakotvili úctu voči histórii, ktorá nám bola daná v 700-ročnom

Kaštieľny deň v Jelšave nás vráti do obdobia Koháryovcov a koháryovských prestavieb spred 255 rokov

Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku. Zastávali dôležité vojenské a politické funkcie. Ich majetky sa nachádzali na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Zemepanské mesto Jelšava ako súčasť a centrum panstva Muráň patrilo tiež do ich vlastníctva. V staviteľskej činnosti nadviazali na renesančnú stavbu kaštieľa už značne zničenú a postupne od 18. storočia sa pustili do prestavby. Vlastníctvo panstva Muráň bolo Štefanovi Kohárymu panovníkom  potvrdené donačnou listinou v roku 1701 hlavne za vojenské činy. Hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry sa rozhodol pre nákladnú prestavbu kaštieľa na moderné barokové sídlo. Prestavbu nikdy nedokončil a nebola ani dostatočne stabilná. Po jeho predčasnej smrti majetky prevzali jeho bratia a ďalší potomkovia až do vymretia rodu po meči v roku 1826. Slúžil ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.

Strana 1 z 97