V Gemerskej Polome si pripomenuli 290. výročie narodenia svojho rodáka Petra Madáča

 „Medzi svojimi ľuďmi využil svoje vedomosti z odboru Medicíny a vždy bol ochotný pomáhať, pri čom nešetril ani času ani námahy. A tak dobrý občan svojej vlasti, neslúžil Krajine, kde nadobudol vedomosti a hodnosti, ale svoje povolanie vykonával doma – vo vlasti, ktorá nemala účasť na kvalifikácii, ktorú dosiahol v cidzine.“ 

Z knihy: S P O M I E N K A NA PETRA MADÁCSA DOKTORA MEDICÍNY, SLÁVNEHO ODBORNÍKA FYZIKY MALOHONTSKÉHO KRAJA. NECH SA NEZABUDNE NA TOHO, KTORÉMU PATRÍ VEČNOSŤ. BUDÚCIM GENERÁCIÁM VENUJE VERNÝ CTITEĽ ZOSNULÉHO JÁN FEJEŠ 1807.

Obec GEMERSKÁ POLOMA je zaujímavá ako rodisko slávnych národovcov, ale i uznávaných odborníkov.

Dvadsiaty tretí ročník Kellnerovej Polomy bol opäť sviatkom reči a umeleckého slova

Dosiahnuť a zažiť úspech a uznanie patrí v ľudskom konaní k tým najvyšším métam a najsilnejším motívom. O úspech sa snaží predovšetkým každý ambiciózny človek. Organizátorov 23. ročníka recitačnej súťaže Kellnerova Poloma veľmi potešilo, že sa na súťaži stretli s veľkou ambíciou mladých ľudí predviesť výsledky svojho snaženia a talentu tak, aby boli zavŕšené zodpovedajúcim úspechom a uznaním. Do Základnej školy v Gemerskej Polome 1. marca 2019 zavítali všetci, ktorí majú radi umelecký prednes, prišli nádejní recitátori, možno budúci spisovatelia či herci...
Deň organizovania 23. ročníka Kellnerovej Polomy bol opäť sviatkom reči a umeleckého slova, prišli ho osláviť malí i veľkí,

Čo viedlo pani Gitku Leštákovú z Rakovnice k tomu, že sa venuje maľovaniu veľkonočných vajíčok

Navštívili sme šikovnú ženičku, ktorá sa v tomto období zaoberá maľovaním veľkonočných vajíčok. Je to Gitka Leštáková z Rakovnice. Prekvapilo nás, že túto činnosť robí už viac ako 20 rokov. Vidieť jednotlivé kusy je radosť, pastva pre oči. Očarilo nás to, a preto sme ju oslovili a požiadali o rozhovor. 

1. Čo Vás viedlo k tomu, že sa venujete maľovaniu vajíčok?
Vždy ma zaujímali ručné práce, aj moje povolanie zubnej techničky malo k tomu blízko. Je to podobne náročné na trpezlivosť a presnosť, vyžaduje pevnú a zároveň citlivú ruku.
Prináša mi to veľké potešenie a stále si pri tejto krásnej záľube oddýchnem.

utorok, 12 február 2019 19:09

Srdce na dlani aj pre Gemerčanov

Napísal(a)
Srdce na dlani aj pre Gemerčanov

Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.

sobota, 09 február 2019 20:15

Za starostom obce Rakovnica Ľubošom Leštákom

Napísal(a)
Za starostom obce Rakovnica Ľubošom Leštákom

Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“ 

V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.

sobota, 09 február 2019 11:13

Stavali murári v Muráni lešenie...

Napísal(a)
Stavali murári v Muráni lešenie...

Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.

Čiernopotočania si pochutili na kapustnici z vlastného dvora

Čierny Potok. Veľká obec s malým počtom obyvateľstva na juhozápade Gemera sa musí vysporadúvať s dobou. V obci postupne zatvorili krčmu a po čase aj obchod. Všemocné „hypermarkety“ zlikvidovali drobné obchody. Obyvatelia z obce tak musia základné kuchynské polotovary chodiť nakupovať do susedných obcí, ktoré sú najbližšie 2,5 km. Ani tam však nedostanú čerstvú zeleninu, ovocie a o mäse ani nehovoriac. Chtiac-nechtiac „kapitalistický blahobyt“ obyvateľov prinútil k návratu do doby svojich rodičov. Tak sa upravili staré chlievy, kde boli zbúrané tam postavili nové a začali chovať prasiatka, sliepočky, húsky, ovečky, kozičky a poniektorí aj kravky a koníky. Nuž a senko, ani obilie nedostať v hypermarketoch. Tak sa začali obrábať záhrady, aj políčka, začali sa vytyčovať „elekro-oplotky“ a chovať ovečky, kravičky, kozičky.

Gemerská Poloma má vo svojej histórii prvýkrát ženu starostku. Vo voľbách 2018 zvolili do tejto funkcie Lillian Bronďošovú (na obrázku vľavo), ktorá preberá insignie obce od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej.

Medzi obcami nášho horného Gemera po prvýkrát v histórii Gemerskej Polomy bola v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 zvolená za starostku obce žena. Touto starostkou sa stala pani Lillian Bronďošová. Už pred štyrmi rokmi sme konštatovali, že ako poslankyňa vo vtedajších voľbách dostala od voličov obce viac hlasov ako vtedy zvolený starosta. To poukazovalo na to, že má medzi spoluobčanmi veľkú dôveru. Po štyroch rokoch sa to potvrdilo, a preto niet sa čomu čudovať, že si ju jej spoluobčania tohto roku zvolili za starostku. V sobotu 8. decembra 2018 na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložila sľub a od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej prevzala funkciu starostky obce Gemerská Poloma. Prevzala tým aj zodpovednosť za riadenie obce, ktorá počtom obyvateľov patrí na hornom Gemeri medzi tie početnejšie.

Revúca zažila ďalší ročník najkrajších jesenných podujatí

V poradí už 19. ročník Jazdy sv. Huberta a 6. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností sa uskutočnil v Revúcej 6. októbra 2018. Počas tohto slnečného dňa všetci účastníci na námestí pred Kohútom mali možnosť obdivovať rôzne výtvarné diela, vyrezávané tekvice, ochutnať výborné koláče, povoziť sa na koňoch, hlasovať v súťaži, zabaviť sa s deťmi pri bublinkovej Hubble-bubble show, odfotiť sa v tematickom ráme a mnoho ďalšieho. Medzi súťažami nechýbali ani tie tradičné, ako je skladanie klátika, lov jeleňa, rúbanie dreva, dostihové súťaže, ale aj hon na líšku. Sokoliari predviedli úžasné kúsky s dobre vychovanými operencami, psíčkari si prišli na svoje pri prehliadke plemien poľovných psov

štvrtok, 27 september 2018 18:46

V Jesenskom si pripomenuli 80. výročie mobilizácie

Napísal(a)
V Jesenskom si pripomenuli 80. výročie mobilizácie

Obec Jesenské, ktorá leží v južnej časti okresu Rimavská Sobota (predtým Feledince), bola dôležitou železničnou krížovatkou už za Rakúska-Uhorska. Po rozpade „žalára národov“ v roku 1918 pripadla obec do Československa. Po nástupe Hitlera k moci v Nemecku a jeho plánom na dobývanie „životného priestoru“ na úkor východných susedov rozhodla Československá vláda o vybudovaní hraničných opevnení v kritických miestach štátnych hraníc s agresívnymi plánmi Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska vybudovať systém opevnení po vzore francúzskej Maginotovej línie. Po mníchovskom diktáte však neboli všetky dokončené, respektíve museli byť opustené a v Čechách padli do Nemcami zabratých Sudet a na južnom Slovensku Horthyho Maďarsku. Maďari väčšinu opevnení, tzv. „ropíkov“ zničili.

Strana 1 z 97