Seniori (263)
Slavošovce privítali Prehliadku spevokolov z horného Gemera
Napísal(a) M. Terrai
Rožňavská Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku zorganizovala 11. novembra 2025 v hornogemerských Slavošovciach za spolupráce s Obcami Čierna Lehota a Slavošovce Prehliadku spevokolov z celého okresu. Prehliadky sa zúčastnilo spolu 7 speváckych skupín okresu – ZPOZ Slavošovce, FSk Radzim Vyšná Slaná, SSk Dobšinky z Dobšinej, SSk z Gočova, FS Bučina z Pače, FS Bysträné z Rožňavského Bystrého, Cirkevný spevokol AGAPE z Vlachova. Spolu s nimi vystúpili aj chlapci, ktorí reprezentovali spevácku skupinu Pekná dolinka z Vlachova. Jedna zo skupín, podľa najvyššieho počtu hlasov poroty bude zastupovať okres aj na krajskej prehliadke spevokolov. Na akcii sa osobne zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Bc. Peter Pamula, zástupcovia SHP Slavošovce, riaditeľ Ing. Jozef Revúcky, ako aj bývalý riaditeľ Ing. Milan Hadač
V Sirku privítali seniorov revúckeho okresu na okresnom turistickom zraze. Nechýbali ani seniori z "Lehvatky"
Napísal(a) M. Mladšia
V Sirku na Gemeri sa tento rok 18. septembra konal XXIV. Okresný turistický zraz seniorov revúckeho okresu. ZO JDS Sirk ako začínajúca organizácia, sa svojej hostiteľskej úlohy ujala na výbornú. Výborné počasie, dobrá atmosféra a mnoho priateľských stretnutí prinieslo pre okolo 180 účastníkov veľa pekných zážitkov s krásnymi spomienkami. Pripravili veľmi dobré trasy, poučili z histórie, navarili chutný guláš, napiekli zákusky a postarali sa o dobrú náladu.
Ako každý rok aj tento rok sa ho zúčastnili aj seniori z Revúckej Lehoty a to spolu 11. ZO našej obce ďakuje „kolegom“ zo Sirka, obci Sirk, ktorí pod vedením OO JDS Revúca zabezpečili túto peknú a vydarenú akciu. Toľko nám o tomto podujatí napísala pani Margita Mladšia, predsedníčka ZO JDS z Revúckej Lehoty.
Slniečko, teplý vzduch, aj trošku ochladenia v sále Kultúrneho domu využili členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Revúckej Lehote 25. júna 2025, aby sa stretli, podebatovali, ale hlavne zdravo súťažili.
„Športový referent“, pán Dušan Pavlák s manželkou, pripravili 5 rôznych súťaží pre ženy i mužov. Bolo veru veselo, aj si fandili a pohundrali, keď sa nedarilo. No a 6. disciplínou (ako povedal hlavný rozhodca) bolo občerstvenie.
Sponzori sa postarali, že bolo čo trošku si zajesť, pripiť na zdravie a tí najlepší „športovci“ boli aj odmenení maličkosťou.
Opät vydarené popoludnie v „Lehvatke“. Vďaka organizátorom, vďaka všetkým, ktorí prišli.
Rožňava pripravila pre seniorov nezabudnuteľné šlágrové popoludnie
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava opäť preukázalo, že si váži svojich seniorov a venuje im zaslúženú pozornosť. V rámci snahy spríjemniť jarné dni obyvateľom v zrelom veku pripravilo pod záštitou primátora Michala Domika výnimočné kultúrne popoludnie, SENIOR FESTIVAL – ŠLÁGER PARÁDA, ktoré sa uskutoční 3. júna 2025 o 14.00 na futbalovom ihrisku.
Podujatie sľubuje bohatý program plný spevu, hudby a dobrej nálady. O zábavu sa postarajú známe osobnosti slovenskej hudobnej scény: Božanka, Martin Jakubec, Mája Velšicová a Duo Rytmus. Títo obľúbení interpreti sú pravidelnými účinkujúcimi populárnej Šláger Show®, známej zo Šlágr TV najmä vďaka svojím pohodovým a nostalgickým melódiám blízkym najmä staršej generácii.
Seniori sa tak môžu tešiť na piesne, ktoré ich prenesú späť do mladosti a pripomenú im krásne spomienky. Okrem tradičných hitov zaznejú aj známe melódie plné emócií, v ktorých si každý nájde niečo pre seba – či už pôjde o folklórne motívy, populárne šlágre alebo nežné balady.
Zorganizovali VIII. ročník súťaže Kukučínova Revúca – seniori recitujú
Napísal(a) M. Mladšia
Dňa 7. apríla 2025 sa v Kultúrom dome Revúčka uskutočnil VIII. ročník súťaže Kukučínova Revúca – seniori recitujú. Účinkujúci boli prihlásení v troch kategóriách, a to poézia, próza a vlastná tvorba. Potešiteľné bolo, že každý súťažiaci tam mal aj svojich povzbudzovateľov.
Tešíme sa, že medzi súažiacimi nechýbali ani zástupcovia z našej obce. Základnú organizáciu Jednoty dôchodcov Slovenska Revúcka Lehota reprezentovala p. Marcelka Bajúsová, ktorá predniesla báseň.
Jej vystúpenie bolo na patričnej úrovni, získala skúsenosti, keďže bola na podobnom podujatí prvýkrát, srdečne jej ďakujeme za prípravu a vystúpenie a prajeme tiež veľa chuti pri ďalších účinkovaniach. Povzbudzovať ju boli 3 naše členky.
Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota sa opäť stretli, aby pospomínali na svoje mladé časy a povedali si navzájom o sebe, ako plynú ich súčasné dni. Mesiac október, mesiac úcty k starším sme si pripomenuli dňa 22. októbra 2024 aj v našej ZO JDS Revúcka Lehota, keď za krásneho slnečného počasia vo vyzdobenej sále kultúrneho domu sa stretli všetci členovia (48 z 56) našej organizácie, ktorým to dovolil ich zdravotný stav. Účasť prijala aj pani starostka a pracovníčka obecného úradu.
Po príhovoroch predsedníčky ZO JDS a pani starostky sme pozdravili našich jubilantov, ktorí v poslednom období oslávili svoje okrúhle výročia.
Ďakujeme našim hosťom za štedré sponzorstvo vo forme bohatého občerstvenia a rovnako všetkým jubilantom, ktorí sa na ňom podieľali. Všetci sme sa tešili z krásnej akcie, ktorú sme si pripravili. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie, ktoré bude pri vianočnom stromčeku.
Nielen dnes, alebo iba v mesiaci október, ale aj počas celého roka si vážime našich seniorov, našich starších – mamky a otcov, staré mamky a deduškov. Ale práve v mesiaci október – Mesiaci úcty k starším, si aj my spoločne pripravujeme pre našich seniorov v obci posedenie s úctou k starším. Tak tomu bolo aj tento rok, kedy sme si 25.10.2024 spríjemnili deň potešením našich seniorov a posedením pri milých pozdravoch detí z MŠ Čierna Lehota, ktoré pani riaditeľka aj s učiteľkami naučili pesničky, básničky, a deti ich veľmi pekne odrecitovali svojim starým rodičom. Folklórna skupina Lehoťanka pozdravila našich milých seniorov pesničkami a básňami, pozdravmi, ktoré odrecitovala Ing. Darina Figúrová, vedúca FSk Lehoťanka. Otvorenie a úvodné slovo mala predsedníčka MO JDS a KD v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová.
Občianske združenie LEHVAČEN pod vedením Ing. Ivety Pavlákovej zorganizovalo dňa 27.6.2024 „Športové hry pre seniorov z Revúckej Lehoty“, a to vďaka finančnej podpore Nadácie Henkel Slovensko. Pomocou projektu sa zakúpilo športové náčinie – ruské kolky, 2 terče na šípky a drevená hra „Stick on line“ a tiež občerstvenie na podujatie.
Športové hry otvorila predsedníčka JDS v Revúckej Lehote Mgr. Margita Mladšia a hlavným rozhodcom bol Dušan Pavlák.
Seniori súťažili v 5 disciplínach – v hode šípkami na terč, v hode na plechovky, v kope na malú bránku, stick on line a v ruských kolkoch. Jednotlivé disciplíny boli rozdelené na kategórie muži a ženy.
Závan minulosti * Stredoveký deň v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemer je známy historickými kultúrnymi pamiatkami, ktoré nesú pečať Európskeho kultúrneho dedičstva. Do zoznamu sa zapísalo osem kostolov v Malohonte a štyri na Gemeri. Prestížnu značku Európske dedičstvo udelila štyrom gotickým kostolíkom na Gemeri Európska komisia. Nominované kostolíky reprezentujú jedinečné európske hodnoty, ktoré sú dôležitým kritériom hodnotenia pri udeľovaní značky Európske dedičstvo.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre širokú verejnosť 19. júna 2024, v rámci podujatia Závan minulosti – Stredoveký deň v knižnici, rôzne aktivity. Podujatie sa bude konať s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja.
Úspešní seniori z Revúckej Lehoty na XI. Okresných olympijských športových hrách seniorov v Revúcej
Napísal(a) M. Mladšia
Jedenáste Okresné olympijské športové hry seniorov sa uskutočnili 24. mája 2024 v Revúcej. Medzi 140 súťažiacimi bolo aj 9 športovcov zo ZO JDS Revúcka Lehota, ktorí boli veľmi úspešní, keď sa vrátili so 6 medailami. Určite by ich bolo ešte viac, keby sa bola uskutočnila aj ďalšia športová disciplína – stolný tenis.
Výsledky:
zlatá medaila: A. Nemogová – hod granátom na cieľ
O. Belica – hod granátom na cieľ
Viac...
Akékoľvek úvahy o tom, či je náš ľudský život pekný, šťastný, krátky, dlhý, dôstojný, trpiaci a s celým radom jeho ďalších prívlastkov, sú úplne zbytočné a bezvýznamné. To je najmä preto, že nie je u každého jednotlivca rovnaký, ale aj úplne odlišný. Zhodu možno očakávať a konštatovať v tom, že zvyšovaním veku sa dajú predpokladať podobné, možno až rovnaké zmeny v psychickej, ale najmä fyzickej a zdravotnej oblasti nášho života.
U niekoho prevládajú chvíle radostné, u iného nežiadúco smutné. V živote človeka (ľudí) sú dni všedné a výnimočné. Všedné sa môžu opakovať. Výnimočné sa udejú len raz v živote = narodenie a smrť. Niekto hovorí, že život nemá zmysel, ale určite má svoju cenu. Viac je však život darovať, ako si ho zachovať. O živote ľudí si dovolím napísať tvrdenie, že život v priebehu jeho existencie je zložitý a samé prekvapenie,
Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali
Napísal(a) Jakobejová,Figúrová
Prešiel ďalší rok, zase sme o rok starší, bohatší o skúsenosti i spoločné zážitky. Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali svoje činnosti v roku 2023. Bola to pomerne bohatá činnosť:
– oslavy – MDŽ, Deň matiek, MDD, Mesiac úcty k starším
– športové aktivity – športový deň v Čiernej Lehote, turistická akcia v Kobeliarove, účasť na športovej olympiáde seniorov v Rožňave
– pobyty v kúpeľoch
– výlety – letné kúpanie, jesenné nákupy.
Oslavy MDŽ 8.3.2024 boli už tradične spojené s výročnou členskou schôdzou. Okrem bilancovania aktivít, rozdania pozdravov ženám, občerstvenia, prítomných pozdravili aj milí hostia:
Programom obohatili stretnutie deti z Materskej školy Čierna Lehota a zábavným programom členky FSk Lehoťanka. Bolo to vydarené popoludnie, plné dobrej nálady, piesní a milých slov.
Seniori okresu Revúca sa prezentovali šikovnosťou výrobkov k Veľkej noci
Napísal(a) M. Mladšia
Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej v spolupráci so ZO JDS v Muránskej Lehote zorganizovala 5.3.2024 „Tvorivé dielne k Veľkej noci“, na ktorých sa svojimi výrobkami prezentovali členovia jednotlivých ZO JDS revúckeho okresu. Samozrejme, že nechýbali ani členky ZO JDS v Revúckej Lehote, ktorých krásne výrobky oslovili mnohých prítomných. Boli to nádherné vajíčka, ušité sliepočky, kačičky, vyšité obrusy, ozdobené fľaše, práce z dreva, pri ktorých bola použitá rôzna technika. Ukázali aj recykláciu textilu na využitie ušitých tašiek, aby tak chránili životné prostredie od igelitiek.
ZO JDS v Revúckej Lehote prezentovali výrobky členiek:
A. Sitárová, I. Pavláková, E. Šeševičková, L. Gažúrová, M. Mladšia.
Členovia ZO JDS v Revúckej Lehote oslavovali "STRIEBORNÉ" výročie
Napísal(a) Margita Mladšia
Členovia ZO JDS v Revúckej Lehote oslavovali svoje 25. výročie založenia. 7. februára 2024 hrali v obecnom rozhlase pozdravnú reláciu, ktorá patrila ZO JDS v našej obci, keď si na slávnostnom stretnutí pripomenuli 25 rokov od jej založenia. V sále KD sa zišli jej terajší členovia, aby pospomínali a oslávili túto veľkolepú údalosť.
Mgr. M. Mladšia, terajšia predsedkyňa, privítala prítomných seniorov, osobitne hostí, a to Mgr. Z. Nosáľovú, prednostku OÚ Revúca, Ing. M. Brdárskeho, predsedu OO JDS Revúca, E. Igriciovú, tajomníčku OO JDS Revúca, L. Benediktyovú, starostku obce a R. Hrivnáka, zástupcu starostky obce.
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-