Kultúra

Kultúra (2455)

Podradené kategórie

Pranostiky

Pranostiky (0)

Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.

 

Zobraziť položky...
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže na tému Pomoc hasičov pri pandémii

„Pomoc hasičov pri pandémii“ bola témou výtvarnej súťaže, ktorú v školskom roku 2021/2022 vyhlásila Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR. Do tejto súťaže sa zapojila aj Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej. Výkresy organizátorom na spomínanú tému zaslali zo Základnej školy s Materskou školu v Jelšave, ZUŠ v Revúcej a v Muráni.
Dňa 22. júna 2022 zavítali do všetkých zúčastnených škôl zástupcovia ÚzO DPO z Revúcej a odovzdali trinástim deťom v ZŠ s MŠ v Jelšave a šiestim deťom v ZUŠ Muráň a Revúca diplom a medailu.
Deti príjemne prekvapili a potešili. Dúfame, že sa aj v budúcom školskom roku zapoja do ďalšej výtvarnej súťaže.

Dobrovoľní hasiči absolvovali v Jelšave kurz prvej pomoci a obsluhy defibrilátora

Pripomeňme si niektoré dôležité udalosti zo života jelšavských dobrovoľných hasičov. Dňa 3. mája 2022 primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera defibrilátor, ktorý bude umiestnený na Hasičskej zbrojnici.
Dňa 18. júna 2022 zavítala na Hasičskú zbrojnicu Ing. Mária Tkáčiková, zamestnankyňa Operačného strediska zdravotnej záchrannej služby v Prešove, ktorá bola lektorkou Kurzu prvej pomoci a obsluhy darovaného defibrilátora.
Tohto kurzu sa zúčastnilo 13 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 8 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Dozvedeli sme sa aj nové veci, ale oprášili sme si aj veci, ktoré sme vedeli. Po teoretickej časti všetci absolvovali testy a praktickú skúšku.

43. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka 2022 Klenovec, 24. – 26. júna 2022

Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka čoskoro už po 43-krát otvoria svoje pomyselné brány milovníkom folklóru. Na podujatie pozývačkami po regióne pozývali miestni folkloristi od mája 2022. Od štvrtku 23.6.2022 – 26.6.2022 prebieha gajdošská tvorivá dielňa s lektorom Drahomírom Dalošom. Od piatku 24.6.2022 návštevníkov pozývame do Zóny oddychu, od 16:00 na otvorenie Jarmoku ľudových remesiel, tvorivých remeselných dielní, tradičných gastronomických dvorov. Od 17:00 pozývame do kultúrneho domu na vernisáž výstavy zo súkromnej zbierky Štefana Liptáka: Sviatočný ľudový odev v Gemeri-Malohonte. Od 18:00 sa otvorí hlavná scéna vystúpením regionálnych folklórnych kolektívov a udelením ocenení starostkou obce Klenovec.

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí otvárajú výstavou Štefana Kubíka

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí svoje brány pre verejnosť už najbližšiu stredu 22. júna 2022. V spolupráci s Galériou umelcov Spiša, ktorá je tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, uvedie profilovú výstavu Štefana Kubíka (1941–2006) k nedožitým 80. rokom pod názvom SOCHY – KRESBY. Vernisáž výstavy sa bude konať 22. júna 2022 o 16:00 v Andrássyho obrazárni na Lipovej 122 v Krásnohorskom Podhradí.
Výstava je prierezom tvorby autora s akcentom na sochu v dialógu s kresbami a skicami. Autorova tvorba sa vyznačuje svojbytným spôsobom spracovania materiálu – dreva, majstrovským ovládaním priestoru a tvaru. Gro výstavy tvorí kresba a komorná sochárska tvorba z pozostalosti autora a zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ktorá spravuje 25 autorových diel.

Kto býva v dutine * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, ktorá je súčasťou najnovšej výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Tvorivá dielňa sa uskutoční 25. júna 2022 (sobota) o 15.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Vstupné je 2 €.

Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov.
V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.

Krajskí remeselníci sa po druhýkrát stretnú na konferencii RINK-u

Konferencia remeselníkov Tradícia a poctivá výroba predstaví možnosti ako za remeselný produkt možno získať ocenenie či značku kvality.
Pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku sa 22. júna v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční v poradí už druhá krajská konferencia remeselníkov a ľudovoumeleckých výrobcov.
Remeselnícky inkubátor (RINK), v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, je unikátnym projektom Košickej župy, ktorý združuje vyše štyristo zručných majstrov. Svojou aktívnou činnosťou a prezentáciou svojich produktov podporuje rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a napomáha k prehĺbeniu regionálnej identity.

„Nerušte ma, čítam!“    Rozprávky, neplechy, zápletky, slávne príbehy, nové objavy...

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Mesto Rožňava a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravili na deň 9. jún 2022 pod záštitou primátora mesta Michala Domika pre deti základných škôl verejné čítanie rozprávkových kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. 

V čase od 9:30 do 13:00 hod. na malom pódiu budú čítať úryvky z rôznych rozprávkových kníh nielen deti, ale aj predstavitelia kultúrneho a spoločenského života.

Čítanie kníh je jednou z foriem, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa. Viesť deti už odmala k čítaniu je veľmi dôležité. Rozvíja sa fantázia a slovná zásoba, ktorá je potrebná v každodennom živote.

Čítanie nie je vrodené, musí sa naučiť

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Knihovníci v praxi“ v mesiaci jún dvojdňový odborný seminár a workshop pre knihovníkov, pedagogickú a odbornú verejnosť. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Čítaním sa trénuje nielen čítanie, ale hlavne schopnosť počúvať s porozumením, schopnosť sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, schopnosť spracovávať počuté informácie. Kniha dáva väčší priestor rozvoju myslenia.

V rámci metodickej činnosti pripravila knižnica projekt, kde cieľom je zlepšovať vedomosti, zručnosti i schopnosti knihovníkov, nakoľko vzdelávanie je neodmysliteľnou súčasťou v živote každého z nás,“ povedala Gertrúda Turenská, autorka projektu.

pondelok, 06 jún 2022 22:05

DEŇ DETÍ S HASIČMI NA STREDNOM GEMERI

Napísal(a)
DEŇ DETÍ S HASIČMI NA STREDNOM GEMERI

Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952.
Myšlienka Medzinárodného dňa detí (MDD) vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší.

Markova manufaktúra na spracovanie kože

Jeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.

K priemyselnému rozvoju pôvodnej prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa  (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (Jozef Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.

Strana 1 z 176