Gejza Kolesár, rodák z malebnej dedinky Meliata v rožňavskom okrese, prepadol čaru umeleckej fotografie už počas vysokoškolských štúdií v Košiciach v 70. rokoch, kedy pôsobil vo fotoklube Strojfoto Košice. Po návrate do rodného kraja úzko prepojil svoje fotografické aktivity s okresom Rožňava a v súčasnosti patrí medzi kľúčových členov miestneho fotoklubu Pix-XL Rožňava,
Kultúra (3040)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Ocenenie pre knižnicu i lesnú pedagogičku v projekte Les ukrytý v knihe
Napísal(a) T. Bachňáková
Príbeh z Rožňavy: Keď sa les presťahuje do knižnice
Do tohto výnimočného projektu sa pravidelne zapája aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na júl 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
Banícke múzeum v Rožňave otvára výstavu, ktorá pomáha deťom s rakovinou
Napísal(a) Š.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta výnimočné kultúrne podujatie. Pri príležitosti významného životného jubilea renomovaného regionálneho umelca Gejzu Kolesára sa uskutoční jeho doteraz najväčšia samostatná výstava s názvom „75 záberov slobody“. Slávnostná vernisáž prebehne 2. júla 2026 o 16.00 v priestoroch galérie. Výstava potrvá do 21.8.2026.
Velitelia DHZO v okrese Rožňava úspešne zvládli odborné skúšky
Napísal(a) M. Terrai
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského oslávila jubileum stretnutiami aj výstavou
Napísal(a) T. Bachňáková
Hasičské emócie v Rudnej: Previerky preverili sily aj techniku, poznáme nominantov na Gemerský pohár!
Napísal(a) M. Terrai
Múzejný tábor 2026 Lovci múzejných tajomstiev – Posledné voľné miesta
Napísal(a) R. Šimko
Viac...
Matičiari z horného Gemera reprezentovali regionálnu kultúru na celonárodných oslavách v Martine
Napísal(a) AI+MG
MARTIN / ROŽŇAVA – Najstaršia národná kultúrna ustanovizeň Slovákov, Matica slovenská, oslávila 12. júna 2026 významné 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského – základného emancipačno-politického dokumentu Slovákov. Súčasťou celodenného programu bolo aj pripomenutie 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného života 19. storočia, ktorého odkaz si Matica slovenská v roku 2026 pripomína v rámci vyhláseného Roku Viliama Paulinyho-Tótha.
Banícke múzeum v Rožňave oživuje príbeh kameninovej krásy: Školákov čakajú interaktívne prehliadky aj tvorivé dielne
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo k svojej najnovšej exkluzívnej výstave Príbeh kameninovej krásy sériu pútavých sprievodných podujatí. V období od 15. do 25. júna 2026 sa priestory Galérie Baníckeho múzea zaplnia žiakmi a študentmi, pre ktorých sú pripravené tematické komentované prehliadky spojené s tvorivými dielňami a múzejno-pedagogickými aktivitami.
Cieľom tohto špeciálneho programu je priblížiť mladšej generácii slávnu tradíciu rožňavskej kameninovej manufaktúry, ktorá v meste úspešne pôsobila v rokoch 1810 až 1905 a po celé generácie zásadne formovala kultúrnu identitu regiónu Gemer. Deti a mládež tak majú jedinečnú šancu spoznať, ako sa pod rukami starých majstrov menila obyčajná hlina na maľovanú nádheru.
Hlavné oslavy Medzinárodného dňa detí (MDD) v roku 2026 na hornom Gemeri prebehli na viacerých miestach, predovšetkým v mestách a spádových obciach rožňavského okresu. Poskytujeme vám prehľad kľúčových lokalít, kde sa deti v regióne zabávali:
Mestské a hromadné oslavy
- Rožňava: Oficiálny mestský Deň detí sa konal v piatok 29. mája 2026 v čase od 9:00 do 12:00 priamo na Futbalovom štadióne Rožňava. Pre deti bol pripravený bohatý program so záchrannými zložkami, ukážkami vojenskej, hasičskej a policajnej techniky, vystúpením Sranda Banda, skákacími hradmi a súťažami.
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca si zmerali sily v Lubeníku
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej, v spolupráci s Obcou Lubeník a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Lubeník, zorganizovala v sobotu 7. júna 2026 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca.
Slávnostný nástup a ocenenia
Hasičské tímy sa v Lubeníku schádzali už od skorého rána. Podujatie oficiálne odštartovalo slávnostným nástupom. Prítomných hasičov a hasičky privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA (generálny inšpektor, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici a tajomník ÚzO DPO v Revúcej) spolu so starostom obce Lubeník Milanom Pavkom.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-































