Kultúra

Kultúra (2911)

Podradené kategórie

Pranostiky

Pranostiky (0)

Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.

 

Zobraziť položky...
V Jelšave zorganizovali denný tábor mladých hasičov

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 7. – 11. 07. 2025 denný hasičský tábor. Tábora sa zúčastnilo striedavo od 10 do 13 detí, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov Plameň, ale aj také, ktoré ho nenavštevujú, ale snáď sa nám podarilo vzbudiť v nich záujem o hasičstvo.

V pondelok 7. júla dvanásť detí s dospelými hasičmi zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Rožňave, kde nás privítal Martin Bednár člen DHZ v Rožňave, porozprával deťom o histórii zboru, o ich činnosti, poukazoval deťom hasičskú techniku – IVECO DAILY. Po návšteve u dobrovoľných hasičov sme neplánovane zavítali do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kde nám pracovníčky ukázali detské oddelenie. Deti si mohli prezrieť a začítať sa do kníh, zahrali si divadielko. Na záver sme navštívili poučnú záhradu knižnice. Počas obeda v Pizzerii U Micia v Rožňave, kde sme si pochutnali na skvelej pizzi, náš naplánovaný  program ukončila búrka. Plánovaný výlet na Dedinky budeme realizovať na prelome júla a augusta.

V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.

Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu  –   Predmet mesiaca júl

Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa  od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách. 

K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.  

Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu. 

Na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie od Radky a Mariána

Pred pár týždňami sme na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie, v ktorom nám dobrovoľní hasiči z Jelšavy dávajú na známosť:

Končí sa krásne a vznešené „ja“,

začína prosté, ale o to krajšie „my“.

Radka Ormisová a Marian Gacko

všetkým na vedomie dali,

že slobody sa vzdali, že chcú spolu šťastne žiť

a svoju lásku manželstvom spečatiť

28. 06. 25 v obradnej sieni v Revúcej.

Spišský umelec Martin Kacvinský a jeho NeMiestne maľby v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Galériou umelcov Spiša ‒ kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, uvádzajú od 3. júla do 24 októbra reprízu profilovej výstavy Martina Kacvinského pod názvom NeMiestne maľby. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša. Martin Kacvinský je spišský umelec, ktorého dielo koncepčne a výrazovo presahuje regionálny rámec: vo svojej tvorbe sa zaoberá kritikou jednotlivca a spoločnosti. Zároveň sú jeho maľby istým spôsobom „nemiestne“: nebojí sa pracovať s témami, ktoré môžu byť v lokálnom kontexte provokatívne.
Riaditeľka Galérie umelcov Spiša, Lucia Benická uvádza: „Galéria umelcov Spiša pripravuje kvalitné profilové a tematické projekty, ktoré vďaka súčinnosti s inými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja nekončia iba na Spiši. S Baníckym múzeom v Rožňave máme niekoľkoročnú spoluprácu: v roku 2022 sme uvádzali profilovú výstavu sochára Štefana Kubíka, toto leto uvádzame na Gemeri spišského maliara Martina Kacvinského. Výstavná „recyklácia“ má pre nás mimoriadny význam prezentovať aj mimo región odbornú, výskumnú, prezentačnú a zbierkotvornú činnosť, keďže na výstave uvádzame aj diela z našej zbierky.“

Čriepky z aktivít dobrovoľných hasičov  - stavanie májov v Jelšave a v Koceľovciach

Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 6. – 8 - júna 2025 Dni mesta Jelšava. Hlavným dňom bola sobota 7. júna, kedy boli aj jelšavskí hasiči súčasťou programu.

Program v sobotu ráno začal „stavaním mája“, ktorý sa tradične stavia na Turice po celom Gemeri. Deti zo za základnej školy počas krátkeho programu ozdobili „máj“ a dobrovoľní hasiči ho postavili na určené miesto pri mestskom múzeu.

Počas celého dňa vykonávali aj požiarno asistenčnú hliadku počas programu a varení gemerských guliek na nádvorí kaštieľa Coburgovcov. Okolo obeda pre deti pripravili hasičskú penu pred rímsko-katolíckym kostolom. Bolo to príjemné osvieženie počas teplého dňa.

G. Jakubecová

Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná

Dobrovoľný hasičský zbor Mesta Dobšiná už 150 rokov plní tie najušľachtilejšie ciele. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku občanov mesta pri požiaroch a živelných pohromách.
Dobrovoľný hasičský spolok Mesta Dobšiná bol založený zakladajúcim zhromaždením v budove Mestskej radnice dňa 30. mája 1875. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. júna 1875. Mesto Dobšiná patrilo k prvej tridsiatke obcí so založenými hasičskými zbormi. Do konca roka 1875 mala hasičská jednotka 135 členov, 10 prastarých striekačiek a jednu štvorkolesovú hasičskú striekačku s potrebnou výzbrojou, ktorá bola zakúpená z verejnej zbierky. V roku 1877 nasledovala ďalšia zbierka. Z tejto zbierky bola zakúpená druhá hasičská striekačka. V rokoch 1879 – 1880 bola postavená hasičská zbrojnica a skladisko.

Európske dni archeológie 2025 aj v Rimavskej Sobote

Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.

K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou. 

V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov

Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej vyhlásila v školskom roku 2024/2025 výtvarnú súťaž pod názvom „Aj zvieratká potrebujú hasičov“. Boli odovzdané výtvarné práce vo všetkých troch kategóriách. Na prelome mája a júna t.r. sme sa vybrali do všetkých organizácií, ktoré nám zaslali výtvarné práce, aby sme ocenili všetky deti diplomom a magnetkou s názvom „Hasičská výtvarná súťaž“.

     Dňa 29. mája 2025 sme zavítali:

štvrtok, 05 jún 2025 19:43

Predmet mesiaca jún v GMM – Srna lesná

Napísal(a)
Predmet mesiaca jún v GMM – Srna lesná

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. Pred niekoľkými týždňami, v máji roku 2025, sa náš zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát srny lesnej (Capreolus capreolus), jedného z najznámejších druhov cicavcov žijúcich v našom regióne a na Slovensku vôbec. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2024), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2025 je predmetom mesiaca jún. 

Srna lesná je rozšírená vo väčšine Európy, chýba v Írsku, na Islande a stredomorských ostrovoch. Nájdeme ju aj na väčšine územia Slovenska do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Obľubuje teplé listnaté lesy, veľmi vysokú populačnú hustotu dosahuje aj v malých poľných lesíkoch a rozptýlenej zeleni v poľnohospodárskej krajine.

Strana 1 z 208