
Kultúra (2550)
Podradené kategórie

Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Výstava o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku
Napísal(a) M. Venenyová
R o ž ň a v a, 27. 01. 2023 - Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove Vás srdečne pozývajú na otvorenie výstavy o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 16. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava bola pôvodne prezentovaná Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod názvom -999- Morituri te salutant, a to pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat z východného Slovenska do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Banícke múzeum v Rožňave prevzalo časť uvedenej výstavy, ktorú doplnilo o regionálne informácie a autentické dobové predmety nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea.
Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Napísal(a) A. Kleinová
Život na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a verejnosť besedu so sinologičkou a blogerkou Dominikou Sakmárovou, autorkou dvoch kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky – Pripovidki z ešči daľekejšeho Vichodu. Beseda sa uskutoční v utorok 7. februára 2023 v dopoludňajších hodinách.
Dominika Sakmárová je mladá autorka, pochádzajúca zo Spiša. Vyštudovala sinológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Už počas štúdia intenzívne cestovala po Ďalekom východe s cieľom zlepšiť sa v jazyku a spoznať krajiny. A pokračovala v tom aj po skončení školy a založení rodiny. Jej postoj ku kultúram Ďalekého východu, ktorý dnes opisuje slovami „zvedavosť“ a „rešpekt“, sa začal formovať, až keď sa postupne prepracovala komplikovanými čínskymi znakmi a tónmi. Lákal ju tamojší každodenný život, ktorý sa dá spoznať len pri dlhodobom pozorovaní.
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Napísal(a) M. Venenyová
Enikő Sivák ASHA v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb pod názvom Som kto som / Vagyok aki vagyok. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 07. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Tematicky sa zameriavam hlavne na ľudskú podobu, no nie na fyzickú, ale na duchovnú. Kresby sú jedinečné, lebo majú vysokú energetickú rezonanciu, ktorá veľmi pozitívne vplýva na svoje okolie, na dušu, ale aj na fyzické telo. Tým pádom sa zapína spontánne uzdravenie a človek sa lieči. V poslednej dobe používam aj zlaté, strieborné, metálové gélové pero, na dominantné vyjadrenie podstaty kompozície. Kreslím ich väčšinou so zatvorenými očami. Potom kresbu dokresľujem, aby bola zrozumiteľná aj nášmu telesnému a duševnému vnímaniu,“ poznamenala autorka kresieb Enikő Sivák ASHA.

Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Rožňavský besedný spolok – Rozsnyói Társalgási Egylet a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre verejnosť prednášku z cyklu Vzácne návštevy Rožňavy v 18. a 19. storočí s názvom „Čo videl cisár – pán v Rožňave?“ Prednáška sa uskutoční dňa 02. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
„Návštevy panovníkov, štátnikov a iných významných osobností boli a sú stále významnou udalosťou každého mesta. O tých dnešných sa dozvedáme zo všetkých médií, ale odkiaľ vieme o tých, ktoré sa udiali pred niekoľkými storočiami? Aby bol náš obraz o vzácnych – a nielen kráľovských návštevách ucelený, predstavíme si aj návštevy významných cirkevných hodnostárov – zemepánov Rožňavy a cestovateľov, ktorí nám o našom meste zanechali zaujímavé svedectvá.
Z DENNÍKA BIOLÓGA * Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 20. 01. 2023 – Vo štvrtok 26. januára 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie – Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.
Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomenulo 140. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea, ktorá potrvá až do 31. marca 2023. Výstava prezentuje predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov v poslednom desaťročí. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvýkrát v histórii múzea.

Betlehemské svetlo je jedným z najkrajších symbolov pokoja, nádeje a mieru. Práve v adventnom čase, ktorý sprevádzajú skracujúce sa dni, vydáva jasné posolstvo o tom, ako aj drobný plamienok dokáže prežiariť tmu.
V tomto roku (2022) už po 33-krát štvrtý adventný víkend patril distribúcii Betlehemského svetla na Slovensku. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy nesmeli pri tejto distribúcii chýbať.
V sobotu 17. decembra 2022 sme na stanici v Plešivci z vlaku GEMERAN prevzali od skautov plamienok svetla, aby sme potešili obyvateľov nášho mesta, ale aj obyvateľov z okolitých obcí.
Cestou domov sme svetlo odovzdali členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Hucíne.
Prvá cesta v Jelšave viedla ku seniorom do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde sa plamienok rozhorel v spoločenskej miestnosti pri vianočnom stromčeku. Nechali sme pre všetkých ubytovaných malý darček – anjela.

Banícke múzeum v Rožňave sa v roku 2022 uchádzalo o viaceré projekty z Fondu na podporu umenia Ministerstva kultúry SR. Jedným z úspešných bol aj projekt Obrazy v novom šate. Zámerom projektu bola záchrana umeleckých diel z fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sú umiestnené v jeho depozitári.
Predmetom projektu boli nasledujúce diela:
1) Názov diela: Pocta padlým v prvej svetovej vojne
Autor: Kálmán Tichy
Rok vzniku: 1929
Technika: plátno, olej
Rozmer: 96 x 61 cm
Ev.č.: U-1135
Zbierkový predmet bol získaný kúpou do fondu výtvarného umenia BM v RV v roku 2019.
Viac...
Život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte – Virtuálna archeológia
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje pre rodiny s deťmi animačný program pod názvom Virtuálna archeológia. Program je zameraný na život pravekého človeka v Gemeri-Malohonte. Uskutoční sa 19. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. Určený je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.
Témou animačného programu je život pravekého človeka v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Prostredníctvom rozšírenej reality návštevníkom priblížime zbierkový predmet „spoza skla“. Budú s ním môcť virtuálne manipulovať a detailne ho spoznávať. V praktickej časti aktivity budú návštevníci riešiť úlohy na virtuálnej báze s cieľom upriamiť pozornosť na vybrané zbierkové predmety tak, aby im laik porozumel a docenil ich historickú a významovú hodnotu.
Glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) * Predmet mesiaca január 2023
Napísal(a) M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 05. 01. 2023 – Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. Múzeum v rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví dermoplastický preparát glezga hrubozobého, známeho tiež ako glezg obyčajný. Patrí k novším zbierkovým predmetom, prírodovedný fond obohatil v roku 2021. Vystavený bude v priestoroch Stálej vlastivednej expozície od 3. januára do 31. januára 2023.
Aj napriek tomu, že sú rozšírené na väčšine územia Slovenska, patria glezgy medzi menej známe vtáky. Hniezdia v nižších až stredných polohách do približne 1000 m n. m., najmä v svetlých listnatých a zmiešaných lesoch. Občas zahniezdia aj vo väčších parkoch, záhradách a sadoch.
Glezgy sú pomerne veľké a zavalité. Ich najcharakteristickejším poznávacím znamením je veľký a silný kužeľovitý zobák. Za letu ich môžeme spoznať aj podľa krátkeho chvosta a bieleho pruhu na krídle. Samičky sú sfarbené menej kontrastne, tlmenejšie ako samce. Ich spev je nenápadný, švitorivý. V hniezdnom období sa živia hlavne živočíšnou potravou – hmyzom, pavúkmi a inými bezstavovcami.
Stredoveké fresky na Gemeri ožívajú vďaka študentom umenia
Napísal(a) P. Palgut
Kostoly so značkou Európske dedičstvo sa stávajú miestom inšpirácie mladej generácie umelcov. V rámci projektu združenia Gotická cesta a Akadémie umení v Banskej Bystrici sa pod hlavičkou Prepni na Revúcu – Mesto kultúry 2022 uskutočnil týždňový workshop určený študentom výtvarného umenia. Jedinečné výsledky prác si môže verejnosť pozrieť v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej od 12.12.2022 do 31.1.2023 počas prebiehajúcej výstavy Gotická freska ožíva.
Fresková výzdoba v stredovekých kostoloch, stará v niektorých prípadoch až 7 storočí, môže aj v dnešnej dobe poskytovať inšpiráciu súčasnému umeleckému svetu. Myšlienka terénneho workshopu pre študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici vznikla pri tvorbe dlhodobého plánu pre 12 lokalít Gotickej cesty, ktorým bola v roku 2022 udelená značka Európske dedičstvo.
Výtvarná súťaž - Banícke múzeum očami detí - výsledky
Napísal(a) G. Badin
Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia
2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.
Do školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-
Ján Fabián – 5. výročie úmrtia
2. február - Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.
Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-
Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia
3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.
Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-
Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia
8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-
Alexander Müller – 155. výročie narodenia
9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.
Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-
Pavel Šramko – 280. výročie narodenia
13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-
Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia
23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.
Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-
Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia
23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-
Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia
24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.
Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-
Eduard Putra – 140. výročie narodenia
25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-
Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia
28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.
Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-