Kultúra

Kultúra (2829)

Podradené kategórie

Pranostiky

Pranostiky (0)

Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.

 

Zobraziť položky...
Škvrny salamandry (Apex Guilt) koncom novembra na výstave v rožňavskom Baníckom múzeu

Výstavu intermediálneho umelca Antona Čierneho pod názvom (Apex Guilt) – Škvrny salamandry koncom novembra otvára Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tvorba Antona Čierneho sa po dvoch rokoch vracia do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave a i tentoraz jeho výstava výrazne pôsobí na pozorovacie zmysly návštevníka a nabáda ho k zamysleniu sa.

Výstavu (Apex Guilt) – Škvrny salamandry tvorí videoinštalácia, ktorá sa v troch dejstvách a scénograficky vycibrenej symbolike podobá na fiktívny príbeh či bájku, ktorá však má základ v neuspokojivej realite slovenského reedukačného systému mládeže. V dvoch súbežne sa dopĺňajúcich videokanáloch sa pritom rozvíja rozprávanie o vine, obetiach, nachádzaní vlastnej slobody, ako aj zodpovednosti za stav, ktorý v slovenskej spoločnosti spôsobil to, že problém reedukačných centier bol dlhodobo prehliadaný a neviditeľný.

Rok na Gemeri – Zimný festival zvykov a obyčají Gemera 20. – 23. 11. 2024 Rožňava, Rejdová

K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. „Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov – stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov. Ide o naozaj výnimočné podujatie, ktoré je očakávanou bodkou za festivalovou sezónou v Košickom kraji,“ hovorí predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Medzi novinky festivalu patrí séria zážitkových aktivít pre verejnosť v tradičnej drevenici v Rejdovej, kde nositelia tradícií vytvoria autentickú predvianočnú atmosféru a podčiarknu magickú podstatu stridžích dní.

Tvorivo a predvianočne v Baníckom múzeu v Rožňave

V predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Danou Lackovou dva originálne tvorivé kurzy. Prvý kurz bude venovaný výrobe voskového obrúsku z bavlny a včelieho vosku a druhý zase zdobeniu medovníkov pomocou šablóny. 

Nepôjde len o samotné tvorenie. Súčasťou oboch kurzov bude prednáška Pohovorme si o medovníkoch – Z histórie medovnikárskeho remesla v Rožňave. „Záujemcovia sa dozvedia zaujímavé informácie o remesle zameranom na výrobu sladkého pečiva, o rožňavských medovnikároch a ich živote v cechu a o medovnikárskych formách,“ uviedla kurátorka múzea Sylvia Holečková.

Mesiac fotografie v Rožňave – tradičná výstava členov Fotoklubu Pix-XL

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Fotoklub Pix-XL pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice v rámci Mesiaca fotografie v piatok 8. 11. 2024 o 17:00 hod. na vernisáž pod názvom 12. členská výstava Fotoklubu Pix-XL

Fotografia ako súčasť kultúry a umenia nám umožňuje predstaviť a zdieľať hodnoty, rozmanité vízie a prierezy pohľadov na rozličné témy z rôznych perspektív. V roku 1991 bol na Slovensku založený Festival Mesiac fotografie a je najdlhším domácim a medzinárodne známym festivalom na Slovensku. 

„Našou tohoročnou pýchou je účasť v Poľsku,“ rozhovoril sa jeden zo zakladajúcich členov fotoklubu Štefan Kesi a pokračoval: „Pozval nás Rafal Marchut, ktorý vystavoval aj v rožňavskej knižnici. Zorganizoval medzinárodnú výstavu historických techník. Fotografie boli vytvorené technikami, ako napr. olejotlač, kyanotypia a pod. Zapojili sa autori zo  štyroch krajín – Poľska, Čiech, Maďarska a Slovenska.“

Netradičný, ale poučný tréning s mladými hasičmi v Jelšave

Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych. 

V stredu 30. 10. 2024 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Hasičskej zbrojnici v Jelšave na tréning. Nakoľko bol už prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol o 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných. 

Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Boli sme oslovení pani Mirkou Humeníkovou, či by sme niečo nevyrábali s deťmi v rámci krúžku, čo by mohla použiť ako výzdobu v Bistre v Jelšave. Tak sa zrodila myšlienka, že vyrobíme výzdobu priamo v Bistre. Vierka Bérešová zabezpečila tri veľké tekvice, krásne plody jesene a deti mohli pracovať. Vytvorili sme tri skupiny, jednu dievčenskú a dve chlapčenské a začala pracovať detská fantázia a tekvice začali ožívať. Bol zážitok sledovať, ako sa kreslilo, maľovalo, vyrezávalo. Ani sme sa nenazdali a už bola riadna tma.

Drevené polychrómované skulptúry biblických postáv Mojžiša a Árona v Gemersko-malohontskom múzeu počas novembra

Dve drevené polychrómované skulptúry z prvej polovice 18. storočia, ktoré znázorňujú biblické postavy, Mojžiša a Árona, predstavuje v novembri publiku Gemersko-malohontské múzeum v rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“. Návštevníci si ich môžu pozrieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea medzi 1. a 30. novembrom 2024. 

Dvojica sôch zobrazujúcich starozákonné postavy Mojžiša a Árona pochádza zo súboru 14 drevených, polychrómovaných skulptúr. Do muzeálnych zbierok ich v roku 1937 daroval Ľudovít Hűvössy. Hűvössy bol evanjelickým farárom a jedným zo zakladateľov Spolku Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote, respektíve aj samotného Gemersko-malohontského múzea, ktorý sa okrem duchovnej činnosti intenzívne zaujímal aj o archeológiu. V rokoch 1882 – 1930 ako evanjelický farár pôsobil vo Vyšnej Pokoradzi. V múzeu bol zástupcom vedúceho Oddelenia starožitností Edmunda Loyscha a zároveň bol poverený vedením prvých archeologických výskumov v župe Gemer-Malohont. 

Slovenská stopa v dejinách Gemera na náučnej historicko-etnografickej výstave

Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 7. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku.

Slávnosť inštalácie zborového farára Petra Hlavatého v Rožňavskom Bystrom

V evanjelickom augsburského vyznania chráme Božom v Rožňavskom Bystrom dňa 12. októbra 2024 sa uskutočnila slávnosť inštalácie zborového farára Mgr. Petra Hlavatého. Pozvanie na slávnosť prijali mnohí bratia farári a sestry farárky nielen z Gemerského seniorátu, ale aj z iných seniorátov cirkvi. Slávnostným kazateľom bol brat farár Mgr. Ivan Mikuš, ktorý je toho času na dôchodku. Akt inštalácie odbavila vznešená sestra konseniorka Mgr. Karmen Želinská. Počas slávnosti s piesňou vystúpili a ucho i srdce potešili Mgr. Dominika Ďurská, Dis. Art. a Mgr. Stanislav Ďurský, Dis. Art. Prekvapením na slávnosti bolo vystúpenie spoluordinovaných oltárnych bratov i sestier, kolegov i priateľov, ktorí sa slovom i piesňou prihovorili inštalovanému bratovi farárovi. Vzácne slová zazneli aj od sestry zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, od zástupcu zborového dozorcu Ing. Viliama Volnu (z cirkevného zboru Turany), od starostu obce  Rožňavské Bystré Ing. Jána Gonosa a od velebnej sestry farárky Mgr. Ľubice Štefanidesovej.

Výstava dobových svadobných šiat z prostredia bývalého Československa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.

Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobnej módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.

Výstava Premeny v bytí v neobvyklých priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave

Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.

Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.

Strana 1 z 203