Kultúra (3096)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Hasiči, záchranári a dobrovoľníci si v Revúcej precvičili hromadnú dopravnú nehodu
Napísal(a) G. Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej zorganizovalo pre revúcky okres taktické cvičenie s námetom: „Dopravná nehoda autobusu a automobilu na alternatívny pohon s väčším počtom účastníkov dopravnej nehody na Železničnej ulici v Revúcej“.
Dvadsaťjeden osudov, ktoré nemáme zabudnúť
Napísal(a) D. Červenáková
Rozhovor s Adrianom Gallom, autorom knihy "KEĎ NEBO ZAPLAKALO" o leteckej tragédii na vrchu Flós v Gemerskej Polome, ktorá sa stala 16. októbra 1944 počas Slovenského národného povstania.
Namiesto úvodu výňatok z knihy:
„Zvedavosť sa vo mne prebudila. Veď na palube lietadla bolo dvadsaťjeden vojakov, dvadsaťjeden osudov, dvadsaťjeden príbehov, dvadsaťjeden rodín, ktoré čakali na svojich príbuzných, kedy sa vrátia z vojny.“
Nie je to len kniha, v ktorej sa spájajú slová s fotografiami. Je to faktografia našej histórie, ktorú – verím – naše pokolenie, ani ďalšie, už nikdy nebudú musieť prežívať.
Čo ti dalo tvoje bádanie?
Predmet mesiaca november: Ležiaky ručných rotačných mlynčekov (žarnovov)
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Zomrel primáš a folklorista Radoslav Dusa (†59). Gemer prišiel o výraznú osobnosť
Napísal(a) MG od + AI
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na november 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
Pravek a podzemie očami detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Podujatie sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave od 2. novembra 2026 do 29. januára 2027. Program prepojuje spoznávanie výtvarného umenia s modernými technológiami a tvorivou dielňou. Účastníci najprv absolvujú komentovanú prehliadku výstavy Odlesky tmy v líniách farieb, kde spoznajú tvorbu Miroslava Hujdiča. Následne sa cez interaktívne hry zamerajú na pozorovanie a interpretáciu jednotlivých diel.
Jesenné prázdniny v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Sz. Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo počas jesenných prázdnin tvorivé aktivity, ktoré návštevníkov zavedú do sveta tradícií aj prírody. V dňoch 29. a 30. októbra 2026 si môžu deti, rodičia i ďalší záujemcovia vyskúšať dve tematické dielne inšpirované aktuálnymi výstavami múzea: Palóci a Svet pod lupou – fascinujúci život hmyzu.
Jesenné prázdniny nemusia byť iba o oddychu doma. Gemersko-malohontské múzeum ponúka návštevníkom možnosť stráviť voľné dni kreatívne, objavovať zaujímavosti zo sveta kultúry a prírody a odniesť si domov vlastnoručne vytvorený výrobok. Pripravené aktivity nadväzujú na dve aktuálne výstavy, ktoré približujú rozmanité stránky nášho sveta – život a tradície Palócov aj fascinujúci život hmyzu.
Múmia Tasheritnetiak dostáva novú tvár. V Gemersko-malohontskom múzeu prebieha výnimočný vedecký projekt
Napísal(a) Mgr. Szilvia Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote intenzívne pracuje na novej stálej expozícii, ktorá vzniká v rámci projektu Interreg a verejnosti by mala byť sprístupnená v priebehu roka 2027. Jedným z jej ústredných exponátov bude najvzácnejší zbierkový predmet múzea – približne 3000-ročná egyptská ženská múmia Tasheritnetiak.
Nový výskum priniesol prelomové poznatky
Výskum tohto výnimočného nálezu priniesol v posledných rokoch nové vedecké zistenia. Dňa 4. decembra 2024 absolvovala múmia CT vyšetrenie v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhotovené snímky boli na jar 2025 podrobené podrobnej antropologickej analýze na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ľuboš Zeman: Muž, ktorý dal slovám hudobnú dušu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Opica Škorica vyskočila z rozprávkovej knihy medzi deťmi Gemerskej Polomy
Napísal(a) dc
Autor knihy: Peter Stoličný
16. 10. 2026 (piatok) – návšteva obecnej knižnice v Gemerskej Polome, trieda 2.A
Neposedná a nezbedná, no rozprávková opička menom Škorica rada čaruje. Jedného dňa vyskočila z rozprávkovej knihy a ocitla sa priamo medzi deťmi v Gemerskej Polome – v obecnej knižnici. Lenže táto opička vôbec, ale vôbec nevie, ako sa správať vo svete ľudí, a nepozná zásady slušného správania.
Deti, jej noví kamaráti – naši druháci – sa so Škoricou zoznámili a rozhodli sa, že malú nezbednicu naučia, čo je správne a čo nie. Najskôr sa započúvali do rozprávania o opičke.
Viac...
Základnú prípravu členov hasičských jednotiek DHZO v Plešivci máme za sebou
Napísal(a) M. Terrai
Od ľudovej hudby k zachovaniu tradícií na hornom Gemeri
Napísal(a) Martin Balog
Evanjelická cirkev AV Slavošovce a Čierna Lehota má po 40 rokoch zborovú farárku
Napísal(a) PhDr. M. Terrai, MBA
Pre cirkevné zbory ECAV Slavošovce a Čiernu Lehotu, ale aj pre Mgr. Kristínu Halžovú – teraz už zborovú farárku - bola sobota 10.10.2026 výnimočným dňom. V evanjelickom kostole v Slavošovciach sa po 40 rokoch uskutočnila slávnosť inštalácie na základe „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku ...“ Žalm23,1. Áno, týmto dňom bola Kristína Halžová inštalovaná za zborovú farárku CZ ECAV na Slovensku v Slavošovciach (zvolená na 10 rokov).. Všetko sa začalo o 10:00 hodine, kedy zvony chrámu oznamovali, že slávnosť inštalácie zborovej farárky sa práve začína. Celý zbor duchovných Gemerského seniorátu ECAV a všetci pozvaní sa v zástupe dostavili spoločne do chrámu za hrania organu, na ktorom ako kantorka hrala Andrea Jakubovská. Všetci prítomní v chráme stáli.
Zaspievajme si: To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko
Napísal(a) MG od + AI
To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko... Utkvela mi dodnes táto známa „bystränská pjasniška“, ktorú som spoznal ešte ako malý chlapec, keď som prežil svoju mladosť v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Hornatý kraj pod Plešiveckou planinou na hornom Gemeri, banícke prostredie, ťažké životné podmienky, ale aj láska k rodisku i ku krásnemu okoliu zanechali v mnohých z nás aj kus ľudovej kultúry v podobe piesní, zvykov a obyčají i vzťah k najmä ženskému ľudovému kroju. Ten sa uchováva až dodnes a pripomína všetkým na okolí lásku k rodisku natrvalo.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































