Šport (1962)
Podradené kategórie
Mladé rožňavské futbalové talenty zažiarili na turnaji v Moldave nad Bodvou
Napísal(a) MG
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré v ročníku 2007/2008
Napísal(a) Š. Tomášik
Štatutárka MFK Rožňava Soňa Domiková: Sme veľmi radi, že sa nám podarilo privítať mladých futbalistov z viacerých krajín
Napísal(a) S. Domiková
Mladých futbalistov v Rožňave preverili nielen kvalitné výkony súperov, ale aj náročné rozmary počasia
Napísal(a) MG + AI
- Účasť tímov: Na turnaji bojovalo 36 družstiev zo štyroch európskych krajín (Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko).
V Rožňave sa začal 5. ročník Medzinárodného futbalového turnaja mládeže
Napísal(a) MG + AI
Pozvánka verejnosti na diskusný podvečer „Turizmus v Krase“
Napísal(a) N. Garanová
Na hornom Gemeri: Majstrovská futbalová bodka s trpkou príchuťou: Rozhodcovská paródia a chýbajúci pohár
Napísal(a) MG OD + AI
Záver futbalových súťaží v ročníku 2025/2026 nielen na hornom Gemeri poznačil začiatok Majstrovstiev sveta vo futbale. Tie odštartovali 11. júna v troch amerických štátoch – USA, Kanade a Mexiku. Nie všetky doterajšie zápasy však priniesli divákom radosť, čo platilo aj pre súťaže na hornom Gemeri počas druhého júnového víkendu.Tento víkend však spečatil celkové víťazstvo futbalistov Vyšnej Slanej v aktuálnom ročníku, ktorý ukončili iba s jednou prehrou a jednou remízou. S horkosťou na jazyku však musíme hodnotiť posledný zápas v Krásnohorskom Podhradí. Z riadiaceho orgánu neprišiel nikto, kto by víťazovi odovzdal majstrovský pohár. Komentár k tomuto stretnutiu musí zabolieť každého, nielen futbalového fanúšika. Víťazstvo vo svojej súťaži si v tomto ročníku vybojovali aj starší dorastenci a starší žiaci MFK Rožňava.
Futbalový klub Lipovník v minulosti patril medzi lepšie kluby v okrese Rožňava. Najväčším úspechom bolo 1. miesto v ročníku 2010/2011 a polročné účinkovanie v 5. lige (po jeseni odstúpil). Po obnove pôsobí v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava a aktuálne je na 9. mieste. V článku o jeho účinkovaní v ročníku 2025/2026 sú k dispozícii káder, doterajšie výsledky, aktuálna tabuľka, meno najlepšieho strelca a meno hráča, ktorý najviac odohral.
Káder: Mikuláš Štefánik, Štefan Dányi – Adrián Vozár, Alexander Szücs, Attila Görgei, Attila Herczeg, Dominik Kardos, Dávid Jánosdeák, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Michal Horváth, Norbert Vozár, Radovan Farkaš, Roland Szücs, Patrik Luspaj, Ondrej Kiss, Norbert Zupko, Ľudovít Gyenes, Tomáš Kuchta, Róbert Lipták, Zoltán Lipták, Roman Priam.
Z futbalových tabuliek teraz vidíme, prečo sa jar pýta futbalistov, čo robili v jeseni
Napísal(a) MG od
Futbalové dianie na hornom Gemeri počas prvého júnového víkendu (6. – 7. júna 2026) sa nieslo v znamení vrcholiacich regionálnych súťaží, napínavého boja o záchranu a tradične silnej diváckej podpory na dedinských štadiónoch. Atmosféra v regióne odzrkadľuje emócie spojené s blížiacim sa záverom sezóny 2025/2026.
Hlavné aspekty a hodnotenie tohto víkendu zahŕňajú:
Boj o záchranu a ligové súťaže
- A-mužstvo MFK Rožňava: Hlavná pozornosť fanúšikov sa sústreďovala na MFK Rožňava v IV. lige.
Gratulujeme starším žiakom MFK Rožňava ku prvenstvu v II. futbalovej lige
Napísal(a) MG od
Posledný májový víkend priniesol futbalovým fanúšikom na hornom Gemeri zmiešané pocity. Kým futbalisti Rožňavy stále bojujú o udržanie sa v IV. lige, starší žiaci ich klubu dosiahli v II. lige vynikajúci úspech. Obsadili konečné 1. miesto a so svojím trénerom Milošom Gallom, bývalým popredným hráčom MFK, môžu oslavovať. Siedmoligoví účastníci zaznamenali v 24. kole nebývalú divácku kulisu. S výnimkou jediného zápasu prišlo na všetky ostatné stretnutia minimálne sto divákov. Fanúšikovia si tiež všimli, že v tomto kole sa zrodila jedna z najvyšších prehier sezóny. V meraní síl medzi Dobšinou a Rakovnicou utŕžil posledný tím tabuľky nepríjemný debakel 1:14. V tomto ročníku to však nebola najvyššia porážka, keďže doterajší rekordný výsledok mal až 18-gólový rozdiel.
Viac...
Futbalový klub Papiereň Slavošovce obnovil mužstvo dospelých v roku 2024. Po jeseni bol klub v tabuľke 7. ligy posledný, v konečnej tabuľke skončil predposledný. V článku sa dočítame o jeho účinkovaní v tomto období, pričom k dispozícii sú výsledky, tabuľka a káder.
Káder: Jozef Karalo, Karol Karalo – Ervín Karalo, Filip Viola, Jakub Radič, Ján Boldi, Ján Gábor, Ján Vido, Karol Tomi, Ladislav Fabian, Radovan Šimko, Roman Šimko, Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Jozef Sklenár, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Ondrej Vavrek, Norbert Sendrey, Milan Balco, Nikolas Boldi, Nikolas Zsiga, Filip Tomi, Igor Karalo, Ľubomír Viola, Vladimír Lalik, Stanislav Gunár, Stanislav Dzureň, Samuel Karvay, Martin Karalo, Matej Lompart, Ladislav Tomi, Erik Gažik, Erik Sendrey, Andrej Kašpar.
Na hornom Gemeri prišlo viac divákov na siedmu futbalovú ligu než na štvrtú
Napísal(a) MG od
Tretí májový futbalový víkend bol poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. I napriek tomu sme zaznamenali vyššiu divácku návštevnosť na siedmej lige, ako na štvrtej, kde horný Gemer zastupuje rožňavský MFK. Tomu sa v tomto ročníku nedarí a drží sa na chvoste tabuľky. Tentoraz mali doma lídra ligy a napriek tomu, že sa snažil získať aspoň bod, nepochodil. Už dlhší čas si drží prvú priečku v 7. lige dospelých vyšnoslanský klub OFK a je už isté, že si aj tohto roku vybojuje prvé miesto v súťaži. Po uplynulom kole sa na poradí v tabuľke nič nezmenilo. Ponúkame vám teraz tiež výsledky mládežníckych súťaží v tomto regióne. Strelcom kola v 7. lige dospelých sa stal Gergö Djubók z Hrhova, ktorý trikrát v tomto kole skóroval. Tabuľku strelcov však aj naďalej vedie Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK s 36 gólmi.
Futbalový klub Lubeník pôsobil v minulosti aj vo vyšších regionálnych súťažiach riadených VsFZ. V súčasnosti účinkuje v 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku si pripomíname ročník 2024/2025 kedy skončil na druhom mieste. K dispozícii je káder, výsledky, konečná tabuľka 7. ligy a meno najlepšieho strelca.
Káder: Václav Valík, Josef Silný – Daniel Fábry, Daniel Ziman, Dominik Bystrán, Ivan Paulovič, Ivan Šmíro, Jakub Barták, Ján Ferko, Ján Goffa, Ján Hoďák, Ladislav Zubák, Marian Krokavec, Milan Germánus, Patrik Kochan, Peter Fabo, Radko Vývlek, Radoslav Vodenský, Rudolf Šavlík, Štefan Rusňák, Erik Belán, Roman Darči, Matúš Rastovický. Najlepší strelec: Ivan Paulovič – 18 gólov
Veru, náskok vyšnoslanských futbalistov postačí na víťazstvo v siedmej lige
Napísal(a) MG od
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-