Odboj (125)
Dlhá cesta domov – silný príbeh Jána Levického z II. svetovej vojny
Napísal(a) J. Kochan
DLHÁ CESTA DOMOV, tak začína spomienka na Jána Levického, ktorý po odvedení 4. mája 1942 až do konca II. svetovej vojny bojoval na východnom fronte, prešiel Duklu a koniec II. svetovej vojny ho zastihol v Kežmarku.
Vďaka svojmu synovi Vladimírovi, členovi našej ZO SZPB gen. Viesta Revúca, sa podarilo zachovať kus histórie, kus života a silný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré boli uchované v detskom kufríku pod posteľou. Z týchto materiálov autor poskladal na 449 stranách príbeh Jána Levického. Hlavne jeho pôsobenie v 2. paradesantnej brigáde a počas SNP v horách. Bol to pre autora ohromný zážitok, veľká výzva a životná skúsenosť. Vypátrať udalosti spred osemdesiatich rokov a vypátrať ľudí, ktorých rodinní príslušníci mali niečo spoločné s Jánom Levickým, to bolo niečo neuveriteľné.
Pietne spomienkové zhromaždenie k 80. výročiu oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 20.12.2024 primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko zorganizoval pietne spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 80. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou a v rámci nej aj Rumunskej kráľovskej armády. Pietneho zhromaždenia sa napriek nepriaznivému počasiu zúčastnilo takmer 200 občanov aj zo širokého okolia. Spomienkového aktu sa zúčastnil aj mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku pán Igor Bratčikov. Po zaznení slovenskej a ruskej hymny nasledovali príhovory primátora a hostí.
Venované pamiatke osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka
Napísal(a) J. Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Vás 24. októbra 2024 pozýva na prednášku RNDr. Jána Aláča venovanú osobnosti protifašistického bojovníka Jána Ušiaka. V týchto dňoch si pripomíname 110 rokov od jeho narodenia (4. októbra) a 80 rokov od jeho smrti (3. novembra). V Rimavskej Sobote je po ňom pomenovaná ulica (Poručíka Ušiaka). V Bakte stojí pomník s bustou Jána Ušiaka (z roku 1974). Jeho meno je na pamätných tabuliach v rodnej Budinej a v mieste jeho posledných chvíľ života v Čeladnej (Česká republika).
Ale kto to vlastne bol? Ján Ušiak sa narodil v Budinej (okres Lučenec) 4. októbra 1914. Po prvej svetovej vojne sa jeho rodina presťahovala z hornatej Budinej do úrodnejšej Bakty pri Rimavskej Sobote. Tu prežil detstvo a mladosť. Ak by sa narodil do iných – pokojnejších čias, bol by roľníkom, pracoval by na rodinnom hospodárstve a živil by sa pravdepodobne tiež ako robotník. Napokon takto prežil 28 rokov svojho života. Dramatické boli posledné dva roky a hlavne posledných niekoľko mesiacov...
Čo písala tlač na povstaleckom území v prvých októbrových dňoch roku 1944
Napísal(a) J. Aláč
Správy v dobovej tlači vychádzajúcej na povstaleckom území poskytujú zaujímavý pohľad do života v tomto priestore. Sú tiež svedectvom, že povstalecké územie nebolo izolované. Tlač prinášala pozitívne správy o priebehu bojov, o postupe spojeneckých vojsk a postupnom oslobodzovaní Nemcami obsadených krajín.
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
7. októbra 1944
Naša obrana sa prehlbuje: Útoky nepriateľa zachytené. – Úspech našich v Liptove.
Osedemdesiate výročie SNP dôstojne oslávili aj obyvatelia Poltára a Utekáča
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 30.8.2024 od 12.00 hod. sa na námestí v Poltári pri pamätníku obetí 1. a 2. svetovej vojny konali oslavy 80. výročia SNP, pod záštitou primátora mesta Petra Sitora, v spolupráci s mestskou organizáciou SZPB, ZO Smer – Sociálna demokracia a Hlas SD.
Na čele sprievodu s vencami bol minister vnútra SR JUDr. Matej Šutaj Eštók, ktorého sprevádzala jeho štátna tajomníčka JUDr. Lucia Kurilovská a ministerka zdravotníctva SR JUDr. Zuzana Dolinková a ďalší hostia.
Po hymnách SR a Ruskej federácie a prednese básne v príhovore primátor mesta zdôraznil význam SNP pre uznanie ČSR po konci 2. svetovej vojny, ako účastníka boja proti nacistickému Nemecku na strane spojencov. Vyzvihol aj účasť Poltárčanov v SNP, a pôsobenie partizánskej skupiny v horách okolo Poltára, najmä v oblasti Zimného Potoka-Prieraz.
Slovenské národné povstanie v Tisovci a v jeho okolí * Rozprávanie Dušana Hutku o povstaní a vojne v Tisovci
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 03.10. 2024 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci podujatí venovaných 80. výročiu vypuknutia Slovenského národného povstania pripravilo 10. októbra 2024 pre svojich návštevníkov a pre verejnosť besedu s Ing. Dušanom Hutkom (1954, Rožňava), ktorý sa dlhodobo venuje spracovávaniu histórie Tisovca a jeho okolia. V Tisovci žije už štyri desiatky rokov. Jeho záber je široký. Je výtvarníkom, jaskyniarom, regionálnym historikom... Mimoriadnu a dlhoročnú pozornosť však venoval a venuje Tisovcu a osudom Tisovčanov v období druhej svetovej vojny. Výsledkom jeho bádania sú knihy Príbehy z vojny I. (2017), Príbehy z vojny II. (2019) a aj najnovšia, mimoriadne obsiahla publikácia Stojeden príbehov z vojny, ktorá bola vydaná práve pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a uvedená do života 10. septembra 2024 v rámci osláv SNP v Tisovci.
V týchto troch knihách spracoval tematiku Slovenského národného povstania, protifašistického odboja a druhej svetovej vojny, prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí. Sú to príbehy o povinnosti, hrdinstve, statočnosti, ale aj zrade a zbabelosti. Nie sú to len príbehy mužov, ale aj zaujímavých a statočných žien. A nie sú to len príbehy významných osobností, ale predovšetkým príbehy bežných ľudí.
80. výročie Slovenského národného povstania v Gemersko-malohontskom múzeu" - Rómovia v spomienkach
Napísal(a) J. Aláč
Dňa 9. septembra 2024 sa v Tisovci uskutočnilo viacero podujatí, ktorými si jeho účastníci pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania.
Súbor podujatí začal slávnostným otvorením výstavy „Rómovia v spomienkach...“, ktorá bola realizovaná v spolupráci mesta Tisovec, Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autorom myšlienky aj samotnej výstavy je Ing. Dušan Hutka. Výstava vznikla ako spomienka na tragické udalosti, ktoré sa udiali pred 80 rokmi v Tisovci počas Slovenského národného povstania. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom.
Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec. Štrnásť mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nad ránom, keď rómski muži dokončili „svoju robotu“, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome.
Po stopách povstalcov... Komentovaná prehliadka po náučnom chodníku ,,Bojisko Rimavská Baňa"
Napísal(a) E. Lindisová
Rimavská Sobota, 18.09. 2024 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote organizuje pri príležitosti 80. výročia SNP sériu rôznorodých podujatí. Prvým tohto druhu bude exkurzia do oblasti intenzívnych bojov medzi povstaleckými a nemeckými vojakmi, ktoré v Rimavskej Bani prebiehali v októbri 1944. Exkurzia sa uskutoční dňa 20. septembra 2024. Náučným chodníkom bude účastníkov podujatia sprevádzať Mgr. Viktor Brádňanský, regionálny historik. Začiatok komentovanej prehliadky náučným chodníkom je naplánovaný na 9.00 hod. v Rimavskej Bani. Exkurzia bude trvať približne dve hodiny.
S odstupom ôsmich desaťročí mnohí nazerajú na povstalecké územie len ako na okolie Banskej Bystrice, Brezna a Zvolena. Tvrdé boje sa však zvádzali aj v severných častiach Gemera-Malohontu, v okolí Revúcej, Muráňa, Tisovca, na Dieliku pri Tisovci, ale aj v okolí Rimavskej Bane. V neposlednom rade tu pôsobilo niekoľko partizánskych oddielov. Aj severné oblasti Gemera-Malohontu tak boli dôležitou súčasťou povstaleckého územia. Svedčí o tom množstvo pomníkov, pamätníkov, pamätných tabúľ, ktoré vypovedajú o protifašistickom odboji a tiež zaujímavý náučný chodník v Rimavskej Bani, pod názvom „Bojisko Rimavská Baňa“ (súčasť Cesty SNP Gemerom-Malohontom).
Čo sa písalo v povstaleckej tlači v prvom septembrovom týždni pred 80 rokmi
Napísal(a) Ján Aláč
Po vypuknutí Slovenského národného povstania, tak ako to v revolučných chvíľach býva, bolo jednou z dôležitých úloh informovať, ale aj upokojiť obyvateľstvo. Takmer okamžite začali na mnohých miestach povstaleckého územia vychádzať noviny a správy: Naše zprávy v Revúcej, Zvesti v Tisovci, Bojovník a Pravda v Banskej Bystrici, Národnie noviny vo Zvolene, Hlas Gemera a podobne... Revúcke „Naše zprávy“ číslo 2 z 1. septembra 1944 priniesli aktuálne výzvy ale aj správy, z ktorých celkového charakteru ešte cítiť optimistickú náladu.
Tlačová správa, Revúca, 27.08.2024. V regióne Gemer a Malohont si pripomenú dôležité míľniky slovenskej histórie. Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania si Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer spolu s partnermi pripravila sériu podujatí s názvom “Povstalecká jeseň v Gemeri”. Cieľom je spoločne oživiť spomienku a priblížiť chvíle, kedy sa slovenský národ postavil za slobodu a dôstojnosť, zažiť návrat do minulosti a vydať sa po stopách SNP. V rámci programu budú mať návštevníci možnosť zažiť autentické spomienky na obdobie SNP, vrátane rekonštrukcie bojov, pietnych aktov, koncertov a ďalších kultúrnych akcií.
Viac...
Príbeh Revúčana Ladislava Martina Šeböka, účastníka bojov v SNP, ktorý je napísaný podľa historických dokumentov, fotografií a spomienok príbuzných.
Obloha bola tmavá, akoby sa slnko v ten deň uložilo predčasne spať. Deň plynulo prechádzal do noci, hoci jej čas ešte nenastal. Zdalo sa, že celý Gemer sa ukladá na spánok, len sem-tam v niektorých oknách zablikalo svetlo... Noc bola ešte ďaleko, ale deň bol už akýsi unavený, tak ako celý kraj, ako celý svet a ako všetci prostí ľudia z dlhotrvajúcej vojny, smútku, bolesti a hladu. Občas bolo cítiť beznádej nesúcu sa vzduchom ako vôňa koláča, ktorý už-už niekto rozkrája a vôňa sa rozplynie. Boli však mnohí, čo nádej nestrácali.
Príbeh hrdinu SNP, Revúčana Ladislava Martina Šeböka. Pri osemdesiatom výročí významnej kapitoly slovenských dejín chceme pripomenúť príbeh človeka, na ktorého stále spomínajú príbuzní, hoci tiež neboli už jeho súčasníkmi. Zomrel veľmi mladý, život mal pred sebou, keď nešťastie ostatnej svetovej vojny doľahlo aj na neho. A predsa stihol tak veľa! Žil krátko, ale naplno a statočne vytrval tam, kde ho doba a vlastné svedomie postavili. Revúčan Ladislav Martin Šebök sa narodil v našom meste 28. júla 1921 a jeho život treba pripočítať k hrdinským obetiam Slovenského národného povstania.
Ľahký guľomet ZB 30J (M 37) – Predmet mesiaca august 2024
Napísal(a) Ján Aláč
S mnohými zbierkovými predmetmi v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa spájajú zaujímavé príbehy. Tak je to aj s predmetom mesiaca august, ktorým je ľahký guľomet „ZB 30J (M 37)“. Spája sa s ním príbeh, v ktorom sa riaditeľ vtedajšieho Gemerského múzea Eugen Wágner snažil do zbierok, a hlavne do novej stálej expozície sprístupnenej v roku 1960, získať zbraň, a to ľahký alebo ťažký guľomet, ktorým by doplnil inštaláciu o protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. Tento zbierkový predmet zároveň rozpráva aj príbeh jednej z najlepších československých zbraní v období pred a počas druhej svetovej vojny.
80. výročie SNP v Rožňave: Spomienka na hrdinstvo a odvahu
Napísal(a) Róbert Šimko
V utorok, 3. septembra 2024, sa pred Radnicou na Námestí baníkov v Rožňave uskutoční významné podujatie na počesť 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Toto historické povstanie, ktoré sa odohralo v roku 1944, je jedným z najdôležitejších momentov v dejinách Slovenska, symbolizujúcim odvahu a odhodlanie slovenského národa v boji proti fašizmu.
Program podujatia začne o 9.00 hod. slávnostným kladením vencov, ktorého sa zúčastnia predstavitelia mesta, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Základnej organizácie partizána Tótha, ako aj príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento akt je prejavom úcty a vďaky tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu a nezávislosť našej krajiny.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-