Odboj

Odboj (64)

Rozprávajte, my budeme počúvať, počúvajte, aby sme nestratili historickú pamäť

História 20. storočia je nabitá udalosťami, faktami, osobnosťami. Historici skúmajú pramene, učitelia v školách ich interpretujú, žiaci ich fixujú. Ale za historickými udalosťami sa ukrývajú osudy obyčajných ľudí, ktorí prežili totalitný fašistický režim. História je mozaikou ľudských osudov, príbehov, osobných zážitkov a skúseností.
Dňa 24. mája 2019 mali žiaci troch revúckych škôl príležitosť vypočuť si príbeh účastníka SNP. Na stretnutie so žiakmi Gymnázia Martina Kukučína, Prvého slovenského literárneho gymnázia a žiakmi 9. ročníka ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej zavítal PaedDr. Milan Sajenko, predseda HDK OblV SZPB Rožňava,

Pochod vďaky 2019 spojený s výstupom na  Muránsky hrad

V čase Slovenského národného povstania slúžila Veľká lúka pri Muráni na Muránskej planine ako záložná letisková plocha. Navyše, útoky nacistickej Luftwaffe, ktorá potláčala SNP, boli často smerované na tieto lákavé ciele, čo uľahčilo pôsobenie Kombinovanej letky letiska Tri Duby.
V tomto krásnom prostredí v nadmorskej výške okolo 900 m už po šiestykrát zorganizovala OO SNS v Revúcej za spoluorganizátorstva Mesta Revúca a ZO SZPB gen. Viesta Revúca, stretnutie generácií. Zišli sa tu Slováci od najmladšieho až po 92-ročného červenoarmejca pána plk. v. v. Ladislava Sládeka z Rimavskej Soboty. Pietnej spomienky sa zúčastnili aj poslanci NR SR p. Jaroslav Paška a pán Radovan Baláž. V zastúpení ministra obrany SR sa zúčastnil brigádny generál Boris Ďurkech.

V Hrnčiarskych Zalužanoch si pripomenuli 74. výročie ukončenia 2. svetovej vojny

V Základnej organizácii SZPB v obci Hrnčiarske Zalužany (obec má 880 obyvateľov) si pripomenuli 74. výročie ukončenia 2. svetovej vojny slávnostnou členskou schôdzou a pietnym zhromaždením občanov obce dňa 7. mája 2019 položením venca pri novovybudovanom pamätníku obetí 1. svetovej vojny a 2. svetovej vojny, postavenom pri tamojšom obecnom úrade. Pred slávnostným zhromaždeným ZO SZPB v obci sa uskutočnila slávnostná schôdza.
Predseda ZO SZPB pán Milan Malík stručne zhodnotil činnosť ZO SZPB v obci a poukázal na kladný postoj členov ZO SZPB a niektorých občanov obce,

Moskva oslavovala Deň víťazstva už sedemdesiaty štvrtýkrát

Rusko vo štvrtok 9. mája oslavovalo 74. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom tradičnou vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí. Na oslavách sa zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, ktorý sedel na čestnej tribúne ako jediný zástupca z členských krajín EÚ. Túto svetodejinnú udalosť sme aj u nás mohli chvíľu sledovať prostredníctvo televízie TA3, ale iba dovtedy, kým sa na tribúne pred mikrofónom neobjavil prezidenta Putin, aby sa prihovoril účastníkom osláv. Potom odrazu réžia prestrihla z Moskvy do štúdia, aby sa dala "baviť" dvom svojim redaktorom, ktorí si vymýšľali, prečo je to s tým dátumom Dňa víťazstva nad fašizmom vo svete akosi nejednotné. Ešte dobre, že vysielala televízia RT, ktorá svojich divákov informovala v angličtine naživo o všetkom, čo prebiehalo v Deň víťazstva na Červenom námestí.

Prijalo nás Bradlo - mohyla Milana Rastislava Štefánika, najväčšieho Slováka

Milan Rastislav Štefánik spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Eduardom Benešom v roku 1916 v Paríži založil Národnú radu česko-slovenskú, vrcholný orgán českého a slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom. V pláne vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti bolo Štefánikovou úlohou diplomatické vyjednávanie v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA.

Ilustračný obrázok

Dňa 21.12.2000 uverejnila Eva Richterová, šéfredaktorka Bojovníka, článok Náš pán učiteľ o hodrušskom učiteľovi Andrejovi Bradovkovi. Bojoval v Povstaní, pobral sa za hlasom svedomia a spravodlivosti, ale sa z neho nevrátil. Keď prišli Vianoce, na dvere učiteľského bytu nikto nezaklopal. Neprišiel ani po oslobodení. 

Andrej Bradovka sa narodil 10. marca 1913 v Repištiach. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Po maturite učil v Ploskom, Krokave a Hrlici. V rokoch 1936 – 1938 bol vojakom Československej armády. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe. Oženil sa s Emíliou Falubovou a mali dvoch synov – Ivana (1939) a Emila  (1941).

Jubilant Mgr. Stanislav Kušpál oslávil 80-te narodeniny

Rodine Pavla Kušpála a Juliane, rod. Kelcovej sa po mníchovskej zrade v septembri 1938 a následnej Viedenskej arbitráži dňa 23. decembra 1938 v Rimavskej Bani narodilo druhé dieťatko, ktoré pokrstili menom Stanislav. Rodičia žili v skromných podmienkach. Otecko pracoval ako elektrikár a šofér. Mamička bola viac-menej domáca, ako robotníčka pracovala príležitostne. K malému Stankovi pribudli ešte štyria súrodenci. Tak rodičia vychovali piatich synov a jednu dcérku. Po vyhlásení Slovenského národneho povstania otecko narukoval do povstaleckej armády. Po potlačení povstania bol Nemcami zajatý a odvlečený do koncentračného tábora. O jeho osude sa dozvedeli až tri mesiace po skončení vojny, kedy sa s podlomeným zdravím vrátil domov. Prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi v Rakúsku a Nemecku, ale prežil.

Osemdesiatosemročný jubilant Štefan Kapec prežil slovenský holokaust

Štefan Kapec sa narodil 25. januára 1931 ako prvé dieťa manželov Štefana Kapca a Marty, rod. Sebíňovej v osade Hodoš, dnes patriacej do obce Čierny Potok. Takmer 14-ročný chlapec zažil traumu, na ktorú nikdy nezabudne. Osada Hodoš, Durenda, Kotlina, Úsvit, Kaparovô… patrili do katastra obce Hodejov. Na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938 územie pripadlo Horthyho Maďarsku. Československých vojakov nahradili maďarskí žandári, ktorí dohliadali na silnú maďarizáciu aj v spomenutých osadách, kde občania boli takmer výlučne slovenskej národnosti a voči „buta Tóthom“ praktikovali okrem hrubých urážok aj fyzické násilie bez rozdielu veku. Osobne to pocítil aj mladý Števko. V škole z večera do rána sa nesmelo vyučovať ani hovoriť po slovensky.

V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri

Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 1945 postupne oslobodzované od nemeckého fašizmu armádami II. Ukrajinského frontu a rumunskou armádou, ktoré bojovali v zväzku s Červenou armádou. V týchto dňoch v mnohých mestách i obciach nášho regiónu si pripomínajú túto udalosť spred 74 rokov kladením vencov k pamätníkom oslobodenia. Jednou z takých obcí je aj obec Čierna Lehota, ktorá sa najmä v období Slovenského národného povstania zapísala zlatými písmenami do našich novodobých dejín. Z tejto obce sme dostali aj stručnú informáciu o oslavách. Pán Michal Terrai nám napísal: “24. januára 2019 v poobedňajších hodinách si poslanci Obecného zastupiteľstva so starostkou obce Ing. Ivetou Potočnou

Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná

Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)

Strana 1 z 5