Gemerská detektívka (10)
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Straka k strake sadá (8)
Napísal(a) Zuzana Široká
Tá mladá Mara zo Mlýna bola tete Gitke podozrivá už odmalička. Desiate z desiatich detí a celkom iné ako ostatných deväť – slamovovlasé a pehavé, nie tmavé, so širokou sedliackou tvárou. Niežeby bola nejaký Einstein, ale v rodine pastierov a povaľačov vynikala ak ďuna v karelábe. Len čo sa preplazila rokmi povinnej školskej dochádzky, pobrala všetkých svojich sedem slivák a pobrala sa zo starého mlyna s prepadnutou strechou a kozami v pitvore hľadať šťastie do sveta.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Teta Gitka a farár číslo jedenásť (7)
Napísal(a) Zuzana Široká
Netrvalo dlho a mladý, agilný farár prišiel na to, kde je pes zakopaný. Jeho ovečky mali závažný problém. Závan toho problému sa niesol k nemu na kanceľ takmer z každej kostolnej lavice. Poniektorú nedeľu mal výraznú ovocnú arómu, inokedy zasa zemnito-ražnú. Jeho ovečky prepadli alkoholu! Čert aby to vzal!
"Nak lem nychto nykomu nyšt nebere, dobre tah ak je,“ bránila teta Gitka svojich spoluobčanov. Pán farár si k nej v nedeľu popoludní prišiel vyliať srdce.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Stalo sa minulého leta (6)
Napísal(a) Zuzana Široká
Nie, teta Gitka nemala nijakú predtuchu. Nie, v ten deň sa neudialo nič nezvyčajné a nie, nevidela nikoho neznámeho. Nebol ani piatok trinásteho ani žiadne zatmenie slnka. Cez cestu jej neprešla žiadna čierna mačka. Vlastne to predsa len trochu nezvyčajné bolo, pretože „mašky a kury se furt po dedine špacírujú ak dámišky na korze“. Bol to obyčajný, nenápadný letný deň; obloha bola bledomodrá, júlové slnko z nej vytiahlo všetku farbu.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Sviniari chalupári (4)
Napísal(a) Zuzana Široká
Roku pána 1986 sa na druhý svet pobral Báči Sváčko. Jeho sliepky si po pohrebe rozdelili susedia a domček, ktorý susedil s dvorom tety Gitky tak tesne, že zadné steny kurínov sa dotýkali, ostal prázdny. Vzdialení dedičia bývali v krajskom meste a do domčeka prišli iba raz, na pohreb a po dedičstvo. Keď videli, že jediná použiteľná vec z pozostalosti ich prastrýčka je hliníkový rebrík bez dvoch spodných priečok, vzali nohy na plecia a rebrík do zberne železa a už nikdy nikto o nich nepočul.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Martin Benka (3)
Napísal(a) Zuzana Široká
September je čas lúskania fazule. Teta Gitka, pani Marika a Irenka spoza kostola si vyhrnuli rukávy na vlnených svetroch ležérne prehodených cez polyesterové šatové zástery, každá z nich si cez plece prehodila sieťové vrece plné fazuľových luskov a odvliekli ich k drevenej lavičke na podstienku domčeka tety Gitky. Obradne si posadali, vyslobodili z gumákov kŕčové žily, teta Marika ponalievala do plechových hrnčekov čerstvý burčiak a pustili sa do práce.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 2. SOCIÁLNY PROBLÉM
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka ho uvidela prvá. Práve v predzáhradke vešala bielizeň na šnúru natiahnutú medzi starou hruškou a dreveným stĺpikom plota, keď sa vyšuchtal spoza plechovej búdky na autobusovej zastávke. Rýchlo prevesila cez žinku sivé vlnené pančuchy, na palcoch a na ľavej päte poriadne zaplátané a nahla sa ponad drevné latky plota. Vyzeral hrozne. Celý bol akýsi pokrivený, zhrbený a zošúverený. Akoby ho trápila nielen reuma a zima, ale aj všetky problémy sveta.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 1. ANGLICKÉ KRIMI
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na jar, večer. Niežeby drevený domček diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora nemal svoje výhody, človek tam má stále čerstvý vzduch a výhľad na hviezdy, ale artritída je artritída.
Pripravujeme na uverejnenie Gemerskú detektívku, ktorú napísala Zuzana Široká
Napísal(a) Zuzana Široká
Už o niekoľko dní na našej stránke začneme uverejňovať desať prípadov tety Gitky, ktoré autorka Zuzana Široká nazvala spoločným názvom Gemerská detektívka. Verím, že našich návštevníkov zaujme a bude patriť medzi ich obľúbené. Nakoniec, prečo by sme aj my na Gemeri nemali mať detektíva v ženskom prevedení, ako majú iné národy? Na úvod čítania vám priblížim začiatok detektívky:


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a