Gemerská detektívka (10)
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Straka k strake sadá (8)
Napísal(a) Zuzana Široká
Tá mladá Mara zo Mlýna bola tete Gitke podozrivá už odmalička. Desiate z desiatich detí a celkom iné ako ostatných deväť – slamovovlasé a pehavé, nie tmavé, so širokou sedliackou tvárou. Niežeby bola nejaký Einstein, ale v rodine pastierov a povaľačov vynikala ak ďuna v karelábe. Len čo sa preplazila rokmi povinnej školskej dochádzky, pobrala všetkých svojich sedem slivák a pobrala sa zo starého mlyna s prepadnutou strechou a kozami v pitvore hľadať šťastie do sveta.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Teta Gitka a farár číslo jedenásť (7)
Napísal(a) Zuzana Široká
Netrvalo dlho a mladý, agilný farár prišiel na to, kde je pes zakopaný. Jeho ovečky mali závažný problém. Závan toho problému sa niesol k nemu na kanceľ takmer z každej kostolnej lavice. Poniektorú nedeľu mal výraznú ovocnú arómu, inokedy zasa zemnito-ražnú. Jeho ovečky prepadli alkoholu! Čert aby to vzal!
"Nak lem nychto nykomu nyšt nebere, dobre tah ak je,“ bránila teta Gitka svojich spoluobčanov. Pán farár si k nej v nedeľu popoludní prišiel vyliať srdce.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Stalo sa minulého leta (6)
Napísal(a) Zuzana Široká
Nie, teta Gitka nemala nijakú predtuchu. Nie, v ten deň sa neudialo nič nezvyčajné a nie, nevidela nikoho neznámeho. Nebol ani piatok trinásteho ani žiadne zatmenie slnka. Cez cestu jej neprešla žiadna čierna mačka. Vlastne to predsa len trochu nezvyčajné bolo, pretože „mašky a kury se furt po dedine špacírujú ak dámišky na korze“. Bol to obyčajný, nenápadný letný deň; obloha bola bledomodrá, júlové slnko z nej vytiahlo všetku farbu.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Sviniari chalupári (4)
Napísal(a) Zuzana Široká
Roku pána 1986 sa na druhý svet pobral Báči Sváčko. Jeho sliepky si po pohrebe rozdelili susedia a domček, ktorý susedil s dvorom tety Gitky tak tesne, že zadné steny kurínov sa dotýkali, ostal prázdny. Vzdialení dedičia bývali v krajskom meste a do domčeka prišli iba raz, na pohreb a po dedičstvo. Keď videli, že jediná použiteľná vec z pozostalosti ich prastrýčka je hliníkový rebrík bez dvoch spodných priečok, vzali nohy na plecia a rebrík do zberne železa a už nikdy nikto o nich nepočul.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Martin Benka (3)
Napísal(a) Zuzana Široká
September je čas lúskania fazule. Teta Gitka, pani Marika a Irenka spoza kostola si vyhrnuli rukávy na vlnených svetroch ležérne prehodených cez polyesterové šatové zástery, každá z nich si cez plece prehodila sieťové vrece plné fazuľových luskov a odvliekli ich k drevenej lavičke na podstienku domčeka tety Gitky. Obradne si posadali, vyslobodili z gumákov kŕčové žily, teta Marika ponalievala do plechových hrnčekov čerstvý burčiak a pustili sa do práce.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 2. SOCIÁLNY PROBLÉM
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka ho uvidela prvá. Práve v predzáhradke vešala bielizeň na šnúru natiahnutú medzi starou hruškou a dreveným stĺpikom plota, keď sa vyšuchtal spoza plechovej búdky na autobusovej zastávke. Rýchlo prevesila cez žinku sivé vlnené pančuchy, na palcoch a na ľavej päte poriadne zaplátané a nahla sa ponad drevné latky plota. Vyzeral hrozne. Celý bol akýsi pokrivený, zhrbený a zošúverený. Akoby ho trápila nielen reuma a zima, ale aj všetky problémy sveta.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 1. ANGLICKÉ KRIMI
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na jar, večer. Niežeby drevený domček diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora nemal svoje výhody, človek tam má stále čerstvý vzduch a výhľad na hviezdy, ale artritída je artritída.
Pripravujeme na uverejnenie Gemerskú detektívku, ktorú napísala Zuzana Široká
Napísal(a) Zuzana Široká
Už o niekoľko dní na našej stránke začneme uverejňovať desať prípadov tety Gitky, ktoré autorka Zuzana Široká nazvala spoločným názvom Gemerská detektívka. Verím, že našich návštevníkov zaujme a bude patriť medzi ich obľúbené. Nakoniec, prečo by sme aj my na Gemeri nemali mať detektíva v ženskom prevedení, ako majú iné národy? Na úvod čítania vám priblížim začiatok detektívky:






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-