Gemerská detektívka (10)
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Straka k strake sadá (8)
Napísal(a) Zuzana Široká
Tá mladá Mara zo Mlýna bola tete Gitke podozrivá už odmalička. Desiate z desiatich detí a celkom iné ako ostatných deväť – slamovovlasé a pehavé, nie tmavé, so širokou sedliackou tvárou. Niežeby bola nejaký Einstein, ale v rodine pastierov a povaľačov vynikala ak ďuna v karelábe. Len čo sa preplazila rokmi povinnej školskej dochádzky, pobrala všetkých svojich sedem slivák a pobrala sa zo starého mlyna s prepadnutou strechou a kozami v pitvore hľadať šťastie do sveta.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Teta Gitka a farár číslo jedenásť (7)
Napísal(a) Zuzana Široká
Netrvalo dlho a mladý, agilný farár prišiel na to, kde je pes zakopaný. Jeho ovečky mali závažný problém. Závan toho problému sa niesol k nemu na kanceľ takmer z každej kostolnej lavice. Poniektorú nedeľu mal výraznú ovocnú arómu, inokedy zasa zemnito-ražnú. Jeho ovečky prepadli alkoholu! Čert aby to vzal!
"Nak lem nychto nykomu nyšt nebere, dobre tah ak je,“ bránila teta Gitka svojich spoluobčanov. Pán farár si k nej v nedeľu popoludní prišiel vyliať srdce.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Stalo sa minulého leta (6)
Napísal(a) Zuzana Široká
Nie, teta Gitka nemala nijakú predtuchu. Nie, v ten deň sa neudialo nič nezvyčajné a nie, nevidela nikoho neznámeho. Nebol ani piatok trinásteho ani žiadne zatmenie slnka. Cez cestu jej neprešla žiadna čierna mačka. Vlastne to predsa len trochu nezvyčajné bolo, pretože „mašky a kury se furt po dedine špacírujú ak dámišky na korze“. Bol to obyčajný, nenápadný letný deň; obloha bola bledomodrá, júlové slnko z nej vytiahlo všetku farbu.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Archelogický nález (5)
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na večer. Niežeby drevený domček, diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora, nemal svoje výhody: „Šlovek tam má furt šerstvý luft a výhled na hviazdy, ale ta artritída je artritída. A za to šicko dekujemo najmené oblúbenymu šloveku z dedyny. A ťjaž Európe, pravdažek,“
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Sviniari chalupári (4)
Napísal(a) Zuzana Široká
Roku pána 1986 sa na druhý svet pobral Báči Sváčko. Jeho sliepky si po pohrebe rozdelili susedia a domček, ktorý susedil s dvorom tety Gitky tak tesne, že zadné steny kurínov sa dotýkali, ostal prázdny. Vzdialení dedičia bývali v krajskom meste a do domčeka prišli iba raz, na pohreb a po dedičstvo. Keď videli, že jediná použiteľná vec z pozostalosti ich prastrýčka je hliníkový rebrík bez dvoch spodných priečok, vzali nohy na plecia a rebrík do zberne železa a už nikdy nikto o nich nepočul.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Martin Benka (3)
Napísal(a) Zuzana Široká
September je čas lúskania fazule. Teta Gitka, pani Marika a Irenka spoza kostola si vyhrnuli rukávy na vlnených svetroch ležérne prehodených cez polyesterové šatové zástery, každá z nich si cez plece prehodila sieťové vrece plné fazuľových luskov a odvliekli ich k drevenej lavičke na podstienku domčeka tety Gitky. Obradne si posadali, vyslobodili z gumákov kŕčové žily, teta Marika ponalievala do plechových hrnčekov čerstvý burčiak a pustili sa do práce.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 2. SOCIÁLNY PROBLÉM
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka ho uvidela prvá. Práve v predzáhradke vešala bielizeň na šnúru natiahnutú medzi starou hruškou a dreveným stĺpikom plota, keď sa vyšuchtal spoza plechovej búdky na autobusovej zastávke. Rýchlo prevesila cez žinku sivé vlnené pančuchy, na palcoch a na ľavej päte poriadne zaplátané a nahla sa ponad drevné latky plota. Vyzeral hrozne. Celý bol akýsi pokrivený, zhrbený a zošúverený. Akoby ho trápila nielen reuma a zima, ale aj všetky problémy sveta.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - 1. ANGLICKÉ KRIMI
Napísal(a) Zuzana Široká
Teta Gitka, oblečená v cudnej flanelovej nočnej košeli, ktorú si nedávno ušila z obliečky na perinu, s láskou načúvala šumeniu vody v splachovači novučičkej toalety. To vám je fajnová vecička, takto na jar, večer. Niežeby drevený domček diskrétne ukrytý za bazovým kríkom na konci dvora nemal svoje výhody, človek tam má stále čerstvý vzduch a výhľad na hviezdy, ale artritída je artritída.
Pripravujeme na uverejnenie Gemerskú detektívku, ktorú napísala Zuzana Široká
Napísal(a) Zuzana Široká
Už o niekoľko dní na našej stránke začneme uverejňovať desať prípadov tety Gitky, ktoré autorka Zuzana Široká nazvala spoločným názvom Gemerská detektívka. Verím, že našich návštevníkov zaujme a bude patriť medzi ich obľúbené. Nakoniec, prečo by sme aj my na Gemeri nemali mať detektíva v ženskom prevedení, ako majú iné národy? Na úvod čítania vám priblížim začiatok detektívky:
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-