Poézia (89)
Podradené kategórie
Igor Adamec a jeho zbierka básní Múzeum nepotrebných vecí
Napísal(a) Iveta Čapóová
Občianske združenie Gemerskí umelci a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravujú besedu s riaditeľom Slovenského národného archívu Bratislava a známym slovenským hercom a moderátorom Igorom Adamcom, autorom prózy a poetických zbierok. Jeho posledné dielo Múzeum nepotrebných veci je zbierka 33 básní pre deti, ktoré vznikli prepísaním textov jeho piesní. Básničky sú hravé a ľahko zapamätateľné, a preto sa ich deti môžu naučiť naspamäť a budú ich recitovať. Jednoducho, poslúžia ako taká zábavná rozcvička pamäte. Ich cieľom je pobaviť, možno až rozosmiať čitateľa.
Slová, ktoré pohladia dušu. Hudba, ktorá im vdýchne život
Napísal(a) Ján Kochan
Večer 13.2.2025 v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa niesol v znamení poézie a hudby, ktoré sa spojili do príjemného umeleckého zážitku. Konal sa slávnostný krst knihy poézie HVIEZDNY PRACH, debutového diela talentovanej autorky Gabi Henzel. Táto zbierka básní je intímnou sondou do ľudskej duše a odhaľuje tajné príbehy mnohých žien. Aby bol zážitok ešte hlbší, verše dostali aj hudobnú podobu vďaka Petrovi Gallovi, všetranne založenej osobnosti s koreňmi v našom regióne. Spojenie ich talentov vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorú môžete zažiť naživo.
Ako súčasť Bratislavského kultúrneho leta sa 1. augusta večer uskutočnilo v našom hlavnom meste podujatie nazvané Poézia Gemera, ktoré v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom pripravilo Vydavateľstvo Pars Artem. Organizátori využili priestory Klubovne a Letnej čitárne na Tolstého ulici, kde sa v réžii spisovateľky a riaditeľky vydavateľstva Zuzany Kuglerovej so svojou poetickou tvorbou predstavili tri poetky. Dve z nich – Beta Svetlíková a Silvia Hajdúová pochádzajú z Gemera, ktoré v tomto podujatí čítaním svojich prác zviditeľnili poetickú tvorbu regiónu. Tretej z nich, Anete Beňkovej, počas besedy pokrstili aj jej novú knižku Vôňa kameňa. Na podujatí boli vystavené reprodukcie obrazov gemerských výtvarníčok, ktoré rovnako ako poézia zaujali všetkých prítomných.
Odišli od nás navždy, hoci sú s nami stále
Napísal(a) MG od + J. Vranová
KEĎ MAMA ODIŠLA
Búrka bolesti zasiahla srdce.
Vybúrila sa a utíchla.
Bohu som sa ticho a vrúcne
poďakovala
za jej spočinutie večné.
Chýba mi.
Denne, stále, každú chvíľu.
Vždy vidím, cítim jej ruky,
tvár, jej dušu milú,
Píšuci JUBILANT Ondrej Nagaj a fotografujúci PRIATEĽ LESA Gustáv Hegedűs navštívili Revúcu
Napísal(a) J. Genčanský
„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
(K sviatku MDŽ venujem šľachetným ženám)
Dúšok povzbudzujúcej kávy alebo voňavého čaju sa premení na oslavu. V partnerských kaviarňach Julius Meinl oslávime 21. marca Svetový deň poézie. Prebuďte v sebe básnika, v tento výnimočný deň meníme platidlo. Za kávu alebo čaj môžete v 19 kaviarňach v jedenástich slovenských mestách zaplatiť vlastnými veršami. Spoločnosť Julius Meinl verí, že aj v dnešnom rýchlom svete treba hľadať krásu a radosť v drobnostiach. „V tejto hektickej dobe sa snažíme poskytnúť ľuďom šálku kávy alebo čaju, pri ktorej spomalia, zastavia sa, uvedomia si, na čom naozaj záleží. Chceme ľudí inšpirovať, aby urobili niečo mimoriadne, čo by možno inak neurobili, napríklad napísali báseň,” hovorí riaditeľka spoločnosti Julius Meinl Austria Renáta Peťovská.
Na všetko nepríjemné najlepšie zabudnúť,
na mrazivé januárové noci, na zafúkané cesty, na zakryté výhľady,
na šmykľavé chodníky, na opustené záhrady,
keď však skracujú sa noci, slnko medzi nami je čoraz dlhšiu dobu,
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti
Napísal(a) Marta Mikitová
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti od 4 rokov, ktorú vo vydavateľstve Ikar v Bratislave, v edícii Stonožka, vydala Ivona Ďuričová, rodáčka z Rožňavského Bystrého. Kniha je plná milých, veselých a vtipných básničiek, invenčných nápadov a originálnych myšlienok. Ľahko zapamätateľné básne majú po 8 veršov a v každom písmene abecedy sa ukrýva nejaké zvieratko známe z našej prírody (baranček, diviačik, jazvec, líštička, šteniatko, veverička...), ale aj menej známe
Viac...
Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík udelili pani Ivone Ďuričovej výročnú cenu za poéziu
Napísal(a) MG od
Čítali ste už časopis do školy i doma Maxík? Ak to ešte neviete, tak môžem prezradiť, že je určený najmä žiakom I. stupňa ZŠ. Ale ako si dali jeho autori za cieľ, zabaviť sa s ním môžu všetci menší i väčší, ktorí majú radi rozprávky, básničky, hádanky, pesničky, kreslené príbehy, maľovanky, hlavolamy, vystrihovačky či súťaže. V bratislavskom vydavateľstve DAXE vychádza už piaty rok
Keď sa to dávno čakané
už naozaj stane
a smrtka ma schmatne svetu
a zotrú ma
ako v škole na tabuli
kriedou napísanú,
pre výklad už nepotrebnú
vetu,
neplašte sa, moji milí,
čo vám v tejto smutnej chvíli
pribudli formálne pohrebné
starosti,
V náručí slovenských hôr a bystrín
leží dedinka Nižná Slaná.
Do vône sadov, bylín a polí
zvonia spiežovce ovčieho stáda.
Malebné doliny pretkané štôlňami
i lesmi plnými vtáčat a medu.
Končiare raja a krasu taja
divokú zver i motýliu nehu.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.