streda, 26 október 2022 10:37

Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2) Doporučený

Napísal(a) M. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Ručné dobývanie
 
Ručné dobývanie bolo jediným spôsobom baníckej práce našich predkov.
Najjednoduchším spôsobom ručného dobývania je práca s čakanom, motykou (hrabačkou) a lopatou, ktorý mal upotrebenie v sypkých a drobivých horninách.
Je dlhodobo používaným spôsobom ručného rozpojovania, postupne zaniklo až po prvom použití strelného prachu v baniach. Želiezko je 15 – 20 cm dlhé, má štvorcový prierez; zhotovené je z ocele, na jednom konci je zahrotené a je nasadené na násade (porisku). Kladivo (mlatok) je zo železa, má tvar mierne zakrivený podľa polomeru asi 50 cm a je pevne nasadený na porisku spravidla z jaseňového alebo hrabového dreva. Mlatkom, držanom v pravej ruke, sa tlčie na želiezko, držané za násadu v ľavej ruke a vysekávajú sa do horniny ryhy, čím vzniknú vyvýšeniny, ktoré sa osekávajú. Vyobrazené želiezko s kladivom v skríženej polohe predstavuje oddávna znak baníctva.
   
rv banictvo rozp Banícke náradie Agricolla 1556
        
    Rozpojovanie pomocou želiezka a kladiva
     
rv banictvo rozp Želiezkomlatok banícky znak Martínek 1952 beztextu  
Želiezko, mlatok a banícky znak (podľa Martínek 1952, s. 125)                          -:
Vo vrstevnatej hornine, alebo v hornine s trhlinami, sa želiezko zarazilo do medzery, porisko sa vytiahlo a želiezko sa zarážalo hlbšie a predstavovalo tak klin. Na klinovanie sa okrem toho používali aj štvorboké oceľové kliny, ploché kliny a rôzne kladivá; obyčajné o váhe 1 – 3 kg ovládateľné jednou rukou alebo ťažké kladivo o váhe asi 5 kg ovládateľné oboma rukami. 
  
rv banictvo roz Banícke náradie Agricolla 1556 bez textu InPixio
rv banictvo roz Druhy mlatkov Agricolla 1556 beztextu
 
Banícke náradie podľa Agricollu (De re metallica libri XII, 1556)
 
A ... želiezko   
B... zasekáček   
C... žumpové želiezko     
D... skalný klin    E... klin
F... hrubý klin     G... plechový klin     
H... drevená rukoväť     
I...   želiezko s rukoväťou
               
 
Rôzne druhy kladív podľa Agricollu (De re metallica libri XII, 1556)
 
A... zásekový mlatok     B... mlatok     C... pucka     D... dvojručná pucka     E.. perlík     F... drevená násada     G... násada v zásekovom mlatku.
  
 
 rv banictvo roz Rozpojovanie želiezkom a kladivom1Návšteva bání Praha 1873 s 35rv banictvo rozp Rozpojovanie želiezkom a kladivom Návšteva bání Praha 1873 s 34
Rozpojovanie pomocou želiezka a kladiva (zdroj: Návšteva bání, Praha, 1873)
 
Rozpojovanie pomocou želiezka a kladiva, ako prácny a namáhavý, napriek tomu veľmi dlho používaný, pracovný postup, umožňoval dosahovať postup pri razení banských chodieb iba 8 – 10 m ročne. Keďže od úspechu rozpájania závisel výkon baníka, v priebehu času bola tomto problému venovaná neustála pozornosť s cieľom uľahčiť celý postup. Úsilie v tomto smere bolo dlhé desiatky rokov neúspešné, a tak až do 17. storočia  sa hornina rozpájala ručne. Historickým medzníkom sa stal až rok 1627, kedy sa v baniach prvý raz použil na rozpojovanie horniny strelný prach. 
 
 
 
Využívanie účinkov strelného prachu
 
Zaujímavou skutočnosťou je, že čierny strelný prach (zmes liadku draselného, dreveného uhlia a síry), ako najstaršiu známu výbušninu na svete, vynašli už v 7. až 9. storočí v Číne a do Európy prenikol v 13. storočí. Od tej doby sa prednostne používal na vojenské účely, ale vyskytol sa aj prípad, keď jeho použitie malo súvis s baníctvom. Zo záverov bádateľskej činnosti odborníkov (Faller 1936,1961) vyplýva, že pri dobýjaní hradu Várpalotai vár vo Vesprémskej župe v roku 1533 vojskami veliteľa menom Jeromos Laszki, boli povolaní baníci z vtedajšieho Nižného Medzeva, ktorí banskou chodbou podrazili múry hradu a následne ich rozstrelili, takže útočníci ľahko vnikli do hradu a obrancov zajali. Vtedajší baníci teda použili strelné práce už skoro o sto rokov skôr ako v banskoštiavnických baniach, i keď možno povedať, že aj na vojenský účel.
    
rv banictvo rozp Palotta var Vesperin in Vngarn1593
 
rv banictvo rozp Palota
 
Znázornenie hradu Várpalotai vár z roku 1593 a fotografia jeho súčasného stavu 
(zdroj Wikipedia)
 
Prevratným všeobecne známym počinom bolo však prvé použitie strelného prachu pri razení banskej chodby v baniach okolia Banskej Štiavnice. Využívanie účinkov strelného prachu bolo predtým známe najmä v súvislosti s dobýjaním hradov a tak nebolo zvláštnosťou, že na tento účel využívali baníkov. Z tohto pohľadu aj Gašpar Weindl, pôvodom z Tirolska, ktorý v týchto baniach vykonal prvý odstrel, mohol predtým účinok strelného prachu spoznať práve v súvislosti s dobýjaním hradov. Gašpar Weindl prvý raz použil čierny strelný prach pri razení banskej chodby 8. februára 1627 v Hornej Biber štôlni. Zo zápisnice banskoštivnického banského súdu (ŠÚA-odd. banských fondov 7. zväzok séria “Protocollum“, s.7-8, r. 1627) vyplýva, že v tento deň komisia, pozostávajúca z prevádzkovateľov, úradníkov a zástupcov banského súdu, ktorými boli banský majster Juraj Putschner, banský prísažný Gašpar Pictorius a pisár banského súdu Krištof Spilberger navštívila miesto odstrelu. Zo zápisu, ktorý dňa 16. februára 1627 menovaní podpísali vyplýva nasledovné: 
 
Po obhliadke miesta odstrelu v štôlni, komisia konštatovala, že odstrel sa vydaril a že žiadna výdreva chodby nebola  poškodená. Dym sa po odstrele rozplynul za štvrť hodinu. Bolo však isté, že vykonávať odstrely odrazu na viacerých miestach sa nedoporučuje, keďže by sa tým obmedzovala práca baníkov. Komisia doporučila, že by bolo cieľavedomé, ak by sa odstrel vyskúšal aj v prekope Daniel, kde, pre vysokú tvrdosť horniny museli prerušiť práce. Na otázku členov, či by Gašpar Weindl bol ochotný vykonať odstrel aj na dolnom obzore prekopu Daniel, odpovedal, že ak by mu pridelili 40 – 50 baníkov, zaučí ich na vykonávanie strelných prác a zaučí aj úspešnosť výsledku. Keďže prideľovať baníkov nie je v našich možnostiach, členovia sa opýtali, či by mohol zabezpečiť 40 nových baníkov. Z jeho odpovede vyplynulo, že ak by dostal cisársky cestovný pas, zabezpečil by ich  z Tirolska a títo vy boli schopní vykonávať práce na všetkých pracoviskách, teda aj v zvážniciach, štôlňach a šachtách. Rozšírenie používania strelného prachu však nebolo bez problémov, malo zástancov i odporcov, často tu úlohu zohrali aj vzájomné vzťahy. Jeho udomácnenie u nás si vyžiadalo okolo pol storočia. K jeho širšiemu používaniu dochádza v 18. storočí. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že i keď spomínaná zápisnica banského súdu z roku 1627 dôveryhodne preukazuje uvedenú skutočnosť, viacerí nemeckí autori, bez uvedenia písomných archívnych dokumentov, tvrdili, že prvý odstrel v baniach uskutočnil už v roku 1613 Matiáš Weigel, resp. Weigold v banskej chodbe vo Freibergu. Vyriešenie týchto odlišných názorov na dobu prvého použitia strelného prachu v baníctve, znamenala publikácia Baltazára Röszlera („Speculum metallurgiae politissimum oder Hell-polieter Berg-Bau-Spiegel“) vydaná roku 1700 v Drážďanoch, ktorá jednoznačne uvádza, že použitie strelných prác v roku 1627 sa z banskoštiavnických baní rozšírilo do Nemecka.
rv banictvo rozp Čiernobiela repro odstrel Ba Stiavnica 1627 BanyaszatiEsKohaszatiLapok 1983 1a
 
Čiernobiela fotoreprodukcia nástennej maľby znázorňujúcej prvý odstrel v Hornej Bieber štôlni v roku 1627, ktorá je v budove Ústredného banského múzea v Soproni – Maďarsko (podľa Bohus, 1983)
Razenie banských diel, pomocou strelných prác, si ale vyžiadalo zmenu v tom, že sa rozšíril počet potrebných pracovných operácií. Prvou boli vrtné práce (vyvŕtanie vrtnej diery a jej vyčistenie), potom nabíjanie vrtnej diery trhavinou spolu s prípravou roznetnej náložky, utesnenie nálože a nakoniec jej odpálenie. 
(POKRAČOVANIE)
 
Ing. Mikuláš Rozložník

Čítať 131 krát Naposledy zmenené streda, 26 október 2022 20:48

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!