Peter Glocko študoval v Partizánskom a v Bratislave, kde absolvoval Strednú priemyselnú školu chemickú. Po maturite sa zamestnal v bratislavskom Slovnafte a neskôr pracoval v Partizánskom ako gumárenský laborant. Debutoval v roku 1962 dielom Príslovia a porekadlá slovenské, ktoré bolo uverejnené v denníku Smena. Následne svoje práce od roku 1964 publikoval v časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady, ale aj v časopisoch pre mládež, napríklad Kamarát. V roku 1966 sa stal redaktorom vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1969 do roku 1975 bol redaktorom vo vydavateľstve Osveta v Martine. Neskôr pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, ale aj v Slovenskom spisovateľovi v Bratislave.
Glocko sa vo svojej práci zameral na modernú autorskú rozprávku a historické a psychologické romány pre mládež. Pri písaní vychádzal z ľudových povestí a historické fakty viazal s príbehom. Niektoré dobrodružné romány obohatil prvkami sci-fi. Napísal viac ako dvadsať kníh pre deti a mládež. Autorsky pripravil prózy Šťastný pán Cyprián, Hĺbka ostrosti, Srdcový kráľ a Kliatba čierneho anjela alebo Diablov testament, pre deti zasa Prešporské čary pána Christiana, Rozprávky z čarovnej záhrady, Tomáš a lúpežní rytieri alebo Tajomstvo kameňa mudrcov, Kráľ psov, Kráľ hadov – strážca pokladov.
Do literatúry faktu a vedy prispel publikáciou Rozprávkar a rozprávnica – Päť obrazov zo života Pavla E. Dobšinského. Z českého jazyka preložil dielo Jaroslava Foglara Záhada hlavolamu. Glocko tiež pripravil scenáre pre rozprávky, ako sú napríklad Veľký Mogul, Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete, Vodník Rybka a figliar Šupka, Ružová Anička, Chudobných rodičov syn, O Jankovi zlatom kľučiarovi, a je autorom filmu o slovenskom zberateľovi rozprávok Pavlovi Dobšinskom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas.
Za svoju literárnu činnosť získal viacero ocenení, napríklad Cenu vydavateľstva Mladé letá za román Ruža pre Jula Verna. Zároveň získal Európsku cenu za literatúru pre deti Pier Paolo Vergeno (Padova 1989), a to za knihu Ja sa prázdnin nebojím. V roku 1990 ho zapísali na Honour list Medzinárodnej rady pre knihy pre mládež (IBBY). Stal sa aj držiteľom ceny Slovenskej sekcie IBBY za celoživotnú tvorbu pre deti a mládež Trojruža. V roku 1996 dostal Poctu Pavla Dobšinského.
Posledná rozlúčka s Petrom Glockom sa bude konať v pondelok 1. júla 2019 na Vrakunskom cintoríne v Bratislave.
Česť jeho pamiatke!
(Zdroj: TASR)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-