
Svoju originálnu tvorbu prítomným divákom predstavili rodáci z Betliara a regiónu Gemer.
Ružena Kováčiková porozprávala o profesii brusičky skla a poskytla ukážku svojej ojedinelej precíznej práce. Kristína Živkovičová-Katka Miček doniesla svoju kreatívnu dekoračno-darčekovú tvorbu pripravovanú k adventu. Lucia Pavlíková Koláriková – poetka, prečítala básne zo svojej zbierky Žena z konzervy a predstavila svoju všestrannú handmade tvorbu. Mária Knišková priniesla jedinečné háčkované hračky pre malé ratolesti. Miroslav Gibas – výrobca originálnych pastierskych nožov zaujal rozprávaním o ich výrobe. Iveta Palmeová predstavila výrobu jedinečných šperkov z korálok, ktorých vytvorenie vyžadujú veľkú dávku trpezlivosti. Lívia Szaniszló priniesla točené aj liate sviečky z včelieho vosku a porozprávala s láskou o ich tvorbe.
Podujatia sa zúčastnila starostka obce Betliar pani Ing. Helena Kúkelová, pozvaní rodáci a občania obce Betliar a verejnosť z blízkeho okolia.
Hneď v úvode svoju tvorbu predstavila Ružena Kováčiková, umelecká brusička oloveného skla, ktorá pochádza z rázovitej dedinky Rejdová. Tejto ojedinelej profesii sa vyučila v Poltári, kde pôsobila pätnásť rokov. Uplatnila v nej svoju kreativitu, precíznosť a trpezlivosť. Žije v Betliari, a ako aktívna dôchodkyňa naďalej vytvára moderné výbrusy na
sklenených košíkoch, vázach, čašiach, ktoré zdobí Swarovskými krištáľmi za použitia špeciálnej lampy na ich prichytenie. Využíva aj staré techniky výbrusov na čaše a sety pohárov s hroznom a hroznovými listami, ktoré pripomínajú sety z dvadsiatych rokov minulého storočia. Jej tvorba je originálna a hodnotná.
Miroslav Gibas je regionálnym tvorcom originálnych pastierskych nožov. Pochádza z dedinky Kružná a k ich tvorbe ho inšpiroval jeho strýko, ktorý mu venoval vlastnoručne vyrobený nôž. Neskôr na strednej škole si vyrobil svoj prvý "nôž na prežitie" a keďže vzhľad a funkčnosť zaujala aj jeho priateľov začal sa ich výrobe zaoberať intenzívnejšie. Inšpiráciu čerpal od skúseného nožiara Milana
Látku z Prievidze, ktorý zozbieral poznatky o ich výrobe z rôznych regiónov Slovenska. Od r. 2021 vyrába originálne Pastierske nože tradičnou metódou popri zamestnaní. Na rúčku používa tvrdé drevo orecha, višne a i., vyrezané ornamenty zalieva cínom. V každej čepeli z kalenej ocele má svoj slovanský monogram. Navštevuje regionálne jarmoky, kde propaguje a ponúka tieto svoje jedinečné nože.
Kristína Živkovičová - Katka Miček pochádza z Betliara a besedy s Gemerskými umelcami a remeselníkmi sa zúčastnila po druhýkrát. 1.9.2022 to bolo v priestoroch apartmánov nad kostolom v Betliari, ktorých priečelie vymaľovala folklórnymi ornamentmi. Predstavila tam svoju všestrannú tvorbu, od vyšívania krásnych obrusov, gobelínov, nadrozmerného obrazu podľa fotografie, ktorý sa nachádza u
svojho objednávateľa v Afrike, po vianočné gule inšpirované Fabergého vajíčkami, z ktorých sa tešia aj v zahraničí.
Tentoraz priniesla originálne vianočné dekorácie v podobe ručne maľovaných. čižmičiek. Vysvietené vianočné ozdoby, zvončeky, zdobené lopáriky decoupage technikou a poskytla o ich tvorbe podrobný výklad.
Lucia Pavlíková Koláriková je poetka a zároveň veľmi kreatívna v handmade tvorbe. Pochádza z Betliara, žije a tvorí v Rožňave. V roku 2005 jej bola vydaná zbierka poézie "Žena z konzervy", je trojnásobnou laureátkou Literárnej súťaže Pavla Dobšinského a dvojnásobnou laureátkou v súťaži Tak píšem ja v Žiari nad Hronom. Básne publikovala v Rožňavskom mesačníku,
literárnej prílohe Východoslovenských novín, Obzore Gemera, Novom slove, Literárnych krokoch, v Slovenskom rozhlase, v zborníkoch a antológiách. Jej handmade tvorba zahŕňa domácu kozmetiku, mydlá, voskované obrúsky, vyšívanie na stroji, pletenie, háčkovanie, paper marché, šité šperky z korálok. Zároveň pripravuje na vydanie novú knihu.
Mária Knišková je rodáčkou z Betliara, no žije a tvorí svoje utešené háčkované hračky v Rožňave. K tejto tvorbe ju priviedla mama, ktorá sa venovala ručným prácam a ona sama sa k nej vrátila s nástupom na zaslúžený dôchodok. Besedy s gemerskými umelcami a remeselníkmi
zúčastnila po druhýkrát. Na podujatí Betliarčania pre Betliarčanov organizovanom OZ Gemerskí umelci 1.9.2022 v Betliari pod Apartmánmi rovnako predstavila svoju tvorbu. Tentoraz k nej pribudli ďalšie pekné háčkované hračky, postavičky z rozprávok, ktoré rozžiaria očká na nejednej detskej tváričke. Je to skvelá inšpirácia darčekov pre deti.
Iveta Palmeová, autorka šitých šperkov, sa besedy s gemerskými umelcami a remeselníkmi zúčastnila po druhýkrát. 17. augusta v Lukia's Lounge& More v Rožňave a 6. októbra v KD Betliar, kde prítomným divákom predstavila svoju tvorbu, ktorá vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. K tvorbe ju priviedla stará mama, naučila ju tkať pokrovce, vyrábať rohože na drevenom ráme, vyšívať, háčkovať a štrikovať. Ako členka OZ Gemerskí remeselníci a Gemerského osvetového strediska RINK – remeselný
inkubátor, viedla remeselné dielne s deťmi, ktoré učila tkať, robiť rohože, háčkovať a z korálok tvoriť náramky. Na remeselnom jarmoku v Krásnohorskej Dlhej Lúke pred trinástimi rokmi sa inšpirovala tvorbou maďarských šperkárok a naučila sa základy šitých šperkov. Svoju originálnu tvorbu prezentovala na putovných výstavách po južnom Slovensku a v Budapešti, navštevuje regionálne remeselné jarmoky.
Lívia Szaniszló sa k svojej vysnívanej tvorbe "zážitkových" sviečok z včelieho vosku a voskovaných bio obalov na potraviny "Voskúlikov" dostala v roku 2018. Ako členka FS Ilosvai vyskúšala pečenie chleba, šitie krojov, maľovanie hodvábnych šatiek a šálov. Technikou Shibori sa naučila batikovať, vytvárať šité šperky a výrobu Handmade mydiel, vyskúšala košíkárstvo aj hrnčiarstvo. O svojej tvorbe voňavých prírodných sviečok z
včelieho vosku, Voskúlikov a včielkach, ich produkte - vosku, hovorí s láskou a nadšením. Tieto ekologické výrobky nezaťažujú životné prostredie, voňajú po mede, nedymia, sú bezzvyškové. Voskúliky – eko obaly, zas zabraňujú šíreniu plesní na potravinách vďaka sterilnej vrstve včelieho vosku. Udržujú potraviny dlhšie čerstvé. Na Gemeri sa zúčastňuje jarmokov, remeselných podujatí kde vedie svoju tvorivú dielňu s deťmi, ktoré priúča výrobe sviečok.

FSk Genšenky z Honiec je ženská spevácka folklórna skupina, ktorá vznikla pred štrnástimi rokmi a jej zakladateľkou a vedúcou je Mária Lukáčová Fafráková. FSk na vystúpeniach doprevádza Peter Glassa, Marián Molnár a Matej Hric. Počas svojich speváckych vystúpení má v programe originálne zvykoslovné pásma z regiónu Gemer, konkrétne z dedinky Honce v rožňavskom okrese. Svojimi vystúpeniami v regióne, aj mimo neho sa podieľajú na zachovávaní historických zvyklostí obce a zároveň aj nášho regiónu čím prispievajú k rozvoju historického a kultúrneho dedičstva celého Slovenska. Za Váš prínos vo folklórnej tvorbe Vám ďakujeme, nech sa Vám darí napredovať.
Vám remeselníkom, tvorcom umenia patrí vďaka za Vašu jedinečnú tvorbu. Nech si Vaša tvorba nájde spokojného majiteľa.
Všetkým prítomným divákom ďakujeme za účasť, podporu umenia a kultúry regiónu Gemer.
Ďakujeme MsÚ Rožňava za podporu v projekte Besedy s umelcami a remeselníkmi z Gemera.
Pani starostke obce Betliar Ing. Helene Kúkelovej a jej spolupracovníkom ďakujeme za občerstvenie a poskytnuté priestory KD Betliar.
Iveta Čapóová, predsedníčka OZ Gemerskí umelci




























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-