DHZ (215)
Návšteva dobrovoľných hasičov zo Zvolena v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V hasičskej zbrojnici v Jelšave boli ubytovaní lektori odbornej prípravy pre dobrovoľných hasičov z okresu Revúca Ing. Eva Mračková, PhD, Ing. Mgr. Ivan Chromek, PhD (členovia DHZ Zvolen) a Ing. Dušan Hancko (veliteľ DHZ Zvolen). Počas prvého víkendu – 23. – 24. 02. 2018 skrsla myšlienka výmeny skúseností medzi členmi DHZ Zvolen a DHZ Jelšava. V sobotu 3. marca 2018 sa táto myšlienka stala realitou. Členovia DHZ Zvolen zavítali medzi dobrovoľných hasičov do zbrojnice v Jelšave. Po prehliadke zbrojnice sa rozprúdila dlhá „debata“ o činnosti jednotlivých zborov. Prebrali sme prácu s mládežou, prevenciu a zásahovosť. Bolo to zaujímavé stretnutie.
Zorganizovali základnú prípravu členov hasičských jednotiek revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene, Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Univerzitnou vedeckotechnickou spoločnosťou – Projekt Technická univerzita Zvolen zorganizovali v dňoch 23. 02. - 24. 02. 2018 a 03. – 04. 03. 2018 Základnú prípravu členov hasičských jednotiek (Dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce). Tejto odbornej prípravy sa zúčastnilo 53 dobrovoľných hasičov z 12 obcí revúckeho okresu, t. j. z obcí Držkovce, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Chyžné, Jelšava, Leváre, Lubeník, Muráň, Ratková, Ratkovské Bystré, Sirk, Šivetice.
Jelšavčanov pozvali na výročnú členskú schôdzu dobrovoľných hasičov do Nadlaku i Tótkomlósu
Napísal(a) G. Jakubecová
Každý rok poslednú februárovú sobotu majú výročnú členskú schôdzu dobrovoľní hasiči v maďarskom Tótkomlósi. Nebolo ináč ani tento rok. V sobotu 24. februára 2018 prijala trojčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy pozvanie na „výročku“. V skorých ranných hodinách sa vydali na dlhú cestu. V predpoludňajších hodinách zavítali na hasičskú zbrojnicu do rumunského Nadlaku. Po výmene skúseností a rozhovoroch sa spoločne s nadlackými hasičmi presunuli ku kolegom do Tótkomlósa. V podvečerných hodinách sa zúčastnili výročnej členskej schôdze v Slovenskej základnej škole v Tótkomlósi. Po oficiálnej časti sa rozprúdila živá debata, ktorá trvala do neskorých nočných hodín.
Jelšavskí hasiči bilancovali uplynulý rok 2017
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tak ako každý rok sa na začiatku roka vyhodnocuje predchádzajúci rok, nebolo tomu inak ani teraz a v sobotu 17. februára 2018 sa stretli dobrovoľní hasiči z Jelšavy, aby vyhodnotili rok 2017 na výročnej členskej schôdzi. Na základe dlhoročnej medzinárodnej spolupráce na výročnú členskú schôdzu prijali pozvanie aj dobrovoľní hasiči z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku. Na úvod si prítomní pozreli prezentáciu z rôznorodej činnosti dobrovoľných hasičov z Jelšavy, ktorú spracoval Ing. Pavol Zapletal, veliteľ, predseda DHZ. Potom privítal primátora mesta Jelšava MVDr. Milana Kolesára, prítomných zahraničných hostí a samozrejme všetkých prítomných.
Základnú prípravu členovia hasičských jednotiek z rožňavského okresu absolvovali na školení v Rakovnici
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Základnú prípravu členovia hasičských jednotiek z rožňavského okresu absolvovali na školení v ďňoch 18. - 19. a 25. - 26.11.2017 v Rakovnici. Svoje vedomosti získavali o hasičskej technike, legislatíve a iných potrebných informáciách, ktoré sú dobrovoľným hasičom potrebné. Aj pri výkone tohto dobrovoľného poslania, pomoci blížnému, na ochranu majetku, zdravia, životov. Na začiatku ich privítal a otvoril školenie tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Mgr. Michal Terrai a predseda ÚzO DPO SR Rožňava pán Marián Kapusta. Školiteľ Ing. Miroslav Debnár, a druhý víkend lektor OŠ DPO SR v Martine pán Miroslav Šoška.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.