„Gemerskí ĽadoBorci sa začali stretávať v septembri 2017 na Indiánskom jazere v Rožňave,“ rozhovorila sa Lillian Bronďošová, členka tímu otužilcov z okresu Rožňava. „Postupne sa pridávali ďalší odvážlivci a k dnešnému dňu máme v okrese približne 30 členov. Ponárame sa a plávame najmä v rybníku v Betliari, ale aj na Dedinkách, na Úhornej, vieme sa však vyšantiť aj v rieke Slaná,“ dodala.
K trom „P“ – pravidelnosť, postupnosť a primeranosť pridala p. Bronďošová ešte jedno „P-é“ PRIATEĽSTVO ľadových medveďov. „Na Slovensku je nás veľmi veľa. A my sme hrdí, že Gemerskí ĽadoBorci patria do veľkej slovenskej rodiny ľadových medveďov, ktorí posúvajú svoje vlastné hranice.“
Imunita. V posledných týždňoch potrápila asi každú vekovú kategóriu. „V rámci Týždňa slovenských knižníc chceme verejnosti ponúknuť v Rožňave možnosť zoznámiť sa s rôznymi klubmi, ktoré združujú ľudí určitých záujmov. V utorok 5. marca 2019 to budú „Gemerskí ĽadoBorci“, ktorých spája láska k otužovaniu a plávaniu v studenej, ba priam ľadovej vode,“ prezradila pracovníčka knižnice Tímea Bagačková-Zollerová a pokračovala: „Účastníci tohto výnimočného stretnutia sa od samotných členov v spomínaný deň budú môcť dozvedieť, prečo je dôležité otužovanie, ako začať, aké má účinky na organizmus, čoho sa vyvarovať, kde hľadať rady a pomoc.“
Patríte k tým, čo ešte stále váhajú sprchovať sa studenou vodou, resp. je vám lepšie sedieť v teple na gauči, ako ísť si zabehať za každého počasia? Skúste sa premôcť a prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, ul. Lipová č. 3 v utorok 5.marca 2019 o 17:00 hod. na stretnutie s otužilcami – Gemerskými ĽadoBorcami, ktorí Vám poradia, ako naštartovať odvahu, aby sa Vám raz imunitný systém za to odvďačil. Tešíme sa na Vás! Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.