knižnice - úseku beletrie Helena Lindáková a dodáva: „Príbehy o magických úkonoch a obradoch počas predvianočného a vianočného obdobia, ktoré mali zabezpečiť hospodársku prosperitu gazdovstva, zdravie a potomstvo v rodine, veselé príbehy z detstva a množstvo zaujímavých zážitkov,... to je len krátke zhrnutie večerného posedenia s hosťami pánmi Jánom Klobušníkom a Jánom Kušnierom. Už samotný názov podujatia prezrádza čosi viac. Som presvedčená, že prítomní sa majú na čo tešiť.“
Zvyky a tradície. Mesto či dedina - každý ich prežíval inak. Meno Ondrej sa v ľudovej tradícii spája s bohatými zvykmi, zameranými na veštby o vydaji. Svätý Ondrej bol považovaný za patróna. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami, pričom spôsob ich príprav bol rozličný. Niekde dokonca boli čary platné iba vtedy, ak tri veci, potrebné k vareniu halušiek boli ukradnuté. Zachovali sa aj rôzne zvyky, ako váľanie plotov, bielenie okien vápnom. Z funkčného hľadiska sa zvyky na Ondreja pomerne výrazne orientovali k slnovratu. Podľa pranostík sa hovorí, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu.
K prirodzenej túžbe človeka patrí túžba nazrieť do budúcnosti. Ale čo minulosť? Nemôžeme predsa na ňu len tak zabudnúť. Je vari dvadsať či tridsať rokov tak veľa? Odpoveď by mohla znieť áno aj nie. Rok za rokom uteká a mnohí hovoria, ako by to v poslednej dobe bolo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Preto bude iste zaujímavé pozrieť sa dozadu na životy našich dedov a pradedov, teda viac, ako tých spomínaných dvadsať či tridsať rokov, na to, ako ich ovplyvňovali jednotlivé zvyky a tradície počas roka a ako prebiehali. SKUTKY, SPOMIENKY, BEŤÁRSTVA ožijú prostredníctvom našich hostí, ale aj ostatných prítomných, ktorí je viac než pravdepodobné, že budú z rôznych kútov Slovenska a preto to bude zaujímavejšie a humornejšie. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa na vás tešia 30. novembra 2011 – v stredu na Ondreja od 16,30 hod.
Tatiana Bachňáková
piatok, 25 november 2011 13:01
Dievčatá v Gemeri si na Ondreja ľahnú spať hladné... Doporučený
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Dňa 30. novembra 2011 bude v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave Deň otvorených dverí. Okrem rôznych aktivít, ktoré budú v tento deň prebiehať, bude aj stretnutie s hosťami Jánom Klobušníkom a Jánom Kušnierom pod názvom SKUTKY, SPOMIENKY, BEŤÁRSTVA so začiatkom o 16.30 hod.
Mnohé zvyky, ktoré sa dodržiavajú dodnes, majú za sebou dlhú cestu neobyčajne dynamického vývoja. Pre niektorých jedincov majú priam exotické čaro. „Posledný novembrový deň je v kalendári meno Ondrej. A aj my v knižnici chceme priblížiť verejnosti určité zvyky, ktoré sú s týmto ale i ostatnými dňami späté,“ hovorí pracovníčka
Zverejnené v
Knižnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-