streda, 22 február 2012 13:09

Košická čítanka vyšla aj s autorským prispením Gemerčana Doporučený

Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

PhDr. Milan KolcunJe veľmi dôležité, aby človek, ak už nedisponuje sviežou kapacitou schopnosti uchovania spomienok  (v neurológii tomu hovoríme odborne „tenacita“), uložil si ich čo najskôr  na papier, alebo do počítača. Pretože nevylučujem poruchu na trati „tenacita“- uloženie a „reprodukcia“- vybavenie. Pokiaľ ide o moje vlastné zapamätávanie - robím to radšej hneď. Včera (18. februára 2012) som sa zúčastnil stretnutia milovníkov pravidelných pochôdzok po historických Košiciach, ktoré organizuje už radu rokov  PhDr. Milan Kolcun (spisovateľ - prozaik - básnik, diplomovaný sprievodca a profesor gymnázia v jednej osobe). Treba doložiť, že v perfektnej nemčine, španielčine, taliančine, angličtine,

ruštine, podľa toho o aké publikum alebo medzinárodných účastníkov či záujemcov ide, približuje  celú galériu košických historických pamätihodností, diferencovane podľa náročnosti v exkluzivite požiadaviek. V druhom rade stretnutie týchto účastníkov  na prízemí starobylej košickej radnice bola i v znamení prezentácie  populárnej knihy (autor PhDr. Kolcun) „Košická čítanka“ (Literárne potulky mestom Košice /3/) pri prítomnosti tých žijúcich autorov, ktorí v tejto knihe majú svoju príspevkovú účasť. Povedzme si, že táto reprezentačná kniha zahŕňa od najstarších čias všetko to, čo bolo o Košiciach napísané (historikmi, literátmi, cestovateľmi, ktorí sa svojím perom tohto územia dotkli). Autor knihy PhDr. Milan Kolcun - predstavil každého autora žijúceho i nežijúceho typickou pre neho stručnou charakteristikou. Prítomní autori zase dostali možnosť  v dvojminútovom expozé povedať pár slov. Spomeniem  aspoň  niektorých reprezentatívnych autorov, ktorí sa dotkli tohho mesta: Ján Bocatius, Janko Borodáč,  Ilja Erenburg, Jozef Miloslav Hurban, Ľudovit Štúr, Alois Jirásek, Egon Ervin Kisch, Sándor Márai , Ferenc Rákóci, Rudolf Schuster, Ivan Stodola, Jozef Gregor Tajovský, Hana Zelinová  a mnohí iní.           
Prečo píšem na stránku Maj Gemer? Mal som už  knihu prečítanú, ale počúvajúc výklad autora vnímal som aké je to naše Slovensko malé - ako je nám Gemerčanom rovnako blízky Alojz Jirásek, ktorý tu umiestnil priam rozhodujúcu časť svojho románu “Bratstvo“, pochodil Gemer krížom-krážom, opakovane bol i v Ratkovej s Júliusom Bottom, František Rákóczi často sa zdržiaval na Muránskom hrade, cestovateľ John Smith (1580-1631) - Angličan, ktorý precestoval celú Europu včitane  Horného Uhorska, kde spomína len Košice a Fiľakovo v Gemeri. Z mladších autorov by sa dalo citovať viac mien. Pri svojom predstavení publiku (bol som milo prekvapený, že ich bolo dosť a hodne mladých ľudí) povedal som pár slov -  viet o svojej poézii (viac reflexívnej než meditatívnej), s poznámkou, že síce žijem v Košiciach už viac ako 60 rokov, ale že som len naturalizovaný Košičan, že pochádzam z Gemera. Vyzval som prítomných, aby sa pýtali, že nerád o sebe vyprávam, dúfajúc, že nejaký „skrytý“ Gemerčan – turista v auditóriu sa prihlási s krajanskou náklonnosťou a ja mu odpoviem s rovnakou priazňou. Asi tam  nijaký Gemerčan ako turista nebol. Veľmi príjemné popoludnie skončilo autorským podpisovaním knihy „Košická čítanka“ prítomnými  autormi niektorých článkov  prozaických alebo poetických. Prepadla ma vtieravá  myšlienka o „stvorení“ podobnej reprezentatívnej knihy z regiónu Gemera (Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava), veď za stáročia sa tu obrátilo mnoho osôb - osobností, ktoré „vládli i perom,“ samozrejme so selektívne zmysluplným autorským výberom.
“Bez akejkoľvek hyperboly vďaka  patrí organizátorom,  erudovanej a vysoko profesionálne fundovanej úlohe tvorcu tejto krásnej knihy (a mnohých ďalších) - sprievodcovi mestom Košice, spisovateľovi  pánovi PhDr. Milanovi Kolcunovi.

Čitateľom stránky Maj Gemer venujem k prečítaniu moje básne  publikované v tejto knihe.

Miroslav Ďurinda:
Skica z košickej Kalvárie

 

 

Miroslav Ďurinda:
Z košického mestského parku

 

Pristihol som sa, listujem tu v skriptách,
očami prehmatávam lebku, kosti...
Naľavo Račí potok krivká,
napravo Kalvária,
len sem tam vyrušil ma niečí krok.
Amfiteáter tuná ešte nežil. 

Dnes sa už nedoučujem
a nik sem s kytkou neprichodí.
Z dopravných značiek vyhráža sa pravidlo,
navôkol stajne pre autá,
noblesou kričia exkluzívne domy,
ovzduším rozvoniava nafta. 

Dokruhu sa tu potulujem,
akoby sa mi v zmysloch zavlnilo -
už zomrel vo mne študent
a sám si liečim kosti.
Ibaže zdávna šepká vlastná bytosť,
že čaká na niekoho, kto nezostal mŕtvy,
keď Račí potok prelieva sa mysľou. 

 

Sedávam v starom parku
ako kedysi.
Obďaleč odchádzajú vlaky
a vo mne nedotiahnuté úmysly
s piskotom pneumatík
v bývalom toku Hornádu.

Už viac nič neopravím,
ani ma nikto o to nežiada,
to niekto cudzí zo mňa vraví,
no neumravní nikoho.
(Nech stíchnu v hlave  tamtamy
a pero usne v záhaľkách
tu kde sa stretávajú rozlúčky a návraty.) 
Nedávam si už otázky,
nečakám na odpoveď,
s ktorouže by som súhlasil!
(Ach, kiežby aspoň veta, čo má skutok v rukách,
a aspoň jeden verš,
ktorým sa podotiahne uvoľnená skrutka.)
 


Miroslav Ďurinda
Košice, 19. febrára 2012 
{jcomments on}

 

Čítať 2815 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:24

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!